Slovenský súbor Čalamáda oslávil príchod jari jurskými spevmi v brnianskej Kamenke

Brno - Lúka pod Kamenkou v Brne sa zaplnila zvukmi tradičných slovenských piesní. Pri príležitosti sviatku svätého Juraja tu folkloristi zo súboru Čalamáda organizujú oslavu jarných tradícií, ktorá láka desiatky Slovákov žijúcich v moravskej metropole.

V slovenskom kalendári dvadsiateho štvrtého apríla slávi meniny Juraj a tento deň je označovaný ako Deň svätého Juraja. V minulosti predstavoval hlavne začiatok jari a s tým aj začiatok hospodárskeho roka. Svätec Juraj nie je oslavovaný len v slovenskej kultúre, ale naprieč celou Európou je Juraj uctievaný ako ochranca vegetácie a domácich zvierat.

V slovenskom prostredí sa ešte donedávna objavovali názory, že „do Ďura nerastie nič, aj keby kliešťami ťahal zo zeme, a po Ďure všetko ide von, aj keby to kladivom zatĺkal.“ V tento deň sa venovala zvýšená pozornosť všelijakým ochranným magickým úkonom. Jednou z takýchto kuriozít je, že ženy pridávali do krmiva pre dojnice rastliny so žltými kvetmi, ako je napríklad záružlie, aby mali žltšie maslo.

Jurské spevy sa tento rok oslavujú komunitnou opekačkou a zároveň sa návštevníci môžu ponúknuť zeleninovou polievkou zo sezónnych bylín, ako je medvedí cesnak. Na podujatie prišli predovšetkým rodiny a známi členov súboru.

Čalamáda bola založená pred siedmimi rokmi bývalými členmi Vysokoškolského súboru ľudových piesní a tancov Poľana. „Tempo súboru bolo popri práci a rodinách už neúnosné, no členovia stále chceli naďalej tvoriť,“ informuje o vzniku členka súboru Terézia Pompurová.

Terézia pochádza z Banskej Bystrice, kde dlhé roky tancovala v súbore Mladosť. „Tancu som sa chcela venovať aj naďalej v Brne a o Čalamáde som sa dozvedela zo sociálnych sietí aj od kamarátky," dodáva. Súbor je tvorený prevažne Slovákmi, avšak približne desať percent členov pochádza z Moravy. Najviac ľudí je zo západného Slovenska, z okolia Trenčína, Trnavy a Myjavy. Veľa členov je však aj z regiónov stredného a južného Slovenska či z Prešova.

Spev ako rituál

Vrcholným bodom dnešného programu sú práve jurské spevy. Tieto piesne spievali primárne dievčatá v období medzi Veľkou nocou a Jurajom. Dievčatá spievali niekoľkokrát do týždňa, spravidla vo večerných hodinách. V predvečer Juraja bolo spievanie spojené s pálením jurských ohňov, kedy sa takéto podujatia konali neskoro do noci. Práve preto Čalamáda uskutočnila jurské spevy večer pred Jurajom, aby si túto tradíciu uctila.

Texty jurských piesní sa líšili od regiónu, no spojovacím a identifikačným prvkom medzi piesňami bývalo zvolanie „Hój, hoja Ďura hój!“ alebo „Pój, leto, nemeškaj, pój leto pój!“ Takéto formulky vedeli vytvoriť jurskú pieseň, ktorej text s jurskou tradíciou nesúvisel.

Jednotné zvolania sú prítomné aj pri dnešných piesňach. Dievčatá sa rozdelili do dvoch skupín a každá vyšla na opačný vrch lúky. Postupne sa ich spev strieda, zatiaľ čo sa pomalými krokmi dostávajú k vatre, okolo ktorej sedia návštevníci. Mnohé z členiek súboru vystupujú po boku svojich detí. Pri vatre sa skupinky spoja do veľkého polkruhu a začnú spievať naraz. Do spevu sa pridávajú aj páni, ktorí začínajú hrať na veľký bubon.

Brnianskou lúkou sa tak rozlieha dym a praskajúce uhlíky ohňa spolu s jurskými piesňami, ktoré sa ozývajú dolinou. Slováci si na Kamenku dnes prišli uctiť svoje tradície. „V prítomnosti folklóru som vyrastala celý život a brala som ho ako samozrejmosť. Avšak je niečo silné na tom, keď sa ľudia stretnú a spájajú vďaka folklóru v cudzej krajine,“ popisuje svoje pocity študentka Laura. Napriek tomu, že Česko a Slovensko sú susedné krajiny, ľudia si svoje zvyky a tradície vážia inak, ak nimi nie sú dennodenne obklopení.

Čalamáda spolupracovala už v minulosti s viacerými folklórnymi festivalmi. „Tým, že trénujeme len jedenkrát do týžňa, stačí nám organizovať približne tri akcie do roka," oznamuje Terézia. Najbližšie akcie súboru budú vystúpenie 23. mája na brnianskom Majálese s detským folklórnym súborom Jánošíček a 12. septembra na Slávnostiach vína v Brne.

Dym z vatry sa pomaly rozplýva nad mestom, no pocit domova, ktorý si dnes návštevníci pripomenuli, zostáva. Oslava svätého Juraja je pripomienkou, že človek si svoje kultúrne dedičstvo a tradície nesie kamkoľvek sa vydá.