Dezinformátori chcú z Česka spraviť Maďarsko, hovoria Českí elfovia

Brno - Takmer sto percent dezinformačných kampaní sa momentálne šíri práve z Ruska, hovorí za hnutie proti hoaxom Českí elfovia Vít Kučík. Ruská invázia na Ukrajine je zatiaľ najreportovanejší konflikt cez sociálne médiá. Ľudia ho sledujú online v reálnom čase a vzniká tak mnoho falošných správ, ktoré je náročné vyvrátiť.

V dezinformačných kanáloch súčasne prevládajú kampane, ktoré sa zameriavaju na inváziu Ruska do Ukrajiny. "Motív týchto kampaní je snaha, aby česká populácie stratila sympatie voči Ukrajine," povedal hovorca Českých elfov Vít Kučík.

Vypustené dezinformácie cielia nie len na ľudí, ale aj na politikov. Majú Čechov stopnúť, aby nepomáhali, neposielali peniaze či inú materiálnu pomoc na Ukrajinu.

"V podstate dezinformátori chcú, aby sa z Česka stalo také Maďarsko. Práve Maďarsko sa momentálne zachovalo proti trendu pomáhania Ukrajine," doplnil Kučík.

Najviac sa medzi mladými ľuďmi v Česku šíri hoax, že Ukrajinci berú prácu. "Vznikol príbeh o Amazone, ktorí vraj vyhodil až 400 ľudí, aby mohol prijať Ukrajincov. Nie je to tak, už sa to vyvrátilo," potvrdila za organizáciu Fakescape, ktorá sa zaoberá výučbe informačnej gramotnosti, Johana Ješátková.

Dezinformácie nezvrátia priebeh vojny, ale sú ľacnejšie než tanky

V Česku je dezinformačná scéna veľmi vyvinutá. "Rusku stačí nepatrne podporiť jej aktivity a táto scéna bude podporovať ciele federácie," povedal Kučík. Šírenie hoaxov má teda podporný účinok vojny. Avšak falošné informácie podľa Kučíka vojnu napriek ich lacnej cene nevedia zvrátiť.

Šírenie nepravdivých faktov je veľmi lacné. "Stačí im k tomu len niekoľko desiatok tisíc dolárov," podotkol.

Za cenu jedného tanku, dokážu dezinformátori spraviť dlhodobú dezinformačnú kampaň s hmatateľnými výsledkami. Na vytvorenie dezinformačnej kampane či propagandy je potrebný iba tím ľudí. "Propaganda je napríklad selektovanie informácií, vytváranie udalosti či presadenia tém, ktoré prebijú nepriateľa," prispel mediálny analytik Ján Motal.

Spôsobovanie žiarlivosti, zneužitie mierového hnutia či prevrátenie reality

Dezinformácie môžu byť cielené aj necielené. "Hoax môže byť aj nepochopený vtip, ale môže vzniknúť aj za vidinou zisku. Častokrát sú to zmanipulované fotky zasadené do kontextu či kontroverzné informácie," povedala Ješátková.

Jeden z priamych cieľov dezinformátorov je vyvolať žiarlivosť voči ukrajinským utečencom. "Ľudia hovoria, že Ukrajincom štát teraz pomáha, ale Čechom nie. Tým vznikajú príbehy o tom, že utečenci sú privilegovanejší než chudobní Česi," dodal Kučík.

Existujú fiktívne príbehy aj o tom, ako Ukrajinci vyhadzujú darované jedlo a nevážia si byty, v ktorých sú ubytovaní. "Vraj mrhajú pomocou a sú chamtiví na sociálne dávky," konštatoval hovorca Českých elfov .

Ďalším smerom, ktorým sa dezinformácie uberajú, je apel na mier. "Dezinformačné weby častokrát píšu, že dodávky zbraní na Ukrajinu idú proti myšlienakm mieru. Vraj iba prilievajú olej do ohňa. Podľa nich zbrane vytvárajú vojnu," povedal Kučík.

Okrem toho chcú dezinformátori prevrátiť reliatity. "Chcú spôsobiť, že všetko je inak, než hovoria oficiálne prostriedky. Teraz to môžeme vidieť hlavne na vetách typu: agresor je Ukrajina. Rusko sa iba bráni. Ukrajinci napadajú ruskí štát," dodal.

Na overenie faktu treba celý tím

Súčastné dezinformácie pochádzajú z kyberpriestoru, v ktorom sa nie celá populácie vie pohybovať. "Potrebujeme ľudí vzdelávať a prebudovať ich staré návyky," zhodnotil Kučík.

V množstve faktov sa ľudia potrebujú vedieť zorientovať. Nie je možné, aby si sami overovali fakty. "Je ťažké si overovať informácie, lebo k overovaniu potrebuje mnohopočetbé tímy ľudí. Ale laik má možnosť sa zaujímať aspoň o kanáli, z ktorých čerpá," dodal.

"Nie je jednoduché sa dezinformáciám vyhnúť. Prúdi k nám toho veľa. Musíme sa naučiť neutopiť sa v záplave informácií, zorientovať sa," skonšatovala Ješátková. Ľudia by mali podľa nej čítať správy z viacerých zdrojov a používať kritické myslenie. "Musíme byť obozretní aj voči tomu, čo zdieľa naše okolie," pridala.

Kučík to prirovnal ku kupovaniu čokolády. "Nezobral by som si sladkosť od cudzieho človeka na ulici zo špinavej ruky. Skôr si ju kúpim v obchode pod značkou, ktorú poznám, a v hygienickom balení. Ani v jednom prípade by som si v kuchyni nerobil rozbor kvality tej čokolády, ale podvedome verím zdroju, ktorí mi ju poskytol," opísal. Dodal, že aj veľké mediálne domy s profesionálnymi pracovníkmi sa vedia pomýliť, ale keď sa zistí ich zlyhanie, ospravedlnia sa. Od neoficiálnych kanálov sa to podľa neho nedá očakávať.

Podľahnú aj opatrní. Dôležité je si to uvedomiť

"Na začiatku invázie Ruska na Ukrajinu som uveril jednej nepravdivej informácii, dokonca zo strany Ukrajiny," opisuje svoj zážitok študent politológie Masarykovej univerzity Tobiáš Pospíchal.

Išlo o príbeh letca, ktorý mal zostreliť niekoľko ruských lietadiel a stala sa z neho obrovská legenda. "Šírilo sa to na Twitteri, Facebooku aj v dôveryhodných médiách. Nakoniec sa však ukázalo, že sa to pravdepodobne nestalo," pokračuje.