„Prezident“ Verdisu láka na e-občianstvo, brnianska expertka zatiaľ pripomína realitu Balkánu

Brno - Záujemcovi stačí pár kliknutí, vyplnenie formulára a môže vlastniť digitálny pas „najekologickejšieho štátu na svete“. Projekt Slobodnej republiky Verdis prezentuje ambíciu vytvoriť nový štátny útvar nachádzajúci sa na západnom brehu rieky Dunaj, medzi Chorvátskom a Srbskom. Hoci na internete oslovuje tisíce, predovšetkým mladých ľudí, v realite naráža na nulové medzinárodné uznanie. Podľa brnianskej politologičky a profesorky Věry Stojarovej z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity ide o neuskutočniteľný „online projekt“, ktorý ignoruje neuzavreté hraničné spory a napätú bezpečnosť regiónu.

Pôvod a deklarované ciele

Slobodná republika Verdis vznikla 30. mája 2019. Za jej založením stojí dvadsaťjeden ročný britský aktivista Daniel Jackson, ktorý sa vyhlásil za prvého prezidenta. Jackson opustil školu predčasne, v súčasnosti pracuje ako vývojár hier. Riadenie Verdisu z exilu v Spojenom kráľovstve považuje za svoju prácu na plný úväzok. Projekt si nárokuje územie známe ako „Pocket 3“ (Vrecko 3), čo je malý pás zeme na západnom brehu Dunaja. Jackson vychádza z predpokladu, že ide o terra nullius (územie nikoho), pretože v rámci dlhoročného hraničného sporu medzi Chorvátskom a Srbskom si túto konkrétnu parcelu neprihlásil ani jeden zo štátov.

Verdis sa profiluje ako moderný, ekologický štát s dôrazom na digitálne technológie. O e-občianstvo požiadalo viac ako 4 -tisíc ľudí z celého sveta. Záujemcovia o občianstvo prechádzajú bezpečnostnou previerkou, musia mať nad 13 rokov a zaplatiť nevratný poplatok. O pasy žiadajú najmä digitálni nomádi a aktivisti lákaní víziou ekologického štátu, no podmienkou je aj prísľub budúceho fyzického presídlenia. Proces vyžaduje ročnú aktivitu v komunite alebo odporúčanie od dvoch súčasných občanov. Hoci komunita rastie, vydané doklady nemajú medzinárodnú váhu. Pre porovnanie, ide o podobný model, aký v roku 2015 zvolil Vít Jedlička pri projekte Liberland, ktorý sa nachádza v rovnakej geografickej oblasti. Mladý zakladateľ Verdisu priznal, že Liberland bol jeho prvotnou inšpiráciou.

Symbol slobody a realita právnej legitimity

Napriek ostrej kritike odborníkov Verdis operuje s argumentmi, ktoré rezonujú u globálneho publika. Daniel Jackson a predstavitelia projektu tvrdia, že tradičné štáty zlyhávajú v otázkach ochrany súkromia, ekológie a individuálnej slobody. Podľa vyhlásení Verdisu nie je absencia fyzickej kontroly nad územím prekážkou, ale dočasným stavom. Projekt argumentuje, že v 21. storočí sa štátnosť môže vyvíjať „zdola“ prostredníctvom digitálnej komunity. Svoj nárok na územie Pocket 3 považujú za právne čistý. Pre svojich priaznivcov Verdis nepredstavuje len kus zeme pri Dunaji, ale symbol odporu voči byrokratickým aparátom klasických vlád.

„Je to absolútny nezmysel,“ hovorí k právnej argumentácii zakladateľov politologička a profesorka Věra Stojarová. Podľa nej štátnosť nie je len jednostranný akt vôle. „Štát musí mať nielen územie s hranicami, obyvateľstvom a štátnym aparátom, ale aby bol schopný fungovať v medzinárodnom prostredí, potrebuje aj uznanie ostatných štátov. Ak chcete mať funkčný štát a udržateľný mier, je uznanie žiaduce. Bez neho dôjde k zamrznutiu konfliktu a budúcnosť nebude ružová,“ vysvetľuje expertka.

Bezpečnostný kontext Balkánu

Geografické umiestnenie Verdisu je v kontexte európskej bezpečnosti problematické. Oblasť Dunaja je predmetom citlivých sporov. Kým Verdis prezentuje svoju existenciu ako mierovú aktivitu, politologička upozorňuje na širšie súvislosti regiónu, kde sú nevyriešené otázky štátnosti stále prítomné.

Podľa Stojarovej sú aktivity typu Verdis či Liberland v meradle balkánskej politiky marginálne, no potencionálne problematické z hľadiska medializácie. Upozorňuje, že pozornosť by sa mala sústrediť na riešenie funkčnosti existujúcich štátov v regióne (ako Bosna a Hercegovina či Kosovo) a nie na vytváranie konfliktov. „Je potrebné dať šancu obyvateľom západného Balkánu na spokojný život, a nie vytvárať konflikty nové,“ dodáva.

Efemérny projekt v digitálnom priestore

Hoci Verdis disponuje tisíckami registrovaných e-občanov, chýba mú základný atribút štátu-trvalé sídliace obyvateľstvo. Stojarová vníma tento projekt skôr ako „efemérny online projekt“ než reálnu snahu o štátnosť. „K čomu vám je územie, na ktorom nikto nebýva a ktorého občania žijú niekde úplne inde?“ pýta sa.

Na otázku, čo o súčasnej spoločnosti vypovedá záujem tisícov ľudí o virtuálne občianstvo v neexistujúcom subjekte, ponúka politologička skeptický pohľad. Podľa nej môže ísť o formu recesie či úniku z reality. „Moja stará mama by povedala, že súčasná spoločnosť sa nudí, dala by ľuďom motyku a vyhnala by ich na pole. Netuším, či ide o recesiu, alebo aké sú pohnútky zakladateľov,“ uzatvára s nadhľadom Stojarová.

Slobodná republika Verdis zostáva nateraz digitálnou kuriozitou. Hoci úspešne využíva moderné komunikačné nástroje na budovanie globálnej komunity, pri konfrontácii s medzinárodným právom sa ukazuje ako problematická vízia.