Dobrý článok má mať do osemsto slov, hovorí novinár Tomek

Brno - Ako jediný korešpodent v svojej dobe reportoval správy z centrálnej Európy pre americký Bloomberg. Dnes pracuje pre slovenský Denník N. Ekonomický novinár Rado Tomek rozpráva o svojich skúsenostiach z práce a aj o tom, ako by mal vyzerať kvalitný článok a novinár. "Čítajte zahraničné médiá a nesedte len za počítačom," odkazuje nádejným novinárom.

Ako ste sa stali novinárom?

Študoval som ekonómiu. Po škole som dostal stáž v New Yorku pre veľkú americkú banku. Keď som sa vrátil na Slovensko, začal som robiť juniorného analytika v Národnej banke. Nebavilo ma to. Zažil som tam mečiarovské časy. Celý chod bol ovplyvnení privatizáciou. Vtedy existovala agentúra Bridge News, rozširovali sa na Slovensko a zháňali druhého človeka. Nehľadali novinára, hľadali človeka, ktorý sa vyzná vo finančných trhoch, vie po anglicky a má skúsenosť s písaním. Tak som popri práci v Národnej banke začal prekladať správy pre domáce denníky. Spoznal som bankárov, obchodníkov na finančných trhoch.

Takto ste sa dostali do Bloombergu?

Áno. Radikálne som zmenil povolanie. Lenže po necelom roku Bridge news zbankrotovali. A bol som postavený pred otázku, čo budem robiť. Bloomberg vtedy nemal korešpondenta na Slovensku. Išiel som tam na konkurz a prešiel prijímacím procesom.

Ako vyzeral prijímací proces pre takto veľké médium?

Štandardne. Musel som im ukázať, čo som predtým napísal a dostal som test o ekonomických súvislostiach.

Veľké médium poskytne lepšie zázemie

Čo ste robili pre americkú firmu?

Robil som ich slovenského korešpondenta. Väčšinou pre západné médiá stačí jeden človek, ktorí sa venuje Slovensku.

Venovali ste sa iba Slovensku či ste robil správy z celej strednej Európy?

Mal som slobodu vo výbere obsahu. Písal som o čomkoľvek, čo dávali zmysel. Mal som obdobie, kedy sme robili grafy dňa, tie o Slovensku neboli. Keď sa vo Viedni diali konferencie, tak tam poslali mňa, lebo som bol najbližšie. Tak aby sa im to ekonomicky najviac oplatilo.

Čo vám dala táto skúsenosť?

Mal som možnosť sa rozprávať s poľským centrálnym bankárom, maďarským ministrom hospodárstva. Ale aby to celé fungovalo, musí na to byť prispôsobená celá organizácia. Keď som sa išiel rozprávať s tým maďarským ministrom, napísal som do Budapešti, aby mi poslali otázky naňho. Ja som si prečítal desať veľkých textov. Oni mi poslali rešerš a otázky na tú tému. Lebo do toho videli do hĺbky.

Mali ste vtedy pocit, že ste mali väčší prehľad ako teraz?

Keď som robil sám korešpondeta pre krajinu, musel som všetko sledovať. Ale nešiel som úplne do hĺbky. Nemusel som stále byť na telefóne, ale nedalo mi to. Každé ráno som vždy kontroloval, či sa niečo nestalo, či nemajú lokálne noviny dôležité príbehy.

Prvý priniesť správu, myslieť na kvalitu

Je v zahraničných médiách väčšia konkurencia medzi novinármi?

Každý chce dať von prelomovú novinku. Už si to novinári neschovávajú na ráno, lebo by ich ľahko ďalší novinár predbehol. Pocit tlaku tam bol. Predstav si, že si na konferenci slovenského guvernéra. Jedným okom ho pozoruješ a jedným okom pozoruješ kolegu či z toho už spravil správu, podľa toho ako rýchlo píše do klávesnice. No nechcel som byť prvý za každú cenu. Veľakrát sme čakali na overenie informácií.

Ako sa v zahraničí nahliada na autorizáciu?

Myslím si, že sa autorizácia preceňuje. Sú ľudia, ktorí to neriešia a sú ľudia, ktorí to riešia. Nedá sa to zobecniť. Ja som nikdy nerobil rozhovory typu otázka - odpoveď na dvetisíc slov. Nie je to jednoduché, aby to čitateľa bavilo. To by sa musel rozprávať Samuel Beckett so Sartrom. Keď odomňa vyžadovali ľudia autorizáciu, tak som im to poslal. Ale len ich citáty, nie celý článok. Rozhovor treba autorizovať pri veľkých rozhovoroch. Rozhovory sa vyvíjajú a je možné, že tam budú neinteligentné otázky a rozvláčne odpovede. Vtedy potrebuje text úpravu, a vtedy autorizácia dáva význam.

Keď ste spomenuli tú úpravu textu, čo si autor pri nej môže dovoliť?

My sme zvykli najmä takzvane čistiť hrdlo. Odstraňovali sme frázy ako ja si myslím či podľa môjho názoru. Na týchto drobnostiach sme ušetrili niekoľko stoviek slov a čitateľovi sme ušetriť dve minúty čítania.

Čím sa podľa vás vyznačuje dobrý článok?

Hnevajú ma zavádzajúce titulky. Nie nutne v bulvárnom poňatí. Uvediem príklad. Píšem článok o firme, ktorá zaujala Billa Gatesa. Môže to byť aj pravda, to je v poriadku. Ale keď začnem čítať desaťminútový článok a až na konci v jednej vete sa spomenie, že to zaujalo Gatesa, tak to ma vie vytočiť. Titulok a lead by nám mal povedať, o čom to je, či sa článok oplatí prečítať dokonca. Mal by som vedieť, či mi to niečo dá alebo nie, podľa toho o aké témy sa zaujímam.

Za text dám ruku do ohňa

A čím sa podľa vás vyznačuje dobrý novinár?

Dôslednou prípravou, ktorá sa neodrazí na dĺžke textu. Ak idem o niečo písať, tak sa rozprávam s veľa ľuďmi, pozerám si databázy a robím si rešerš. Ale dobré texty nemusia mať viac ako osemsto slov. V texty, ktoré sa píšu nad tisíc slov sa človek rýchlo stratí. Častokrát by bolo sa to dalo skrátiť na polovičný rozsah. Príprava by sa mala ukázať v zhutnení informácii. Ak s niekým telefonujem pätnásť minút, stačí mi pokojne z toho jedna veta. Dôležité je, že za tých pätnásť minút mi to tak vysvetlil, že za každé slovo v tej vete dám ruku do ohňa.

Čo by ste poradili mladým ľuďom, ktorí by sa chceli stať dobrými novinármi?

Čítajte zahraničné médiá a nesedte len za počítačom. Nepíšte maily, ale volajte. Musíte mať istotu o téme, o ktorej píšete. Čiže nerozoberajte témy, ktorým nerozumiete. Alebo sa s niekým vtedy poraďte.

Rado Tomek

Narodil sa v Bratislave v roku 1971. Študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Neskôr pôsobil ako ekonomický analytik. Pracoval ako reportér a korešpodent pre Bloomberg News, momentálne píše pre Denník N.