​​​​​​​S kontaktmi netreba agentúru, hovorí študentka o práci na Malorke

Malorka, Brno - Dve letá pracovala Zuzana Gaňová v päťhviezdičkovom hoteli na Malorke, kde si vyskúšala pozíciu barmanky i pomocníčky čašníka. Komplikácie s personálnou agentúrou neprebili jej zážitky z pobytu v Španielsku. „Našla som štát, v ktorom by som v budúcnosti chcela žiť. Negatíva sú všade a treba sa s nimi naučiť existovať,“ hovorí študentka španielskeho jazyka a literatúry.

Poradili by ste mladým ľuďom ísť do zahraničia na vlastnú päsť alebo cez personálnu agentúru?

Prvý rok by som kvôli možnému nebezpečenstvu išla radšej cez agentúru, nie sama za seba. Viete si síce sami rozoslať životopisy, ale z hotelov zvyknú reagovať neskoro. Do päťhviezdičkového hotela, v ktorom som pracovala, je ťažké dostať sa po svojom. Agentúry vás aj napriek pohovorom vedia na vybranú pozíciu pretlačiť. Poplatok je veľký, vyše štyristo eur len za to, že vám nájdu prácu. Treba si poriadne prečítať zmluvu a opýtať sa aj na ubytovanie v hoteli. Aj keď vám ponúknu byt. Stravu vám agentúra môže zabezpečiť, ale nezabezpečí jej kvalitu. Neľutujem, že som prvý rok išla cez agentúru, pretože bez kontaktov je zložité nájsť si bývanie. Keď už ich dnes mám, išla by som po svojom. Existujú aj rôzne iné stránky na internete alebo Facebooku, čo ponúkajú prácu.

Na čo treba myslieť pri prvej pracovnej návšteve Španielska?

Najprv si musíte vybaviť identifikačné číslo pre prácu v Španielsku, čo je podobné rodnému číslu. Viete si ho vybaviť sami. Ak idete cez agentúru, pri osobitom poplatku vám službu poskytne. Zaspať v teple mi trvalo aj dve hodiny. Na Malorke býva priam štyridsaťpäť stupňov, dýcha sa tam ťažko a vo vzduchu je veľká vlhkosť. Päť dní v týždni, osem hodín v teple. Práca je vyčerpávajúca a po troch mesiacoch som bola veľmi zničená.

Viete opísať svoju prácu na Malorke? S čím treba počítať?

Robila som, čo bolo treba. Odnášala taniere, pripravovala drinky alebo upratovala. Keď som pracovala v bare, všade som lietala a pomáhala barmanovi. Môj hotel spolupracoval s reštauráciou, v ktorej je náročné pracovať. Hotel má stanovený počet hostí, na ktorých je vypísaný presný počet zamestnancov a práca je podľa toho rozdelená. Nie je to masaker ako v reštaurácii. Nevýhodou je nižší plat. Sprepitné v hoteloch sú za mesiac približne v hodnote dvadsiatich eur, čo je almužna. Výhodou bolo, že som nepotrebovala pracovné skúsenosti. Dovtedy som nikdy nepracovala v gastre.

Bývali ste v hoteli?

Agentúra ma mohla nasťahovať do hotelu, kde bolo voľné miesto. Musela som však ísť do bytu, odkiaľ odišlo iné dievča, a bolo nutné vopred dohodnutú sumu zaplatiť. Cena bola premrštená. Za prvý byt s izbou s manželskou posteľou, o ktorú som sa delila s ďalším dievčaťom, som platila štyristo eur za mesiac, čo bolo veľmi veľa vzhľadom k mojej výplate 1200 eur. Počas druhého roka agentúra napratala osem ľudí do domu pre piatich. Dali nám postele aj na chodbu. Moja posteľ bola zlomená, ale presunula som sa, keď neprišli dvaja ľudia z desiatich. Vtedy som platila dvesto eur mesačne a depozit som dodnes nevidela.

Prečo vám majiteľka bytu odmietla vrátiť depozit?

Vymyslela si veci, za ktoré máme platiť. Aj keď na oko byt nevyzeral zle a mal aj záhradku, bol plesnivý. Na Malorke je vlhko, zariadenia jednoducho plesnivejú. Ale majiteľ by sa o byt mal starať. Neverím, že každý obyvateľ tam žije v plesni len preto, že je na Malorke vlhko. Agentúra nám prenajala dom, o ktorý sa mimo sezóny nikto nestaral, pretože tam nikto nebýval. Dostala som z toho alergiu a skončila v španielskej nemocnici.

