V Brne sú len tri. Kladivárka, ktorá bojuje s futbalistami o trávnik

Brno - Karolína Slámová je jednou z troch osôb, ktoré sa v Brne profesionálne venuje hodu kladivom. Keď zrovná nesedí na prednáške z politológie, nachádza uprostred vrhačského kruhu so štvorkilovým kladivom v ruke. Karolína búra mýty o tom, že vrhačské disciplíny sú len o hrubej sile a ukazuje, že patria k technicky najnáročnejším disciplínam.

Jej rodičia ju odmalička viedli k športu a chceli, aby toho vyskúšala čo najviac. Karolínu najviac oslovila práve atletika kvôli jej multifunkčnosti. Na dlhé trate nemala postavu, preto sa venovala prevažne šprintom a behu cez prekážky. „V atletických súťažiach dostávaš body ako tím, za každú pokrytú disciplínu. Preto ak sme chceli postúpiť ďalej do okresných a krajských kôl, museli sme obsadiť čo najväčší počet disciplín,“ k disciplíne ju priviedla náhoda a tímová taktika. Na hod kladivom mala vhodnú postavu, pretože kladivár by mal byť vysoký a rýchly. Začiatky však neboli vôbec ľahké. „Prvýkrát som hádzala len plastovým jednokilovým kladivom. Nevedela som ako veľmi sa odrazí a skončilo niekde na strome tak vysoko, že ho museli dávať dole hasiči,“ pobavene prezrádza jej prvé skúsenosti.

Na závodoch v hode kladivom má atlét tri pokusy a väčšinou sa pri jednom pokuse strieda okolo pätnásť športovcov. Keď kladivár vojde do kruhu má minútu na to, aby kladivo odhodil. „Najprv sa človek dva trikrát švihne nad seba, to sa volá nášvih a znamená to, že kladivo sa obtočí okolo vlastnej hlavy. Následne sa otočí štyrikrát okolo vlastnej osi,“ objasňuje pravidlá. Potom už nasleduje len samotný hod, počas ktorého musí kladivár ostať stáť v kruhu, dokým kladivo nedopadne na zem. Na konci z kruhu človek musí vycúvať a nemôže ísť predom, čo robí často problém. Výsledky hodu sa dnes už merajú elektronicky. „Moje obľúbené sú autíčka, ktoré jazdia po štadióne a zbierajú odhodené kladivá. Taký malý Mini Cooper ti pozbiera tvoje kladivá,“ pobavene rozpráva o svojich závodoch. Pre Karolínu je na závodoch psychicky najťažšie čakanie na ďalší pokus pretože je náročne udržať si koncentráciu po celý čas. „Sieť okolo kruhu je vždy natiahnutá na jednu stranu a napríklad ľaváci kvôli tomu musia chodiť poslední, aby sa nemusela sieť stále vymieňať,“ dodáva k pravidlám.

Každá chyba znamená dopad o meter menej

Dnes Slámová trénuje v extra lige v kategórii U23. Skúsenosti však má aj s reprezentáciou a jej najväčšie úspechy sú druhé a tretie miesto v Majstrovstvách Českej republiky. Na tomto športe Karolínu najviac baví jeho multifunkčnosť. Ľudia v jej okolí si často myslia, že to je len silový šport, no je to oveľa viac. „Často sa hovorí, že hod kladivom je najťažšia technická disciplína. Človek musí byť rýchly, výbušný a do toho musí mať zvládnutú aj techniku hodu, aby kladivo letelo čo najďalej. Každá chyba znamená dopad o meter menej.“ Najviac ju baví práve tá pestrosť. Musí robiť úplne všetko cez beh, posilňovanie až po gymnastiku preto, aby sa kladivu mohla venovať.

Kladivárska komunita v Brne v súčasnosti bojuje s priestormi. „Na trénovanie potrebujeme samozrejme veľa miesta. Ďalej však potrebujeme okolo ihriska sieť a kruh, v ktorom hádžeme,“ informuje Karolína. Najväčšou prekážkou je však to, že kladivo po dopade robí v zemi veľké diery, čo sa pri hode guľou či diskom nestáva. „Atletické ihriská sa väčšinou nachádzajú vedľa futbalových a futbalisti nechcú trénovať v strachu, že na nich padne kladivo,“ vysvetľuje s pochopením. Momentálne je v Brne možné trénovať na jednom mieste a to v Žabovřeskoch v klube Sokol. „Nemáme bohužiaľ toľko tréningov koľko by sme chceli, pretože aby sa klub uživil potrebuje tam mať prenájmy.“ Okrem kladivárov tam trénujú futbalové školy a atletická prípravka. Napriek tomu, že vrhači platia príspevky, tieto tímy platia prenájmy a preto sa im polovicu týždňa musia prispôsobovať.

