Najdôležitejšie je odhodlať sa, hovorí Jiří Turek o Spartan Race

Brno - Jiří Turek, dvadsaťpäťročný študent brnianskeho Vysokého učenia technického sa už niekoľko rokov venuje extrémnym prekážkovým behom, ako je napríklad Spartan Race. V rozhovore sa dočítate, ako sa k tomuto nezvyčajnému športu dostal, ako sa na niečo podobné vôbec dá trénovať a čo robiť, ak by ste niekedy chceli tieto preteky vyskúšať na vlastnej koži.

Spartan Race

Preteky Spartan Race sú neobyčajnou súťažou, ktorá kombinuje na jednej trati prekážky, beh, plávanie či brodenie sa v blate. Účastníci si môžu vybrať hneď z niekoľkých druhov tratí. Sprint, najkratší z pretekov, má päť kilometrov a dvadsať prekážok, zatiaľ čo Super má desať kilometrov a dvadsaťpäť prekážok. Obe tieto kategórie patria k najčastejšie organizovaným. Môžu si ich tak ľudia vyskúšať viackrát v rámci celého roka. Existujú však aj o niečo extrémnejšie varianty – Beast, ktorý má dvadsaťjeden kilometrov a tridsať prekážok, či Ultra s päťdesiatimi kilometrami a šesťdesiatimi prekážkami.

Od svojho vzniku v roku 2010 v USA preteky prešli dlhú cestu a od roku 2013 sa preteky niekoľkokrát do roka konajú aj v Česku. Okrem toho sa však tento projekt rýchlo rozšíril aj na Slovensko, do Poľska či Maďarska.

 

Ako ste sa vlastne ku Spartan Race dostali?

Prvýkrát som sa o týchto pretekoch dozvedel ešte v roku 2017. Plánovali sme sa prihlásiť spoločne s niekoľkými ďalšími spolužiakmi, vtedy ešte na strednej škole. Nakoniec nám to ale nevyšlo. Avšak preteky ma zaujali. Potom som zistil, že sa dá na pretekoch pomáhať ako dobrovoľník výmenou za body. Za tie si potom človek môže zaobstarať registráciu na niektorý z pretekov. A tak som v lete roku 2017 išiel prvýkrát do Liberca robiť dobrovoľníka.

Kde ste nakoniec získané body využili?

Už na konci augusta toho istého roku som bežal preteky v Litovli. Začal som samozrejme Sprintom. Litovel je asi najjednoduchšia lokalita – je tam naozaj malé prevýšenie, takže je to dobrá trasa na začiatky.

Aké boli vaše pocity počas týchto prvých pretekov?

Bežal som to sám, vtedy som ešte v Spartan komunite nepoznal nikoho. Úplne si nevybavujem, aké pocity som mal v cieli, ale pamätám si, že počas štartu som bol hrozne zmätený. Spolu so mnou vyštartovalo veľké množstvo pretekárov. Prvých pár metrov som bežal takpovediac naslepo. Potom sa to už ale nejako rozbehlo. Postupne som sa dostával čím ďalej, tým viac dopredu. Jednou z prekážok, ktoré mi utkveli v pamäti, bol hod oštepom. Podarilo sa mi zapichnúť oštep do terča a všetci naokolo mi začali tlieskať. Až neskôr som zistil, že oštep je jedna z tých náročnejších prekážok. To bol určite veľmi zaujímavý pocit. Počas trate sme sa veľa brodili aj vo vode a v blate. Keď sme dorazili do cieľa, boli sme všetci hnedí, mokrí a celí od blata.

Pripravovali ste sa nejako na preteky?

Vyložene tréning som žiadny nemal. Trochu som si párkrát bol zabehať, ale viac som začal trénovať až počas tých nasledujúcich rokov. Po prvých pretekoch ma tento šport naozaj zaujal, začal som si zisťovať, kedy budú ďalšie preteky. Zistil som tiež, že existujú Spartan tréningové skupiny. Na mojom prvom tréningu v Českej Třebovej som sa zoznámil s trénerkou, ktorú som neskôr náhodou stretol na Predator Race, čo sú prekážkové preteky podobné Sparťanovi. Ona tam bola so Sparťanmi z Rychnova nad Kněžnou, takže s nimi som sa paradoxne spoznal skôr, než s tými z Českej Třebovej. Po týchto pretekoch som začal viac trénovať so Sparťanmi u nás v meste.

