Tvorcovia na minulosť Káznice nezabúdajú, ale pozerajú aj vpred

Brno - Kultúrne centrum Káznice sídliace v budove bývalej väznice pre politických väzňov. Viac ako pätnásť rokov mení povesť svojich priestorov, avšak ich temnú históriu nezanedbáva. Dôkazom je aj šesťdielny cyklus prednášok o politických väzňoch, ktorý bol začatý 26. 2. besedou o Jáchymovskom pekle. O aktivitách centra rozprával člen organizácie Tripitaka a riaditeľ festivalu Ghettofest, ktorý sa pravidelne koná v Káznici, Pavel Strašák.

Ako by ste definovali Káznicu? Je to kultúrne centrum, miesto pre komunity alebo miesto pre zachovanie minulosti?

V tomto je ten vtip, alebo to náročné, nájsť koexistenciu medzi tými vrstvami. Nie je to stará továreň s veľkými oknami, ktorá sa dá jednoducho prerobiť na ateliéry. Tu máte cely s malými oknami a ste viazaní tou históriou; nedokážete vytvoriť z toho čisto kultúrne centrum, tá vrstva história sem patrí.

Čím sa Káznica líši od ostatných centier, napríklad od nových a prerobených? Vezmime do príkladu zrekonštruované CO.Labs tu v Brne.

Viacerí umelci nám povedali, že tá tiaživá atmosféra v určitých častiach budovy je niečo, čo inde necítili a vytvára určitý kontrapunkt. Potom v napríklad takých novších priestoroch, ako je teraz aj CO.Labs, majú pocit prílišnej čistoty. Za niečo výnimočné považujem rozlohu a tú hmotu, čo tu proste je; keby sa prechádzate cez tie prázdne cele s hrubými stenami bez vedomia o histórii, máte zážitok sám o sebe.

Stane sa, že návštevník o histórii centra nevie?

Stane sa to, hlavne keď sem príde niekto po prvý raz na určitú akciu. Stáva sa to, podľa mňa, čím ďalej tým viac. Ale povedal by som, že to nie je úplne zlé. Samozrejme, ako som už spomínal, tá historická vrstva tu bude vždy, ale ak chceme umožniť tomu baráku vyvíjať sa, je potrebné trochu premapovať to, čo predstavuje. To môžeme robiť aj skrz tých umelcov a pustením novej energie dnu.

Zmenila sa v určitých aspektoch Káznica za posledné roky? Napríklad v tom, kto ju navštevuje?

Myslím, že tá škála návštevníkov sa rozširuje. Káznica je nielen typom svojich akcií ale aj samotným výzorom a polohou vysokoprahová. Je to barák, ktorý nemá výkladné skrine a zvonku by človek asi ani nevedel, že je na správnom mieste. K tomu celkovému rozširovaniu pomáha asi aj rôznorodosť akcií, čo sa tu konajú. Napríklad v kaplnke býva omša, ktorej sa zúčastňujú aj staršie generácie. Koná sa tu Komiksový festival KOMA, Ghettofest, na ktorom spolupracujú ľudia spojení s lokalitou Cejl, takzvaným brnenským bronxom, kde sídlime aj my. V tomto trende chceme pokračovať aj naďalej.

Séria prednášok Otisky paměti vznikla spoluprácou Káznice a organizácie Politickí vězni, ktorá sa zameriava na témy spojené s komunistickým režimom v bývalom Československu. Cieľom prednášok je predstaviť komunistický režim a jeho následky v inom svetle. Prednášky predstavil člen organizácie Politickí vězni Petr Pijáček.

Akým akciám sa vaša organizácia venuje?

Sústreďujeme sa na uchovanie spomienok, ako aj spolupráci s perzekuovanými väzňami a ich rodinami. Na konci mája organizujeme v jednej z budov bývalého Jáchymovského pekla festival Řetízkárna pre širokú verejnosť. Počas roka pripravujeme menšie aktivity, ako napríklad Otisky paměti.

Na akého návštevníka sa tieto prednášky zameriavajú?

Primárnym publikom sú jednoducho ľudia, ktorých daná téma zaujíma. Ďalej sa zameriavame na mladšie generácie, stredné a vysoké školy. Na tých, ktorých sa samotný režim možno priamo netýkal. Súčasťou tohto projektu je aj program pre odbornú verejnosť, budeme mať aj prednášky zamerané viac na psychológiu alebo s historikmi. Medzi prirodzenú súčasť publika patria rodiny obetí režimu.

Čo chcete prednáškami dosiahnuť?

Radi by sme v rámci besied priniesli do každej témy niečo nové, obšírnejšie informácie. Ja priamo by som chcel, aby vyniklo to dedičstvo, čo nám tu po minulom režime zostalo. Nie iba v aspektoch spravodlivosti a štátu, ale aj psychológie a ekológie. Jednej z besied sa zúčastní odborníčka na postkomunistický syndróm Martina Klicperová-Baker, ktorý študuje následky komunizmu v národnej mentalite. Ďalšou témou budú ekologické následky Jáchymovského pekla, a celkovo ťaženia uránu, na naše územie.