S chrobákom v nose a medveďom za chrbtom. Ako dve študentky (pre)žily Alpy aj Dolomity

Brno - Dve študentky, plachta namiesto stanu, 14-kilogramové batohy na pleciach a vysoké hory pred nimi. Katarína a Kristína zdolali nedávno jednu z najnáročnejších turistických trás vo francúzskych Alpách GR 54. Ďalšou trasou na zozname bola talianska Alta Via 6. Tá si ale pre cestovateľky pripravila mnoho prekážok. Vrátili sa s odretými kolenami, mysľou plnou zážitkov a odkazom pre spolužiakov: „Nikdy nebude ideálny čas, ten ideálny čas je teraz.“

GR 54: Tam, kde vás hory odmenia za každý kopec

Po prejdení Česka sa rozhodli prekonať diaľkovú turistickú trasu GR 54, dlhú približne 180 kilometrov, v juhovýchodnom Francúzsku. Hoci mali v pláne ísť naľahko, potreba zásob urobila svoje. „Pôvodne sme chceli ísť ultralight, ale dopadlo to tak, že sme niesli 13 až 14 kíl batožiny,“ spomínajú. „Vždy sa bojíme, že sa nám vyčerpajú zásoby jedla a nesieme tak úplne zbytočnú váhu navyše.“ Spanie riešili jednoducho – pod plachtou a väčšinou v kempe, kde si dobíjali telefóny v kúpeľniach. „Človek v noci počuje každý zvuk. Ale vieme si to krásne spríjemniť. Ja si so sebou nosím čítačku a po celom dni si vždy rada prečítam nejakú kapitolu,“ hovorí Kristína.

Aj občasné prenocovanie na horskej chate sa ukázalo ako horšia možnosť. Spomínajú na moment, kedy sa na horskej chate ocitli spolu s ďalšími štyrmi turistami. Teplotný komfort každého z nich bol odlišný a celú noc strávili otváraním a zatváraním dverí. „Nakoniec sme sa aj tak nevyspali a zhodli sme sa, že lepšie by bolo vonku trochu vymrznúť pod plachtou. To, či sa dobre vyspíte, je najdôležitejšia vec počas týchto trás,“ dodávajú.

Svoje putovanie horami si ale užívali. Denne zdolali 22 kilometrov a milovali, keď si mohli na obed oddýchnuť, pripraviť si obľúbené Maggi cestoviny a vychutnať krásy francúzskej prírody. „Je fajn, keď máte čas sa prírodou poriadne pokochať. Akonáhle prejdete väčšie porcie kilometrov denne, podľa mňa to nedokážete plne vstrebať,“ hodnotí Kristína. Putovanie trasou GR 54 je označované za veľmi náročné. Dievčatá ale dbajú na precízne rozplánovanie trasy, vďaka čomu sa im to nezdolateľné nezdá. Táto oblasť sa vyznačuje aj nízkym počtom turistov, čo veľmi oceňujú. „Nie je to o tom, že by ste stretávali davy cestovateľov, veľakrát ste úplne sami. Pár ľudí, na tých najznámejších miestach je, ale určite tam nie je pocit preplnenia. Samozrejme, čím ste ďalej od cesty a čím vyššie stúpate, tým je ľudí okolo vás menej,“ pochvaľujú. Podľa nich ide o krásnu oblasť plnú rastlín, života a pokoja. „Celé GRko si vravíte, že to už nemôže byť krajšie. Postupne idete ďalej a výhľady sa stávajú ešte viac krásnejšími. Vy len pozeráte na masívy tých hôr a ako sa to celé pred vami otvára. Táto trasa je strašne super v tom, že vás odmení za každý zdolaný kopec.“