Aká bola vaša skúsenosť so španielskou nemocnicou?

Žiaden doktor ma nechcel vyšetriť. V agentúre mi zle poradili ohľadom poistenia. Mala som len nepostačujúce cestovné poistenie. Možno by ma zobrali, ak by som im dala číslo pracovnej zmluvy, čo som vtedy nevedela. Na urgent ma zobrali okolo jedenástej večer, dovtedy som pochodila snáď všetkých doktorov s kolegom na aute. Predpísali mi lieky, ktoré by som si aj tak kúpila v lekárni. Keď mi mali zobrať krv, aby zistili, či som infekčná, len mi pichli antihistamínovú injekciu.

Aké stravovanie sa môžu očakávať záujemci o brigádu v zahraničí?

V hoteli sme mali stravu, dlhodobo na takých živinách však nedokážete fungovať. Bola to strava o hranolkách, koláčoch a občas nejakej smutnej zelenine. Zvyšky po zákazníkoch. Čo sa pokazilo, dalo sa zamestnancom. V reštauráciách som sa veľmi nestravovala. Služby sú v turistických oblastiach oproti obchodom drahé. Varila som si z potravín nakúpených v miestnych obchodoch, ktoré sú vo všeobecnosti lacnejšie ako u nás. Napríklad rastlinné mlieka oproti kravskému, čo ma prekvapilo. Väčšina Slovákov, čo sme tam prišli, sme mali žalúdočné ťažkosti. Nevieme, z čoho presne, či z jedla alebo dusna a vlhkosti. Navyše tam nebola pitná voda z kohútikov. Na pitie sme si museli kupovať veľké kanistre vody.

Ako ste trávili svoj voľný čas?

Prvý rok sme mali nepretržité niekoľkohodinové pracovné zmeny s polhodinovou prestávkou, kým druhý rok veľké okná medzi zmenami. Pauzu som mala približne od druhej do šiestej. Náš hotel mal jednu z najkrajších pláží. Ak by sme mali v hoteli sprchu pre zamestnancov, častejšie by som sa kúpala. Sprchy boli aj na pláži, len voda bola ľadová a večer som pracovala v klíme. Aspoň tam bolo krásne mólo, kde som sedávala.

Cítili ste rozdiely medzi Slovákmi a Španielmi?

Nerada generalizujem, ale vo všeobecnosti nie sme otvorení ako oni. Dbajú na mienku zákazníkov. Keď som si sadla sama na kávu, čašník sa so mnou začal rozprávať. U nás väčšinou takto kontakt nenadväzujeme. Mám rada nočný život. Reštaurácie, party, bary. Keď u nás idete niekam o jednej ráno, každý sa vracia domov. Španieli sa vtedy rozbiehajú. Sú prívetivejší, hlučnejší a atmosféra tam mi príde priateľskejšia. Čím dlhšie som ale v Španielsku bola, tým viac som pociťovala faloš.

Ako hodnotíte svoju celkovú skúsenosť s prácou v zahraničí?

Našla som štát, v ktorom by som v budúcnosti chcela žiť. Prvý rok som bola naivná a vnímala ho idealisticky. Počas druhého roka som všetko videla realistickejšie. Negatíva sú všade a treba sa s nimi naučiť žiť. Španielsko mi je veľmi sympatické. More, prostredie a teploty upokojujú psychiku. Ľudia nie sú vystresovaní zo života ako u nás. Nežijú pre prácu. V gastre pracujú pol roka a zvyšné mesiace dostávajú minimálnu mzdu. Ľudia, ktorí živia iba seba, vtedy môžu cestovať a bez problémov takto vyžijú.

Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí chcú dovolenkovať na Malorke?

Väčšina ľudí chodí cez cestovnú agentúru, zdržiavajú sa v hoteli a nemajú šancu preskúmať ostrov. Radšej ušetrite na hoteli a pozrite si ostrov. Autobusy vás zavedú na krásne miesta, môžete si požičať aj auto. Doprava nie je nebezpečná, aj keď sa jej veľa ľudí bojí kvôli dvojprúdovým kruhovým objazdom. Určite sa oplatí ísť aspoň na dva výlety. Sú tam nádherné zákutia a zátoky obkolesené skalami. Oplatí sa privstať si na východ slnka pri mori. Hlavné mesto Palma som si prešla trikrát, pretože je veľmi blízko ku všetkému. Stojí za to vidieť aj katedrálu so záhradami. Určite by som neodporučila podporiť konskú dopravu v meste, pretože je to nechutný biznis, ktorý ničí kone.