Na Zelnom trhu si záujemci v simulácii vypočuli dotieravé šepkanie

Brno - Hlasy ako nevyžiadané životné garde. Fyzická ťažoba znemožňujúca vykonávanie bežných aktivít. Návštevníci Zelného trhu dnes mohli interaktívnou formou zažiť, ako sa cítia ľudia s ťažkými psychickými problémami. Akciu Cesta do svetlých zákutí duše usporiadala organizácia Práh jižní Morava počas Mesiaca bláznovstva.

Na Ceste do svetlých zákutí duše mohli návštevníci objaviť stránky ľudského vnútra formou psychohygieny a relaxácie. Zážitkovou formou však mohli zazrieť nielen svetlé, ale aj tienisté stránky mentálneho zdravia a ocitnúť sa v tele človeka so psychickým ochorením. Starostlivosť o duševné zdravie záujemcom predstavila organizácia Práh jižní Morava, ktorá pomáha ľuďom s úzkosťami, fóbiami a poruchami osobnosti poskytujúca okrem iného aj pomoc s bývaním. Cieľom kampane Mesiaca bláznovstva je destigmatizovať ľudí s mentálnymi problémami a zbaviť verejnosť predsudkov. „Je dôležité, aby sme sa nestránili ľudí so psychickými ťažkosťami, čo najskôr vyhľadali odbornú pomoc a zostali s nimi v kontakte,” vyjadril sa marketingový špecialista organizácie Vít Kratochvíl.

Návševník si pri príchode zvážil, či chce odpočívať a porozprávať sa alebo si vyskúšať simulátory depresie a schizofrénie, ktoré umožňujú záujemcom sa na chvíľu vžiť do ľudí s duševnou poruchou. „Zvukové nahrávky simulujú tieto pocity najjednoduchšie. Záujemci si mohli vypočuť sluchové halucinácie, ktoré naši klienti mávajú. Vznikli pred dlhšou dobou a pramenia zo skúseností našich pracovníkov pri práci s klientmi,” povedal Kratochvíl. Ľudia mali možnosť vybrať si z dvoch verzií, ženskej alebo mužskej, a vypočuť si ich na pletených dekách či vankúšoch. Pri prechode do vlastného vnútra sa pracovníci organizácie Práh snažia navodiť príjemnú atmosféru. „Človek si na seba musí nájsť čas a o svoju psychiku sa starať, aby dobre fungovala," doplnil Vít Kratochvíl.

V simulátore schizofrénie sa ozývali rôzne hlasy typické pre paranoidné bludy. „Naznačujú, že niekto chce človeku ublížiť alebo mu vziať jeho zvláštnu schopnosť. Tvrdia, že ak čosi neurobí, stane sa niečo veľmi nepríjemné. Znie to ako bizár, ale bludy sa takto môžu prejavovať,” poznamenala asistentka podpory Jana Sklepníková. Simulátor schizofrénie si vyskúšala zdravotníčka Jaroslava Smejkalová. „Bolo to stiesňujúce. Na pozadí bežného dňa ľudia sedia v kaviarni, kde sú prítomné aj hlasy. Dotyčného nabádajú k rôznym pocitom. Pre človeka bez diagnózy sú úplne iracionálne a chápe, že to je iba nahrávka. Trvá však osem minút a dostáva ho do stavu, kde to už vníma ako realitu. Prestane si byť istý samým sebou,” povedala Smejkalová.

K simulátoru depresie organizátori akcie poskytli aj ťažký plášť. „Obmedzí človeku videnie okolo seba, zároveň cíti fyzickú ťažobu. Je to najlepší pokus priblížiť, ako sa cíti človek v depresii. Návštevníci si takto môžu predstaviť, že každá činnosť sa v depresívnom stave robí výrazne zložitejšie. V rozprávaní sa človek prebudí v akútnej depresívnej epizóde a začína svoj deň, v ktorom predpokladá, že pôjde do práce. Nahlas rozpráva svoje myšlienkové procesy,” poznamenala Sklepníková. Návštevníčka Hana si vypočula ženskú nahrávku popisujúcu stav depresie. „Je to veľmi náročné, pretože človek spadne do ťažkých emócií. Na druhú stranu je ale dobré si to vyskúšať. Každý si dokáže predstaviť angínu alebo zlomenú ruku. Ale keď bolí duša a človek to nezažil, asi si to vôbec nevie predstaviť,” vyjadrila sa záujemkyňa. Po vyskúšaní depresívnej epizódy jej pracovníci Práhu poradili, ako odstrániť neželaný ťaživý pocit z nahrávky.

Stánok mohli navštíviť ľudia z rôznych vekových kategórií. Simulátory s nahrávkami však neboli určené pre malé deti. „Pre deti do trinásť rokov by to bolo náročné. Už pre veľa dospelých je to ťažké, pretože ak sa do toho človek skutočne vžije a počúva zážitok z depresie, emócie to v ňom určite vzbudí,” skonštatovala Jana Sklepníková. Detskí návštevníci mali možnosť porozprávať sa o svojich problémoch, potešeniach a prežívaní. Podľa Sklepníkovej majú rodičia tendenciu devalvovať ich pocity. „Aj rozbitie bábiky môže byť problém. Sú ale aj deti, ktoré zažívajú úzkosť, iba ju inak pomenúvajú, pretože im chýba pojmový aparát. Môžu sa prejaviť ako fyzické prejavy, napríklad bolesť brucha. Ak by do stánku prišli malé deti, môžeme sa rozprávať o ich stresoroch,” dodala Sklepníková.