Keď život nekončí prácou. Záhradná zoznamka nastavila zrkadlo modernej spoločnosti

Štverám sa do strmého kopca úzkej záhrady. Nahnevame šomrem, už samotná cesta k záhradkárskej oblasti ma viedla do kopca, ďalší mi už skutočne nechýbal. Na prvý pohľad si preto ani nevšimnem, ako šikovne je rozpracovaný neobratný priestor Záhrady piatich elementov. Práve v tomto komunitnom priestore na Zaječí hore sa dnes zúčastním Záhradnej zoznamky.

Chvíľu mi trvá, kým sa zorientujem. Od bránky pod kopcovitým terénou ma vedie kamenný chodníček až k neveľkej skupinke, ktorá ostýchavo postáva okolo energickej ženy. Zuzana, majiteľka záhrady, dnešným návštevníkom nadšene vysvetľuje, čo ich toto poobedie čaká. Podľa mora zmätených výrazov ich asi zatiaľ entuziazmom nenakazila. „Rozdelíme sa do skupín,“ nenechá sa vyviesť z miery Zuzana a pobáda nás, aby sme prišli bližšie, „kto chce štiepiť drevo?“ Otázka sa stretne s tichom. Nikto z nás sa asi ešte necíti dosť sebavedomo v tomto neznámom prostredí. „Ja chcem niečo náročné,“ hlási sa napokom Tomáš a vydáva sa smer štiepačka. My zvyšní sa postupne roztrúsime po záhrade medzi rôzne záhony.

„Vy môžete byť jedna pracovná skupina,“ vracia sa po chvíli čakania Zuzana, ukazujúc na mňa a pár ďalších. Na pozemku má dnes asi pätnásť dobrovoľníkov a ich koordináciu musí zatiaľ zvládnuť sama - jej muž Honza sa ešte nevrátil s hnojom. V očiach jej však hrajú veselé iskričky. Robí jej radosť, keď u seba môže privítať nové tváre. Kým skupina pod kopcom nedočkavo vyčkáva hnoj, prvé odvážne konverzácie miznú v hluku štiepačky od vedľa. Moju skupinu dnes čaká guild.

Čo je guild?

Stromom v záhrade neprospieva, ak v ich bezprostrednom okolí rastie obyčajná tráva. Tá im totiž berie všetky živiny z pôdy a stromom sa tak nedarí rásť. Guild vychádza z princípov, podľa ktorých stromy rastú bežne v lese. Do bezprostredného okolia kmeňa sú nasadené bylinky alebo kvety, nie tráva. Vytvára sa tak niekoľkovrstvý ekosystém, ktorý si vzájomne pomáha. V tomto prípade delí kamenná stena strom a jeho rastlinný systém od zvyšku záhrady a zároveň vyrovnáva kopcovitý terén. Aby sme do pôdy nemuseli ryť, umiestňujeme do okolia vrstvu čistého kartónu, ktorú pokryjeme hlinou. 

Prebuď v sebe tradíciu

„Robili ste to už niekedy?“ nesmelo sa pýta Kubo, najmladší z dnešných dobrovoľníkov. Katka krúti hlavou, no v rukách má už prvé kamene. Aby sme s guildom vôbec mohli začať, treba najprv zbúrať tie provizórne, ktoré už okolo stromov stoja. V trojici sa teda púšťame do vyhrabávania kameňov všetkých veľkostí. Pokojnú prácu občas preruší len vystrašený výkrik, keď niekto z nás narazí na nové mravenisko či pavúka.

Dnes to ale nie je len o tom, že niekomu upravíme záhradu. Dnešná záhradná zoznamka je už druhá v poradí jarných stretnutí, ktoré Zuzana a Honza organizujú v Záhrade 5 elementov. Snažia sa tak rozšíriť stále aj ojedinelé osadenstvo ich komunitnej záhrady a rozšíriť záujem o potravinovú sebestačnosť. V roku 2013 kúpili obyčajný pozemok v záhradkárskej osade, nápad konceptu s otvorenou politikou sa zrodil až o osem rokov neskôr. Komunitných princípov sa však manželia držali od samého začiatku. Na svojom blogu už v tej dobe pravidelne zdieľali vývoj svojich projektov, pri ktorých sa zásadne riadia metódou pokus-omyl. S tipmi, náradím aj časťou úrody sa bez otázok kedykoľvek podelili so známymi aj susedmi.

Nielen mňa, ale aj Katku táto filozofia fascinuje. Zuzana bez starostí prechádza pomedzi pracujúce skupinky, kde-tu sa dá s niekým do reči, poradí alebo donesie potrebné náradie. Honza nás všetkých s úsmevom presviedča, aby sme zostali na večerné posedenie pri ohni. Ani raz nikoho z nás nezahriaknu, že by sme niečo robili zle. Neplašia nás, našej práci nechávajú voľný priebeh. „Toľko k teórii, uvidíme, aká bude prax,“ prehlási Zuzana nenútene. Pristavila sa, aby nám vysvetlila koncept stavania steny guildu. Do podlhovastej diery vykopanej asi meter od stromu máme ukladať kamene. Bude z nich asi pol metra vysoká stena. Podľa majiteľky záhrady ide o starú keltskú techniku. „Prebuď v sebe Kelta,“ snaží sa ma žartovne motivovať Kubo, keď skepticky hľadím na dieru v zemi. Moju nervozitu odbúra Zuzana. „Keď tak to spadne,“ prehodí bez starostí a vydáva sa k skupine pri vyvýšených záhonoch.

