Folklór stále žije: Ako sa dajú prepojiť tradície s ekológiou?

Brno - Folklór ešte nie je mŕtvy. Pod týmto heslom sa v nedeľu v brnianskom Kumste stretli ľudia, ktorí sa zaujímajú o folklórne tradície a ochranu životného prostredia. Možno si hovoríte, čo majú tieto dve odvetvia spoločné? Je toho však viac, ako by mnohí na prvý pohľad povedali.

Okolo obrovského kusu látky sedí skupinka žien, vyšívajúc rôzne vzory. Keď prídem bližšie, všimnem si, že nitky do bielej plachty navliekajú podľa dopredu nakreslených vzorov. Pripravila ich Šárka Syslová, zakladateľka projektu Zašívárna.

„Mohol by som to skúsiť, aj keď som ešte nikdy nevyšíval?” opýtam sa po chvíli pozorovania s rešpektom k precíznej tradičnej práci.

„Určite, je to jednoduché, na tom sa nedá nič pokaziť,” odpovie mi Syslová. V priebehu krátkej chvíle mi navlečie nitku cez ihlu a ukáže, ako na to. „Musíte to len zospodu prepichnúť a potom sa vrátiť cez predošlú dierku. Tak sa robí zadný steh, ktorý je asi najjednoduchší,” vysvetľuje. Postupujem presne podľa jej pokynov a za pár minút je môj vzor hotový.

„Vyšívaniu som prepadla ešte na strednej škole a s rozvojom sociálnych sietí som sa k svojej vášni znovu vrátila,” spomína s úsmevom Syslová. „Zistila som, že vyšívať nemusíme len rôzne retrovzory. Práve naopak, môžeme to využiť ako modernú a zábavnú techinku, s ktorou sa dá rôzne experimentovať,” dodáva.

Nielen ja, ale aj ostatní návštevníci konferencie Folklore’s not dead (v preklade Folklór nie je mŕtvy) sa postupne presvedčili, že vyšívanie je skvelým spôsobom, ako vdýchnuť oblečeniu nový život a zároveň udržiavať ľudové tradície. Práve to je jedným z posolstiev už tretieho ročníku konferencie. „Snažíme sa kombinovať témy tradícii, remesiel a ich moderného využitia. Zároveň všetko chceme prepájať s problematikou ekológie,” hovorí organizátorka podujatia Helena Továrková, ktorá zároveň pôsobí ako riaditeľka Nadácie Veronica. Inštitúcia sa zameriava najmä na problematiku ochrany prírody a životného prostredia.

Veľmi príjemne ma zaskočí, keď mi Továrková vysvetľuje, ako dokážu využiť farbovník, pôvodne invazívnu rastlinu, na farbenie textílií. „Podobných invazívnych rastlín je omnoho viac. Momentálne pracujeme na projekte, v ktorom využívame zlatobyľ,” dodáva Továrková. Rodáčka z Brna si zakladá na myšlienke, že prírodné motívy boli s folklórom a tradíciami vždy úzko späté. V rámci udržiavania ľudovej tvorby musíme podľa jej slov myslieť aj na ochranu prírody.

Medzi návštevníkmi stretnem aj divadelníčku Sáru. „Plno ľudí vníma folklór len cez rôzne súbory, ktoré niekde tancujú či spievajú. Na konferencii Folklore’s not dead sa mi páči, že ukazuje, ako môže folklór ožívať v rôznych podobách,” popisuje svoje dojmy z nedeľnajšieho popoludnia.

V rámci programu konferencie si postupne vypočujem krátke prednášky z každého súdka. Prvú vedie Šárka Syslová. Vysvetľuje nám, ako sa dá vyšívanie využiť aj v rámci terapie a ako jej pri objednávkach pomáhajú aj “babičky vyšívačky”. Po nej zas Beáta Holá popisuje, ako sa stala bylinkárkou a ako sa vo svojej záľube postupne zlepšuje. Energická babička Yvonna Gailly potom všetkých prekvapí, keď ukáže, že aj seniori môžu bojovať za klímu. „Folklór nie je len pre starých a aktivizmus nie je len pre mladých,” znie jej heslo.

Na záver nám potom Natálie Vencovská z Juhomoravského inovačného centra odprezentuje mnoho rôznych spôsobov, ako sa dá nosiť tradičná “babičkovská šatka”. Väčšina ľudí vyzerá veľmi prekvapene, keď zistia, že si z nej môžu vyrobiť tašku na nákup či dokonca šaty.

„Zo všetkých ročníkov tu máme dnes asi najviac ľudí. Zdá sa, že ich to stále viac zaujíma a baví. Pre nás je to skvelý spôsob, ako návštevníkom priblížiť folklór ako aj ekologické témy,” zhŕňa na záver Továrková.

Tretí ročník Folklore’s not dead je tak za nami. Domov odchádzam so skúsenosťou z vyšívania a tiež aj s pocitom, že folklór ešte rozhodne nie je mŕtvy. A snáď dlho ani nebude.