Kladivo vždy letí od teba

V posilňovni či v atletickom kruhu ju môžete nájsť až šesťkrát do týždňa. Charakter tréningov sa často mení aj od ročného obdobia, pretože hod kladivom nie je šport, ktorý sa dá praktizovať v hale. S takýmto životným štýlom však Karolína čelí mnohým výzvam ako ukrátenie o sociálny život, náročná príprava jedla či strata motivácie. „Počas štúdia jednoducho o veľa vecí prídeš. Ako športovec sa musíš prispôsobiť atletike, ona sa tebe neprispôsobí. Ďalšia vec, ktorú však rieši asi každý študent je stravovanie, ktoré by som aj ja chcela zlepšiť,“ uznáva Slámová. Skĺbenie študentského života s atletickou rutinou je pre ňu často náročné pretože študuje politológiu, ktorá nemá zdanlivo nič spoločné so športom a sú to pre ňu dva odlišné svety.

Slámová donedávna súťažila v juniorskej vekovej kategórii no dnes je už v spomínanej U23 teda ženy do dvadsaťtri rokov a so zmenou kategórie prišla aj zmena váhy kladiva. Z trojkilového kladiva prešla na štvorkilové. „Váha nie je problém, ale kladivo zrazu zrýchľuje inak. Keďže je ťažšie, tak aj viac zrýchľuje. Avšak potom už samotný hod je pomalší,“ porovnáva túto zmenu Karolína. Okrem zmeny váhy kladiva bojuje so strachom z toho, že kladivo je ťažšie. Štvorkilové kladivo dokáže dosiahnuť v lete rýchlosť stodvadsať kilometrov za hodinu. „Môj tréner rád hovorieva, že kladivo vždy letí od teba. To je síce pravda, ale treba mať rešpekt.“

Ľudia si často predstavia kladivo na klince

Hod kladivom je v našej generácii nevšedným športom a Slámová sa stretáva s rôznymi reakciami v jej okolí. „Ľudia si väčšinou predstavia klasické kladivo na klince, čo úplne chápem. Väčšina si asi predstaví také hádzanie sekery na terč,“ opisuje so smiechom. Ďalej si to často ľudia pletú s hádzaním gule. Mnohokrát sa stretáva s reakciami, že nepoznajú nikoho kto by tento šport praktizoval, čo je podľa Karolíny škoda. Dnes celkovo klesá sledovanosť atletických disciplín, čo môže byť z viacerých dôvodov. „V súčasnosti Česká republika nedosahuje toľko úspechov ako v minulosti za éry Špotákovej alebo Masláka. Myslím si, že kvôli menšej úspešnosti klesá aj záujem divákov o tieto disciplíny.“

Vrhačské disciplíny sú zo Slámovej skúseností v atletickom prostredí podceňované . Nielen kvôli nedostatku priestorov, ale aj kvôli tomu, že sa nepovažujú za tak dôležité disciplíny. „Všetci si myslia, že na to, aby si sa mohol venovať hodu kladivom musíš byť veľký. Prvá vec čo si pri vrhačovi predstavia sú veľkí ľudia, ktorí nemajú úplne atletickú postavu,“ opisuje Slámová realitu športovcov. Požiadavky sa dnes už však výrazne menia. Dôraz sa dáva skôr na výšku a rýchlosť, pretože čím je človek väčší, tým je aj pomalší. „Dôraz na výšku sa myslí hlavne v dĺžke rozpaženia, ale tá sa väčšinou odvíja od výšky športovca,“ doplňuje. S veľkou diskrimináciou sa vrhači stretávajú hlavne aj v atletických kruhoch, kde je hod kladivom považovaný za podradnú disciplínu.

Mimo vrhačky je Karolína aj študentkou politológie na Fakulte sociálnych štúdií. „Politológia je pre mňa zaujímavá tým, ako ovplyvňuje úplne všetko. Ovplyvňuje aj ten šport, čomu sa budem dokonca venovať v mojej bakalárskej práci,“ priznáva jej zameranie mimo atletiky. Uvedomuje si realitu športovcov, v ktorej ju jej milovaná disciplína sama neuživí a zároveň je to možnosť ako spojiť prácu s jej vášňou. Napriek sťaženým podmienkám na trénovanie či diskrimácii Slámová zostáva motivovaná a od hodu plastového kladiva na strom až po to štvorkilové prešla dlhú cestu.