Korzety, šampanské a história: Cabaret des Péchés oslávil ženy bez cenzúry

Brno - Schádzam dole po Českej a spolu s večerným šerom ma sprevádza množstvo obyvateľov Brna. Po týždni opäť plánujú oprášiť svoje obľúbené podniky, pretože ako sa vraví, štvrtok je malý piatok. Moje kroky však dnes smerujú do pomerne nezvyčajného miesta a to konkrétne do Cabaretu des Péchés. Dnešný večer nestrávim s kamarátmi pri pive, ale čaká ma večer plný flitrov, hudby, kostýmov, tanca a drámy. Burlesque des Péchés s témou MDŽ bez cenzúry je akcia, ktorej sa dnes zúčastním.

Chytá ma mierna nervozita, ešte som na takomto predstavení nikdy nebola. Po odložení kabátu si nájdem stôl a sadám si vedľa pána, ktorý sa viditeľne vymyká požadovanému dress code. Sála sa mihá flitrami, zamatom, plesovými róbami, kožušinkovými pelerínami, vykamienkovanými rukavičkami a precízne vytvorenými vlnami nejednej ženy. Pán vedľa mňa však sedí spokojne s drinkom v ruke, v rifliach a v pestrej vzorovanej košeli s krátkym rukávom. Jeho pohľad viditeľne nasvedčuje, že sa na vystúpenie už nevie dočkať. „Ako dopredu si asi kupoval lístok?“ zamýšľam sa. Skupinke dám, sediacich vedľa nás, čašníčka prináša stojan s fľašou šampanského. Neskôr sa dozvedám, že jedna z nich sem dnes prišla osláviť svoje narodeniny. Hudba v pozadí utícha a spolu s ňou aj cinkanie pohárov a vrava. Predstavenie sa začína.

Moderátorka večera Lea Delore prichádza na parket a postupne predstaví každú performerku večera. Ja sa neviem vynadívať na každý z kostýmov a rozmýšľam, ako dlho asi trvá výroba jedného kostýmu. „Burleska si svoj kostým väčšinou navrhuje, zdobí, kamienkuje. Ak vie šiť, tak si niečo sama ušije, alebo si kostým nechá ušiť na mieru,“ vysvetľuje mi v zákulisí po skončení predstavenia burleska Fallka La Coquine, ktorá spolu s Leou vymýšľala dnešnú šou „Na poslednom kostýme som mala osemdesiat tisíc kamienkov. Kým som kostým dokončila, stihla som si popritom pozrieť niekoľko sérií Výmeny manželiek,“ dodáva Fallka.

V Cabarete des Péchés sa burleskové predstavenia konajú každý mesiac, s tým, že sa mení aj jeho tematika. Úlohou dnešnej šou je osláviť Medzinárodný deň žien, slobodne a otvorene. Bez cenzúry. „Vybrali sme čísla, o ktorých si myslíme, že rozprávajú príbeh žien a nielen žien, ktoré sú utláčané, či nespokojné a ako sa ich pozícia postupom času pretvára,“ opisuje zámer šou Fallka La Coquine. Aj keď sú vystúpenia plné vyzývavých kostýmov a provokatívnych pohybov, každé z nich má v sebe hlbší odkaz. Vystúpenia sú o ženách, od ktorých spoločnosť očakáva, že sa budú vydávať či ostanú doma pri praní bielizne, no ony chcú od života viac. Tak isto aj moderátorka svoje publikum nielen zabáva, ale aj vzdeláva. Dozvedám sa, že MDŽ sa slávi práve 8. marca od roku 1917 na počesť žien počas demonštrácie v Petrohrade, po ktorej neskôr vypukla revolúcia. Čo sa týka napríklad volebného práva, v Lichtenštajnsku mali ženy právo voliť až od roku 1984, čo ho robí poslednou krajinou v Európe.