Dolomity: „Luxujete tu trávu hlavou“

Zatiaľ čo francúzske Alpy boli o nekonečných stúpaniach, talianska Alta Via 6 v Dolomitoch bola o čistom strachu. Terén bol tak strmý, že palice boli zbytočné. „Tá cesta je písaná bez ferratového vybavenia, je to oficiálna trasa...ale fakt tam nič nie je. Nie je to nijako vylepšené pre turistov a vlastne aj neprebádané,“ popisujú úseky, kedy sa museli držať len skál a trsov trávy počas stúpania po hladkých kameňoch nad priepasťou. „Naozaj sme šli mnohokrát a dlho len takto náročne. Nesmiete sa zastaviť a už vôbec sa nepozastavovať nad tým, že máte ťažké batohy, ktoré vás ľahko prevážia.“ Pri najstrmších stúpaniach boli hlavou takmer stále pri zemi kvôli vysokému sklonu. Práve vtedy prišiel bizarný moment. Kristína zistila, že sa jej do nosa dostal chrobák a trvalo 48 hodín, kým vyšiel. „Hovoríte si, zožerie mi ten mozog alebo nie,“ smeje sa Kika.

Počas pokusu zdolať Alta Viu 6 bolo ale prekážok viac. Silné búrky zastihli dievčatá viackrát, a to aj v tých najhorších možných podmienkach – okolo osamotených stromov, vysoko na skalách a s kovovými palicami v rukách. „Uvedomili sme si, že spĺňame všetky predpoklady zásahu bleskom. Neostávalo nám ale nič iné ako postupovať ďalej, tak vysoko sme zaseknuté ostať nemohli,“ spomína Katarína. Väčším prekvapením bolo však započuť medveďa blízko nich. So stuhnutou krvou v žilách sa snažili dostať čo najďalej a stopovali na ceste. „Zastavili nám chlapci, najväčší problém bol, že sme boli úplne mokré. Mali sme pršiplášť, ten už ale aj tak nepomáhal. Aspoň mali v aute kožené sedačky,“ dodávajú so smiechom. So zostupom do obce prišiel civilizačný šok. „Došli sme dobité, s úplne odretými nohami od skál a pár dní sme sa ani neumývali. Jediné čo sme našli, bola michelinská reštaurácia naproti,“ spomínajú na moment, keď si v tomto stave šli prosiť o vodu. „Boli fascinovaní, my sme tam proste nakráčali a všetci boli v šoku. Asi to bol skôr súcit.“ Trek zakončili v Benátkach, nakoľko im ostali ešte dva dni, ktoré si chceli spríjemniť oddychom, kultúrou a dobrým pocitom, že ešte nemusia ísť domov. „Cieľom našej cesty boli vlastne Carbonara a Aperol Spritz. To bol celý dôvod, prečo sme tam šli,“ spomínajú s úsmevom na tvári. Po dlhých dňoch v premočených topánkach vymenili šatník za šľapky a šaty. „Dali sme 30 kilometrov v šľapkách a bolo nám to super pohodlné.“

Alta Viu 6 si tak skoro zopakovať neplánujú. Stále spracovávajú čo tam prežili a uznávajú, že to pre nich bolo, aj vďaka častým búrkam, veľmi náročné. „Niekto nám dole v dedine povedal, že to je ľahká trasa. Zaujímalo by ma, čo je potom ťažká trasa,“ hodnotí Katarína.

Tri veci, ktoré rozhodujú o prežití a komforte

Podľa nich sa celý svet na horách zúži na jednoduchú rovnicu: spánok, jedlo a sucho. „Akonáhle vám zmokne batoh, ste v háji,“ dodávajú. Na otázku koľko takáto výprava stojí odpovedajú: „Ten najväčší výdaj je na vybavenie, ale napríklad cestu viete vyriešiť Flixbusom veľmi lacno, aj so spiatočným lístkom do 2,5 tisíc korún. Stravu zabezpečíte tiež lacno, napríklad našimi obľúbenými Maggi cestovinami,“ radia mladé študentky.

Najväčšiu investíciu odporúčajú urobiť do spacáka. „Základom celého treku je sa dobre vyspať. Ostatné sa dá robiť lacnejšie,“ a zároveň radia cestovať študentom práve teraz: „Nikdy nebude viac času, než keď máš prázdniny. Všetko sa strašne rýchlo mení, teraz máte jedinečnú možnosť niekam chodiť. A realita je taká, že toho času bude iba ubúdať.“