Nestáva sa často, že by mi niekto takýmto spôsobom veril. Nejde len o to, že Zuzana plne dôveruje cudzím ľuďom na svojom súkromnom pozemku. Záhrada 5 elementov je srdcovým projektom manželov, do ktorého investovali roky práce aj financií. Každý projekt je dôkladne premyslený tak, aby zapadal do celkového konceptu priestoru. Hoci chcú byť bylinkovo aj potravinovo sebestační, záhradu chápu v prvom rade ako súčasť prírody. Chovajú včely a pestované druhy vyberajú aj podľa ich potrieb. Pri budovaní sa snažia zachovávať, nahrádzať a vytvárať domov pre drobné živočíchy. Pri plote je veľká diera, plánované jazierko obojživelníkov. Napriek tomu sa však neriadia striktným harmonogramom. Tento víkend očakávali výrazne vyššiu návštevnosť a podľa toho aj rozvrhli pracovný plán poobedia. Netlačia na produktivitu, naopak nás vyzývajú, aby sme si robili prestávky, ochutnali občerstvenie z produktov záhrady a prácu robili podľa nášho uváženia. Manželia s nami nezdieľajú len priestor, posúvajú hodnoty, ktoré sú v dnešnej spoločnosti ojedinelé.

Len aby odo mňa nikto nič nechcel

Katka sa o víkendovej akcii dozvedela v rámci Dní dobrovoľníctva. Pôvodne chcela pomôcť v domove pre seniorov. „Všetky termíny mimo moju pracovnú dobu už boli obsadené,“ vysvetľuje a snaží sa na seba napasovať kamene tak, aby držali pevne. Do podobných aktivít by sa zapojila ja častejšie, no má pocit, že ich nie je dosť. „Všetko je platené,“ hovorí s povzdychom,„chodím na rôzne prednášky do knižnice, ale to nie je komunitné,“ Pri práci by rada navštevovala práve miesta, ako je aj Záhrada 5 elementov - kde si oddýchne a pravidelne stretne podobne zmýšľajúcich ľudí.

U Kuba to je podobne. Ako študent vysokej školy nemá každý deň rovnaký režim a hodiny má prevažne vo večerných hodinách. Cez víkendy zvykne cestovať domov. Väčšina dostupných akcií je preňho tak nedostupná. „Kým to človek vyslovene nehľadá, o ničom sa nedozvie,” podotýka cez rameno. Z neďalekej hromady nosí kamene, aby boli na dosah ruky. Katka súhlasne prikyvuje. Komunitné neplatené priestory sú ojedinelé a pre zriaďovateľov finančne náročné. Ak by sa Honza a Zuzana orientovali len na peňažnú stránku, so záhradou by dávno skončili a určite by ju verejnosti neotvárali.

Mnoho ľudí si preto povie, že im komunitu netreba. Každý člen má totiž voči ostatným istú zodpovednosť. Ak sľúbim, že prídem, mal by som prísť. Ak ma niekto požiada o pomoc, mal by som pomôcť. O spoločné fungovanie by som sa mal aktívne zaujímať a starať. „Určite je to zodpovednosť,“ hovorí aj Katka. Dali sme si pauzu od práce. Stena guildu už, aspoň zatiaľ, pevne stojí. Vytvorený priestor okolo stromu sme prikryli kartónom a mentálnu gymnastiku teraz vystrieda fyzická záťaž - na kartón treba nanosiť hlinu spod kopca. Podľa Katky je práve zodpovednosť to, čo ľudí od komunitného budovania odrádza. Záväzky a úlohy v práci ich vyčerpávajú dostatočne, prečo by sa mali zodpovedať ešte niekomu?

Nič nedáš, nič nezískaš

Bez komunity sa však život točí len okolo práce. „Všetko je drahé. Nechcem byť len v škole a v práci, ale vždy, keď idem von, niečo miniem,“ sťažuje sa Kubo. Svojich kamarátov preto nevidí tak často, ako by chcel a jeho vzťahy tým trpia. Priznáva však, že to je pohodlné. „Keď mám ísť na pivo a zruším to, necítim sa až tak zle. Aspoň ušetrím,“ dodáva. Ak by napríklad sľúbil Zuzane, že budúci víkend príde dokončiť zvyšné guildy a následne by to zrušil, hrýzlo by ho svedomie.

Na konci dňa to však všetko stojí za to. S Katkou vyše hodiny plníme fúriky hlinou a tlačíme ich do strmého kopca. Čas výrazne pokročil, väčšinu poobedia sme strávili prácou, čo sa podpísalo na našej energii. Obidve by sme najradšej už skončili, no ak nepriložíme kartóny, do rána ich odfúkne. Prácu na guilde sme si vybrali dobrovoľne a Zuzana s Honzom sa o nás celý deň starali, nebolo by fér, keby prácu nedokončíme. Napriek tomu, že sa poznáme len pár hodín a je medzi nami výrazný vekový rozdiel, konverzácia plynie. Zo začiatku sme riešili len správne umiestnenie kameňov, medzi poslednými plnými fúrikmi sa dozvedám aj o jej záľubách a problémoch.

Končíme ako posledné. „Biele, červené alebo šumivé?“ víta nás vrelo Honza pri ohni a siaha po pohároch. Zbytok skupiny nám ochotne uvoľní miesto na sedenie a predháňajú sa v hodnotení Zuzaniných domácich omáčok. Mali by sme vraj určite vyskúšať všetky. Deň zakončujeme za zvukov hlasného smiechu a prskajúceho ohňa. Napriek tomu, že väčšina z nás tu bola prvýkrát, večer sa predbiehame v zdieľaní vtipných spoločných zážitkov. Pracovné skupiny sa nadšene delia o nové poznatky, ktoré nadobudli pri práci v ich časti záhrady. Šaty mi smrdia dymom a v rukách jednoznačne cítim, koľkokrát som vyšla s hlinou do kopca. V hlavne však aktívne rátam, kedy mi povinnosti dovoľujú opäť sa sem vrátiť.