Študentka MUNI v umeleckom projekte písala listy milovaným

Homepage

Študentka MUNI v umeleckom projekte písala listy milovaným
Písanie pohľadnice Foto: Viktória Citráková
GALERIE collections

Predstavte si, že by vám niekto venoval báseň, žiadala svojich čitateľov experimentálna poetka a zakladateľka umeleckého zoskupenia Kontrakolektív Viktória Citráková. So svojim projektom sa rozhodla túto predstavu zrealizovať a zapojila sa do medzinárodnej exhibície úžitkového umenia Long life. Vyzvala dobrovoľníkov z celého sveta, aby jej poslali list adresovaný niekomu, koho dlho kvôli pandémii nevideli. Z listov potom vytvorila dadaistické básne. Výsledkom jej práce je pätnásť ručne písaných pohľadníc, ktoré dostali milovaní účastníkov projektu vo Francúzsku, v Izraeli, v Japonsku, i v ďalších krajinách.

Pätnásť dobrovoľníkov zaslalo umeleckému zoskupeniu Kontrakolektív listy milovaným, ktoré slúžili ako podklad pre básne. Tie boli písané kolážou – ide o dadaistickú formu automatickej poézie. Tvorba je rozdelená do viacerých etáp, čo znemožňuje autorovi ovplyvniť jej výslednú podobu. Autorka pracovala s cudzím textom, z ktorého náhodne vyškrtávala slová. Niektorým listom ani nerozumela, nakoľko boli v rôznych jazykoch.

„Dielo vzniklo na základe potreby preskúmať koncept autorstva v súčasnej literárnej praxi. Chceme sa zamyslieť nad tvorbou poézie z hľadiska jej prirodzenej spontaneity a automatickosti, pričom pri tvorení básnických útvarov využívame náhodu ako konštitučný prvok,“ opísala umelecký proces Citráková.

Cieľom projektu bolo vytvoriť objekty, ktoré budú umením i úžitkovým predmetom zároveň. Kontrakolektív chcel zohľadniť nielen materiálovú a energetickú náročnosť tvorby, ale hlavne jej životnosť. „Náš produkt je maximálne využiteľný, navyše, pre participanta a jeho blízkeho predstavuje celoživotnú spomienku so stálou hodnotou,“ vysvetlila študentka.

Citráková kombinovala techniku atramentovej tlače a sieťotlače. Pohľadnice, ktoré tak vznikli, sú dostupné vo virtuálnej exhibícii na tomto odkaze. Digitálna forma nie je náhodou, nakoľko je udržateľnejšia a trvácnejšia. „Dôležitým aspektom projektu je idea večnosti a pominuteľnosti, konkrétne, zámerné stieranie rozdielov medzi nimi. Vnímanie súčasnej spoločnosti ako neudržateľnej je ovplyvnené práve absenciou kauzalít, teda rýchlej premenlivosti spočívajúcej v dočasných riešeniach,“ povedala Citráková. Téma udržateľnosti je jej blízka aj z neumeleckého hľadiska. Viktória Citráková pôsobí aj v klimatickom hnutí Extintion Rebelion, ktoré sa snaží radikálnym aktivizmom upozorniť na problém globálneho otepľovania.

Autorka projektu Viktória Citráková je dvadsaťdvaročnou študentkou Teórie interaktívnych médií na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity. Pôvodom je z Košíc. Pôsobí ako experimentálna poetka, pohybuje sa v československej undergroundovej umeleckej scéne. Organizuje workshopy automatického písania, založila aj umelecké zoskupenie Kontrakolektív. Je dobrovoľníčkou, varí pre ľudí bez domova a pôsobí v environmentálnom hnutí Extintion Rebellion. V súčasnosti študuje za polárnym kruhom vo Fínsku, kam vycestovala na Erasmus.

Další články o literatura