Potom ste sa ale presunuli do Brna kvôli vysokej škole. Poznali ste sa s tréningovou skupinou aj tu?

Nie, z Brna som dovtedy nikoho nepoznal. Vedel som ale, že v každom väčšom meste nejaká tréningová skupina vždy je. Zistil som, že existuje Extra Brno, tréningová skupina, ktorá sa okrem Spartan race zaujíma aj o iné druhy extrémnych prekážkových pretekov. V lete roku 2019, predtým, než som nastúpil na vysokú školu som bol v Brne kvôli práci a tak som navštívil niekoľko tréningov. Bol to celkom rozdiel od Českej Třebovej. Tréningy boli dokonca dva po sebe v jeden deň a vystriedalo sa tam vyše štyridsať ľudí. Potom však prišiel COVID, a spoločné tréningy sa stali takmer nemožné. Neskôr, po COVID-e, sa začalo všetko vracať naspäť a začal som chodiť na tréningy pravidelne, nejaké tri razy do týždňa.

Ako sa na taký Spartan Race vôbec dá pripravovať, trénovať?

Tým, že Spartan Race sú preteky, ktoré sú založené na všeobecnej pohybovej zdatnosti, je naozaj veľa spôsobov, ktorými sa človek môže pripravovať. Pre mňa to je a vždy bol do istej miery prirodzený pohyb, takže to nie je niečo čo by som potreboval nejako špeciálne trénovať. Ešte v Českej Třebovej som si občas zvykol naplniť nejaké vrece pieskom a chodil som s ním prehodeným na chrbte po stráni u nás doma. Na workoutové ihriská som zas zvykol chodiť rúčkovať a tak podobne. Je dôležité získať takú všeobecnú silu vo všetkom. To je vlastne aj ten dôvod, pre ktorý sa mi tie preteky páčia – človek musí byť komplexne fyzicky zdatný vo všetkých oblastiach, či už je to beh a vytrvalosť, fyzická sila, plávanie, preliezanie prekážok, rúčkovanie a tak podobne.

A aké sú vaše najväčšie úspechy v posledných rokoch?

Tento rok som sa na pretekoch koncom februára na Slovensku, na trati Super som sa vo svojej vekovej kategórii umiestnil prvý a celkovo medzi všetkými pretekármi som bol trinásty. Potom minulý rok som sa v Bedřichově na tratiach Sprint a Super umiestnil tretí a druhý v mojej vekovej kategórii. A keď som naposledy bežal trať Ultra pred dvoma rokmi, bol som vo svojej vekovej kategórii druhý.

Aké rady by ste dali niekomu, kto by chcel niečo takéto vyskúšať prvýkrát?

Samozrejme, hrozne záleží, či je to človek, ktorý má nadváhu alebo či je to niekto v rámci možnosti telesne zdatný. Vo všeobecnosti platí, že akýkoľvek pohyb môže slúžiť ako tréning na preteky. Pomôže plávanie, behanie, lezenie – nejaký boulder, horolezectvo... vlastne čokoľvek, akýkoľvek pohyb pomôže. Je dôležité len sa nejako začať hýbať, či už behať alebo sa niekde zavesiť na hrazdu a podobne. Je dobré zaregistrovať sa s kamarátom, absolvovať prvé preteky spolu a navzájom sa podporovať. Dá sa samozrejme trénovať špeciálne na Spartan Race, snažiť sa zlepšiť v prekonávaní jednotlivých prekážok, ktoré sa na pretekoch zvyčajne nachádzajú a naozaj veľa behať. Ale myslím, že stačí, keď sa bude človek akokoľvek hýbať. A hýbať sa vo všetkých smeroch, to je tiež dôležité.

Možno nejaká posledná rada či motivácia pre niekoho, kto na by na preteky naozaj chcel ísť, ale stále má obavy či váha?

Hlavne sa odhodlať, zaregistrovať na preteky a začať niečo robiť. A ono to už potom príde samé. Nejde o to, kto skončí prvý alebo posledný. Dôležité je prekonať vlastné limity a urobiť niečo pre seba.