Brnianska potravinová banka zachraňuje tony potravín. Najviac však plytváme v domácnostiach

Brno - Veľká noc, Vianoce či predlžené víkendy. Pre väčšinu ľudí sú sviatky symbolom hojnosti a plných stolov. Potravinová banka pre Brno a Juhomoravský kraj ale robí všetko pre to, aby nespotrebované potraviny zachránili a distribuovali k tým, ktorý to naozaj potrebujú. Ako vyzerá každodenný boj inštitúcie, ktorá zachraňuje tisíce ton jedla, a prečo je podľa odborníkov nakoniec najväčším problémom naša vlastná chladnička?

Šesť dní v týždni brázdi cesty južnej Moravy skupina šiestich dodávok. Ich cieľom je zachraňovať nepredané potraviny pred ich zničením. Potravinová banka pre Brno a Juhomoravský kraj funguje podľa jej riaditeľa Pavla Kosorína ako vysoko profesionálna logistická firma. Opiera sa o zákon o potravinách, ktorý väčším supermarketom nariaďuje nepredané jedlo nevyhadzovať, ale povinne darovať tejto neziskovej organizácii. Denne sa tak zvážajú tony potravín do moderného skladu, ktorý s hodnotou 51 miliónov korún spĺňa najprísnejšie hygienické štandardy. „Tento rok sme sa zaviazali, že zachránime tisíc ton potravín,“ opisuje Kosorín obrovskú mašinériu, ktorá následne zachránené jedlo bleskovo distribuuje zhruba 125 charitatívnym organizáciám. Tie následne rozdeľujú potraviny medzi nimi zameranú sociálne znevýhodnenú skupinu obyvateľstva.

Obrovské úsilie banky však kontrastuje s tým, čo sa deje za dverami domácností. Podľa dát Ministerstva životného prostredia sa za rok 2023 celková produkcia potravinového odpadu v Česku vyšplhala na viac ako 1,06 milióna ton. Najväčší podiel na tomto čísle ale nenesú obchodné reťazce či reštaurácie, ale práve domácnosti. Z nich pochádza vyše 646-tisíc ton vyhodeného jedla. Podľa európskej metodiky tak na jedného Čecha pripadá 81 až 91 kilogramov premrhaných potravín ročne.

Sviatočné extrémy a zbytočný strach z otravy

Tento problém Kosorín vníma najviac s príchodom sviatkov a predĺžených víkendov. Otázku, o koľko stúpne objem darovaných potravín po Veľkej noci, považuje s úsmevom za „romanticky naivnú“. Problém totiž začína už pri pultoch. „Ľudia sa zásobia potravinami možno viac, než obyvatelia Iránu pred náletmi Spojených štátov. A hoci sa tu nič nedeje, vojna tu nebola mnoho rokov, ja neviem, kde sa to v ľuďoch berie,“ opisuje sviatočné nákupné šialenstvo. Problémom nie sú len vyhodené potraviny v odpadkovom koši, ale aj prejedanie sa. „Je to horšie, než keby to vyhodili, pretože si tým ublížia a budú ešte viac chorí,“ konštatuje riaditeľ, podľa ktorého je prejedanie sa tou úplne najhoršou formou plytvania.

Kým je sviatočné prejedanie nárazové, systematické vyhadzovanie jedla sa deje celoročne. Podľa aktuálneho prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky si až 65 percent Čechov myslí, že nevyhodí viac ako desatinu nakúpeného jedla. Výskum Mendelovej univerzity ale ukazuje realitu. Priemerný obyvateľ Brna vyhodí priamo do komunálneho odpadu vyše 37 kilogramov jedla ročne. Podľa Kosorína za tým často stojí zbytočný strach. „Ľudia vedia čítať, ale nechápu čítaný text. Väčšina Európanov nechápe rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti,“ vyjadruje znepokojenie nad tým, ako často sa pre absurdný strach z otravy vyhadzujú úplne nezávadné konzervy či mlieko len pre nepochopenie obalov.

 

Riešenie problému sa ukrýva v laviciach

Riaditeľ juhomoravskej potravinovej banky sa rozhodol riešiť priamo zdroj problému a spoločne s odborníkmi založil odbornú platformu Food Waste Institut. Tá sa snaží o obmedzovanie plytvania potravinami naprieč celým potravinovým reťazcom. Namiesto toho, aby osobne trávil nespočetne veľa rokov obchádzaním škôl s prednáškami, sa zameriava na efektívne školenia pre riaditeľov a školské jedálne. Vo vzdelávaní našiel hlbší zmysel. „Je potrebné hovoriť v prvom rade so študentmi a žiakmi, pretože to je tá generácia, ktorá môže tento problém spomaliť a zastaviť,“ uzatvára Kosorín svoj recept na to, ako zo začarovaného kruhu von.