Na javisku sa predo mnou mihá niekoľko žánrov. Strieda sa klasické tango v sprievode notoricky známej melódie z muzikálu Chicago s orientálnym tancom, či dokonca referenciou na filmové trháky ako Top Gun. Napriek vizuálnej pestrosti predo mnou mi pozornosť v pokročilom štádiu večera začne uchádzať. Nie však nadlho. Po prestávke nás opäť energicky víta Lea Delore, ktorá však nepredstaví ďalšie vystúpenie, ale vyzve na javisko dvoch dobrovoľníkov. „Poprosím sem dvoch pánov, ktorí sa vojdú do veľkosti M,“ upresňuje. Ihneď si získava moju pozornosť späť. Aby diváci pochopili, že byť burleskou nie je len tak, dobrovoľníkom na pódiu zašnurujú korzet. Háčik je v tom, že v korzete si majú zdvihnúť rukavičku zo zeme a následne sami vyzliecť korzet. Páni v korzetoch bojujú s rukavičkou na zemi, zatiaľ čo sála vybuchuje smiechom.

Každé číslo sa končí búrlivým potleskom, no traja páni vrátane toho, ktorý sedí vedľa mňa, sú jednoznačne najväčšími fanúšikmi. Keď sa burleskové večery začínali, nikto neočakával, že by sa ľuďom zapáčili natoľko, že by ich opakovane navštevovali. Opak sa stal pravdou a burlesky si začali vymýšľať nové choreografie, aby mohli svojich stálych divákov naďalej čím prekvapovať. Lea na pódiu vtipkuje, že má so stálymi divákmi tzv. „love and hate relationship,“ pretože aj keď sú za nich vďačné, musia každý mesiac prísť s niečím originálnym. Napriek žiare reflektorov vidím, že je tento prehovor mierený naším smerom a vidím ako sa pán vedľa mňa úprimne smeje. „Žeby bol on jeden zo stálych návštevníkov?“ premýšľam.

Po prestávke si opäť sadám za stôl a prvé, čo zbadám, je kovové vedro plné ruží. V tom momente som už presvedčená, že pán vedľa mňa nie je len obyčajný návštevník. Šou sa začína pomaly schyľovať ku koncu a posledným esom v rukáve je slovenská burleska Lotta Love, ktorá vyzve divákov k tomu, aby sa postavili a vykričali zo seba všetku svoju frustráciu. Sálu, ktorá bola zo začiatku plná nedočkavých a ostýchavých ľudí, z ktorých mnoho bolo v Cabarete prvýkrát, naplnila uvoľnenosť, radosť a inšpirácia divákov, ktorí sa postupne začínajú poberať domov. Pán vedľa mňa sa tiež dvíha, avšak jeho momentálnou misiou je rozdať ružičky performerkám, čašníčkam a všetkým ženám podieľajúcim sa na tejto akcii. Ja využívam príležitosť a zvedavo sa ho pýtam, ako sa on ocitol práve na tomto mieste. „Prvýkrát som sem prišiel v roku 2020 a bola to pre mňa forma psychoterapie. Odvtedy som odtiaľto už neodišiel,“ opisuje mi Le Chat, vlastným menom Alex. Vystupuje pod týmto umeleckým menom, pretože dnes už je on sám súčasťou súboru. Prezrádza mi, že spočiatku sa hanbil, no toto miesto si natoľko obľúbil, že keď ho organizátori oslovili, či sa nechce pridať, ponuku neodmietol.

Pri východe z kabaretu si schovávam vlasy do svojho flitrovaného šálu a Alexove slová vo mne rezonujú. Burlesque je pre mnohých len kvalitná zábava na večer, odbočka z bežných životov, no preňho sa toto miesto stalo komunitou a miestom kam sa pravidelne vracia. Burlesky sú oveľa viac než len tanečnice, čo sa vyzliekajú. Sú choreografky, návrhárky, krajčírky, speváčky. Ale predovšetkým sú ženy. A mne nenapadá lepšia možnosť ako som mohla ženy a náš deň osláviť ako návštevou MDŽ bez cenzúry.