Vo vede nerozhoduje pohlavie, ale dobrý mentor a schopnosti, hovorí doktorandka Blablová

Brno - V bezpečnostných štúdiách sa tradične riešia konflikty či zbrane, Veronika Blablová však analyzuje technológie, ktoré formujú súčasný svet. Absolventka Bezpečnostných a strategických štúdií (BSS) a súčasná doktorandka politológie na Masarykovej univerzite sa zameriava na to, ako Čína ovláda výrobu čipov a aké bezpečnostné riziká prináša umelá inteligencia. V týchto dňoch pôsobí na prestížnom výskumnom pobyte v Londýne. V oblastiach zameraných na technológie a bezpečnosť síce stretáva viac mužov, no za kľúč k úspechu považuje odbornú kvalitu, nie vopred stanovenú diverzitu. Doktorandka v rozhovore vysvetľuje, prečo by si študentky nemali vyberať témy podľa stereotypov a približuje svoj pohľad na postavenie žien a dynamiku v akademickom prostredí.

Momentálne pôsobíte v Londýne v rámci programu Pivotal Research Fellowship. Čomu presne sa vo svojom výskume venujete?

Zameriavam sa na schopnosti Číny vyrábať hardvér pre umelú inteligenciu. Porovnávam čínske kapacity v oblasti návrhu čipov a výroby polovodičov s ich západnými náprotivkami. Tento výskum je dôležitý pre bezpečnosť AI, pretože debata sa často sústredí len na softvérové modely, no zásadná je aj infraštruktúra, na ktorej bežia. Pôsobím v hube LISA, čo je komunita zameraná na bezpečný rozvoj umelej inteligencie.

V Londýne pôsobíte v medzinárodnom prostredí. Ako tam vnímate tému diverzity a rovnosti v porovnaní s vašimi očakávaniami?

Je pravda, že v technickejšie orientovaných bezpečnostných odboroch stále stretávam oveľa viac mužov. Keď som do programu nastúpila, kládla som si otázku, či moja identita nehrala pri výbere rolu práve kvôli snahe o diverzitu. Upokojilo ma však, že výberový proces bol anonymný, takže rozhodovali výhradne schopnosti a kvalita projektu. To mi dodalo istotu, že som tu na základe svojej expertízy, a nie kvôli napĺňaniu nejakých štatistík. V každodennom prístupe k ženám nevidím medzi britským a českým prostredím zásadný rozdiel. V Londýne máme manažérku, ktorá sa stará o kvalitu komunity, no nejde len o pohlavie.

Bezpečnostné štúdiá sú často vnímané ako „mužský“ svet. Stretávate sa v rámci svojho pôsobenia s predsudkami či s menším rešpektom?

Osobne som sa s otvorenými predsudkami nestretla. Z rozhovorov s kolegami mám skôr pocit, že určitú mieru potreby dokazovať svoju kompetenciu zažívajú všeobecne mladší výskumníci a akademici bez ohľadu na pohlavie. Sú však situácie, keď ženy musia svoju expertízu obhajovať viac, alebo čelia nevhodným komentárom na adresu vzhľadu či narušovaniu osobného priestoru, čo opisovali kolegyne na medzinárodných workshopoch. V mojej komunite sa však aktívne snažíme o vytváranie profesionálneho a rešpektujúceho prostredia pre všetkých.

Doktorandské štúdium je dlhodobý záväzok. Čo je podľa vás najväčšou bariérou, ktorá výskumníčky odrádza od pokračovania vo vedeckej kariére po magisterskom štúdiu?

Akademická dráha je spojená s neistotou – krátkodobé kontrakty a projektové financovanie pôsobia nestabilne. Pre mnoho mladých žien môže byť neisté pokračovať v doktoráte, ak uvažujú o založení rodiny. Je to však výzva aj pre mužov, ktorí zas riešia, ako rodinu finančne zabezpečiť zo štipendií. Akademické prostredie síce ponúka flexibilitu, ale systémové nastavenie a dĺžka štúdia sú bariérou, ktorá sa týka oboch pohlaví.

Za dôležitý faktor úspechu v akademickej sfére považujete mentoring. V čom vidíte jeho najväčší prínos?

Dobrý mentor je niekto, kto vám poskytuje úprimnú spätnú väzbu a pomáha vám zapojiť sa do odbornej komunity. Takýto vzťah založený na dôvere je zásadný, aby si mladí výskumníci a výskumníčky vybudovali odborné sebavedomie a nebáli sa zapájať do verejných debát. Práve táto podpora a postupné budovanie expertízy pomáha ľuďom v akademickom prostredí rásť.

Čo by ste poradili študentkám, ktoré uvažujú nad vedeckou kariérou v odboroch, kde dominujú muži?

Aby si vyberali témy podľa toho, čo ich skutočne zaujíma, a nie podľa stereotypných predstáv o tom, čo je pre koho vhodné. Veda potrebuje rozmanitosť pohľadov, pretože práve tá ju posúva dopredu. Odporučila by som tiež skúšať stáže v think-tankoch či na ambasádach, aby človek zistil, aké prostredie mu najviac vyhovuje. Dôležité je tiež poznať svoje hranice a vedieť včas reagovať na nepríjemné situácie.