Vojna je o obojstrannej propagande, hovorí mediálny teoretik

Brno - Média sa stali štvrtým frontom vojny. "Ak médiá pokrývajú vojnové konflikty 24 hodín denne sedem dní v týždni, tak určitým spôsobom vstupujú do konfliktu," dodáva mediálny teoretik z Masarykovej univerzity Jan Motal. V posledných dňoch je pre ľudí čoraz ťažšie rozoznať, čo je pravda a čo propaganda.

Myslíte si, že médiá šíria paniku ohľadom vojny na Ukrajine alebo tu panika je a média sú len zrkadlom spoločnosti?

Strach Čechov z vojny je logický. Vojna je blízko. Ukrajincom celkom rozumieme, ich kultúra či náboženstvo nám nie sú cudzie. V Česku sú negatívne nálady voči Rusku. Vnímame, že Ukrajina bojuje o svoju samostatnosť. Preto ľudia prežívajú strach. Média tomu prispievajú tým, že sa tam všetky tieto prvky objavujú. Ale určite nie sú hlavným vinníkom.

Pri existencii konfliktu, útočiaca strana chce zastrašiť súpera. Keď o tom média píšu, pomáhajú šíriť strach a tým sa prikláňajú k cieľom útočníka. Práca médií je však informovať o tom, čo sa deje. Je to začarovaný kruh o tom, že média podporujú konflikt a konflikt kŕmi médiá?

Vzťah médií k vojne posledné štvrťstoročie obsahuje druh spätnej väzby. Môžeme hovoriť aj o CNN efekte. Ak médiá pokrývajú vojnové konflikty 24 hodín denne sedem dní v týždni, tak určitým spôsobom vstupujú do konfliktu. Nechcem hovoriť, že ich priživujú. Ale politika aj dianie na bojisku sa objavuje v médiách, vzťah medzi médiami a konfliktom je preto úzky. Napríklad vo vojne v Juhoslávii či pri genocíde v Rwande média priamo podnecovali etnickú nenávisť. Všetko, čo sme za posledných dvadsať rokov vnímali z médií bolo vzdialené geograficky, kultúrne alebo jazykovo. Pre česká médiá je vojna na Ukrajine nová skúsenosť, ktorú zosilujú.

Nezačnú byť ľudia unavení či otupení z toho, že stále vidia v médiách vojnové obrázky a videá?

Áno, myslím, že to bude čoskoro. Počiatočný šok vždy pominie. Dokonca už aj dnes vieme z Ukrajiny, že ľudia v Kyjeve neutekajú hneď do krytov, keď zaznie siréna. Už si na to zvykli. Keď si na to zvyknú ľudia v Kyjeve, nebude problém, aby sme si na to zvykli aj my v Česku. Únava ľudí sa objaví. Avšak média nemôžu prestať riešiť túto tému, musia nájsť cestu ako ľudí informovať. Osobne som skeptický na obrazy utrpenia, ktoré sa v médiách objavujú. Pred pár dňami kolovalo Twitterom video z vysielania udalostí, kde sa moderátorka rozplakala. Nechcem jej upierať právo na emócie. Dokonca si myslím, že emócie patria do spravodajstva. Ale po niekoľkých týždňoch od začatia invázie je to neadekvátna reakcia.

Objektivita vo vojne nie je

Reportovanie z Vietnamskej vojny položilo Ameriku, kvôli surovosti obrázkov. Pri Falklandskej vojne sa zas veľmi filtrovali informácie. Irak sa reportoval ako reality šou. Každá vojna je v médiách reprezentovaná inak, všetky spôsoby ju ovplyvnili. Ako by mali média reportovať o vojne, aby zostali správy objektívne a vyvážené?

Vojna je neštandardná situácia. Nemôžeme v nej zostať objektívni. Pokiaľ sme súčasťou niektorej zo strán, čo v prípade Ukrajine sme, v tú chvíľu nemôžu ľudia ani novinári zostať neutrálni. Avšak musia si uvedomiť, že vo vojne sa používa propaganda na oboch stranách.

Čo myslíte tou obojstrannou propagandou?

Média vo vojne začínajú sympatizovať s národnými, prípadne štátnymi záujmami. Propaganda je z ukrajinskej, európskej aj ruskej strany. A je to správne. Inak by vojnu nešlo vyhrať. Propaganda je napríklad selektovanie informácií, vytváranie udalosti či presadenia tém, ktoré prebiju nepriateľa. Nájsť overené informácie je ťažké. Ak by sme na médiá kládli vo vojne klasické požiadavky, neboli by schopné fungovať. Nemôžeme im vyčítať, že poľavujú zo svojich štandardov. Na druhú stranu by mali reportovať vyvážené, relevantné, overené správy zasadené do súvislostí. Nie je to však možné do tej miery, ako počas mieru.

