Swing, neprebádané zákutia či príbeh rodiny. Vila Löw-Beer ožila Múzejní nocí

Brno - V rámci Múzejní noci odhalila Vila Löw-Beer návštevníkom zákutia, ktoré počas všedných dní nie sú verejnosti prístupné. 16. mája sa ľudia vydali do historického domu na komentované prehliadky, nahliadli na sprístupnenú povalu a večerom ich sprevádzali aj detské dielne či swingový tanec. Jedným z hlavných lákadiel bola pre mnohých výstava o osude Maxa a Edith Löw-Beerových, ktorých šatstvo putovalo do vily až z Kanady.

Už z diaľky je zrejmé, že o návštevníkov nebude núdza. Krátko pred šiestou večer sa totiž pred vstupom do Vily Löw-Beer tvorí dlhý rad ľudí. Niektorí čakajú na prvú komentovanú prehliadku, iní sa prišli pozrieť, ako vyzerá múzejná noc v dome, ktorý cez deň pôsobí pokojne.

V hlavnej hale už návštevníkov víta organizátorka podujatia Magdaléna Učňová. „Na múzejnú noc sme si pripravili komentované prehliadky, ktoré sú síce aj počas roka, ale v rámci múzejnej noci sa ich návštevníci môžu zúčastniť v jeden deň. Po celý čas tu zároveň hrá DJ, huslistka a vystúpi aj tanečné, swingové duo. Zvyšok už uvidíte sami,“ víta nás Magdaléa Učňová a necháva nám voľný priestor na krátke zorientovanie sa vo vile.

Príbeh Vily cez jej minulosť

Prvé kroky väčšiny z nás vedú na prvé poschodie, kde už začína komentovaná prehliadka o histórii vily. Vo dverách nás víta sprievodca Vladimír Březina. Miestnosť sa behom pár minút zapĺňa. „Myslím, že môžeme otvoriť okno, je nás tu viac než dosť, tak nech máme čo dýchať,“ poznamená Březina a začína s príbehom Vily. Jeho výklad však po každej druhej vete preruší klopanie: „Ešte niekto na prehliadku? Pokojne poďte, vítame aj oneskorencov,“ hovorí s úsmevom.

„Tieto obrazy máme požičané z Moravskej galérie a je preukázané, že patrili medzi majetok Löw-Beerových. Zachovali sa až dodnes,“ vysvetľuje sprievodca a ukazuje pritom na obrazy za naším chrbtom. Mnohým z nás sa nechce veriť jeho slovám, keď hovorí, že tento dom slúžil takmer šesťdesiat rokov ako študentský internát a všetky izby, kadiaľ kráčame boli zaplnené posteľami.

Po prehliadke sa už všetci rozchádzame po vile vlastným tempom. Naše kroky vedú na chodbu, kde sa pri detských dielňach skláňajú nad výrobkami najmladší návštevníci. Z rôznych materiálov ako papier, látky, či stuhy vytvárajú vlastné módne návrhy. „Detské dielničky sa tematicky viažu k výstave Max a Edith. Ich dobové šaty sme sem dostali až z Kanady. Deti môžu použiť čokoľvek, čo nájdu na stole,“ vysvetľuje jedna z organizátorov Lucie Hřebíčková.

Aj Vila môže byť parketom

Pokojnú atmosféru chodby zrazu preruší swingová hudba z dolného poschodia. „Čo to je? Počujete to?“ pýta sa návštevníčka Karolína Suchá a na jej výzvu ihneď zareagujú aj ostatní. Okolo balkóna na prvom poschodí sa zhŕklo nemalé obecenstvo a všetci tlieskajú tanečnému páru, ktorý predvádza najrôznejšie swingové prvky priamo uprostred Vily. „Netancovali sme choreografiu, je to improvizácia, v ktorej jeden z nás vedie,“ vysvetľuje mi ešte zadýchaná Alena Vrabcová. Tancu sa venuje už ôsmy rok a dnes večer plánujú s partnerom „swingovať“ až kým sa nezotmie.

Po otvorení zadných dverí Vily sa swing odrazu zmieša aj s tónmi huslí v záhrade. Tie vylákajú von nielen mňa, ale aj ďalších návštevníkov. Spoločne si sadáme na lavičku, kde nám chvíle spríjemňuje pouličná muzikantka s umeleckým menom Cleo. Aj napriek tomu, že sa schyľuje k dažďu, husle zatiaľ neplánuje odložiť: „Rada hrám pouličnú hudbu, preto ma to sem lákalo. Plánujem hrať celý večer, ale v prípade únavy si viem dať aj pauzu,“ konštatuje a vzápätí berie husle a pokračuje v hraní.

Svetlo ukryté nad povalou

Z rozhovoru nás vytrhne pani Helena Mrázová. „Prosím vás, boli ste už hore na povale? Vraj je to tam dnes sprístupnené, ale ešte sme tam neboli“. Kým stihne povedať viac, spoločne už smerujeme k úzkym, strmým schodom. „Hore uvidíte ihlan, ktorého svetlo prechádza cez sklenený strop a vďaka tomu je celá hala osvetlená. Je to inšpirované starými rímskymi vilami. Buďte ale opatrné,“ upozorní nás ešte pred vstupom starší pán Ivan Sláma.

Keď šaty hovoria príbeh

Keď sa vonku začína stmievať, sprievodkyňa Eva Svobodová nás už z haly volá na poslednú výstavu o Maxovi a Edith Löw-Beerových. Na začiatok nám pripomína, že nosnou témou je osud manželov, ktorí boli pred hrozbou nacizmu donútení opustiť Československo. „Vopred upozorňujem, že ide o komornú výstavu. Je založená na štyroch kusoch odevu, ktoré reálne nosili Max a Edith. Po úteku sa s nimi odevy dostali až do Kanady a ich potomkovia sa ich rozhodli venovať galérii,“ vysvetľuje Svobodová. Domov si tak návštevníci neodnášali len spomienku na nezvyčajnú noc vo Vile, ale aj príbeh ľudí, ktorý sa do nej po rokoch vrátili prostredníctvom ich šiat.