Zelenský dodržiava filmové postupy

Keď ste spomenuli tú ukrajinskú propagandu. Čo si myslíte o aktuálnom trende zbožťovania Vladimíra Zelenského?

Zelenský je herec a myslím, že mu to teraz pomáha. Zelenského výstupy, prehlásenia či videá z ulíc sú z dramaturgického hľadiska veľmi dobre poskladané. Dodržiava všetky zásady, ktoré sa učia študenti na filmových fakultách. Preto fungujú. On veľmi dobre vie, čo robí. Vie zdeľovať významy, ktoré ukrajinský národ potrebuje počuť. Vo vojne funguje ako výrazný zjednocujúci element.

Je teda dobrý líder alebo ho tak médiá iba vykresľujú?

Nemali by sme podliehať falošnému dojmu. Nevieme, ako sa správa ako politik v čase mieru, ukrajinská realita je nám veľmi vzdialená a on bol dosť kontroverzný, určite nebol vnímaný ako veľký štátnik. Preto si niektorí ľudia od neho udržujú odstup. Nevnímajú ho prínoscu riešení problém, iba ako lídera vo vojne. Nemali by sme vytvárať falošný obraz toho, že keď vojna skončí, tak Zelenský privedie Ukrajinu do Európskej únie.

Všimla som si, že mnoho ľudí nevie čítať správy alebo veria propagande. Nakoľko je to zodpovednosť médií a nakoľko čitateľská negramotnosť ľudí?

Nemám rád, keď sa hovorí o zodpovednosti iba médií alebo iba užívateľov. Máme tendenciu si všímať iba priamu propagandu. Vidíme kampaň, ktorá bola hodená pred publikum. Ale aby mala priama propaganda úspech, tak tomu musí predchádzať obdobie tichej prípravy.

Tichá propaganda nastavuje vnímanie spoločnosti

Ako si to môžeme predstaviť?

V Česku to funguje už veľa rokov, napríklad zo strany Ruska. Nastavujú ako spoločnosť vníma problémy. Češi dlhodobo vnímajú konflikt východu a západu. Je pre nich zrozumiteľné, o čo na Ukrajine ide. To nám chýbalo napríklad pri vojne v Sýrii. Ale je pravda, že správy čítame selektívne. Sme naučení viac veriť Spojeným štátom. Keď niečo prehlásia, považujeme to za pravdivejšie ako od Ruska. Aj keď balkánsky konflikt nám ukázal, že to tak nie vždy je.

Analytikom v médiách často nevychádzajú predpovede. Existujú diskusie pre diskusie. Nie je pre ľudí lepšie čítať iba to, čo už sa stalo a ignorovať predikcie?

Médiá musia produkovať stále nové a nové informácie o vojne. Potrebujú vysielať obsah a ľudí vojna zaujíma. To je dôvod, prečo sa vytvára aj bezobsažný novinársky obsah. Zažili sme to aj na začiatku korona krízy. Prvé diskusie boli o ničom. Ale minulosť je tiež zradná. Keby sme sa pozreli na bitku pri Bielej hore, tak ľudia majú na ňu rôzne názory. Napríklad na základe ich náboženstva. Odsudzovať to, že Rusi vstúpili na Ukrajinu je pre teraz nás samozrejmé. Ale uvidíme, ako to budeme vnímať za rok. Ruská propaganda posilnie a veľa ľudí, môže zmeniť názor. Nemôžeme sledovať len uskutočnené udalosti. Potrebujeme vedieť, čo sa môže stať. Ale mali by sme to sledovať s rozumom.

Vznikol fenomén slacktivizmus, aktivizmus cez zdieľanie na sociálnych sieťach. Myslíte si, že to má reálny dopad?

V modernej spoločnosti to má svoju funkciu. Slacktivizmus prispieva k aktivite ľudí. Môže to viesť k tomu, že sa nechajú ľudia naverbovať do militárne skupiny, ako pri vojne v Sýrii alebo k dobrovoľníckym organizáciám. Teraz nevidíme, aký presný vplyv má zdieľanie na sociálnych sieťach. Je ťažké odlíšiť vplyv zo sociálnych sietí od ostatných vplyvov. Ale jedno je jasné. Zdieľanie funguje na rozširovanie povedomia.