ONLINE rozhovor s psychologičkou Mgr. Karolínou Borůvkovou
Rozhovory
Brno - Ľudia si v decembri často prechádzajú stresovým obdobím a to nie len blížiacich sa Vianoc. Pre študentov toto obdobie znamená končiaci sa semester - termíny odovzdávania prác, zápočty, predtermíny, skúškové za dverami… Okrem tejto záťaže si tento rok môžu niesť na pleciach aj váhu invázie na Ukrajine, neistotu ohľadom budúcnosti, finančnú nestabilitu spôsobenú prebiehajúcimi krízami a množstvo ďalších vecí, nad ktorými nemajú kontrolu.
Ako teda dosiahnúť mentálnu pohodu? Čo môže každý spraviť sám pre seba? Dá sa efektívne zbaviť úzkostí a nervozity? Na vaše otázky odpovie psychologička Mgr. Karolína Borůvková z Pedagogicko psychologickej poradne v Brne. Na Stisku bude ONLINE vo štvrtok 1. decembra v čase od 14:30 do 15:00.
Je nějaké cvičení, které by pomohlo upustit tlak?
- Práca s dychom, o ktorej sme hovorili vyššie.
- Uzemnenie. Oprieť sa o stenu, nohami sa silno zaprieť do zeme, cítiť tú pevnú pôdu pod nohami. Ak nie sme vo vhodnej situácií, pomáha prechádzať si jazykom po zuboch, pretože tie sú taktiež pevné.
- Zavrieť oči a predstaviť si miesto, kde ti je bežne dobre. Sústrediť sa na detaily, vône…
Jak během zkouškového skloubit mimoškolní zájmy/činnosti, kamarády, rodinu a učení? Občas mi to přijde nemožné.
Občas to nemožné je. Vždy by sme sa mali snažiť nájsť rovnováhu. Aj napriek tomu sú chvíle, kedy sa to nedá a je to v poriadku. Aj keď je treba dbať na duševnú hygiénu, niekedy sa musíme zaprieť. Keď toho začne byť priveľa a cítime, že učenie už nie je efektívne, tak je potrebné zaradiť prestávku a spraviť si radosť.
Jak se paní psycholožce daří odosobnit od problémů svých klientů?
Pani psychologička má v štvrtej zásuvke čokoládky. A tým, že sa riešené problémy opakujú, strácajú svoju silu. Príde to spolu so skúsenosťami automaticky.
Jak se člověk může vyrovnat s neúspěchem? Třeba právě student, kterému se nevydaří zkouška nebo odevzdaný úkol tak, jak by si přál?
Je fajn získať nadhľad. Jeden neúspech neovplyvňuje, aký sa zo mňa stane odborník, ani to, aký som študent. Na tieto záležitosti by mal stačiť ten náš balíček copingových stratégií. Každému sa niečo v živote nepodarilo, je to proste normálne. Takže to najlepšie, čo môžem spraviť, je nevyvíjať sám na seba tento tlak.
Jak se odhodlat k návštěvě první terapie?
Človek, ktorý pokladá túto otázku, má už svojim spôsobom „vyhrané“, pretože prekonal tú stigmatizáciu. Obrátiť sa so svojim trápením na špecialistu už dávno nie je rarita, ani dôvod hanbiť sa.
Prvý krok pred návštevou terapie je zorientovať sa vo svojom probléme a zorientovať sa v očakávaniach, ktoré mám a v tom, čo vlastne potrebujem. Rôzne problémy vyžadujú rôznych odborníkov… Je rozdiel medzi terapeutom a psychiatrom a je potrebné si ujasniť, čo ma v skutočnosti trápi.
Z toho vyplýva, že je potrebné zistiť si, aké služby existujú a na čo sa zameriavajú. Napríklad terapeut mi nepredpíše lieky.
Keď mám jasno v tom, že terapiu potrebujem a na čo ju potrebujem, vyhľadám toho správneho odborníka. Napríklad každá poisťovňa má zoznam terapeutov, ktorých starostlivosť z časti uhrádza.
Jaké jsou zdravé coping mechanismy k vyrovnání se s věcmi, které jsou špatné, nejdou nám, nebo nad nimi prostě nemáme kontrolu?
Každý máme svoju špecifickú výbavu, alebo balíček týchto zvládacích strategií, ktoré sa vytvorili vývojom a skúsenosťami. Máme nejakú odolnosť a limit pre frustráciu. Sú situácie, ktoré niektorí prejdú bez zaváhania a iní sa z nich zložia. V tomto sa líšime. Niekedy nám tento balíček nestačí a vtedy existujú stratégie zamerané buď na riešenie konkrétneho problému, alebo na riešenie emocionálneho stavu, ktorý nám spôsobil. Ak nedokážeme vyriešiť konkrétnu komplikáciu, sústredíme sa na ten emočný distres. Je jedno či je náš spôsob ventilácie emócií zdravý, alebo nezdravý. Teda či si idem zabehať, alebo sa vyplačem kamarátke. Musíme jednoducho hľadať spôsob, o ktorom vieme, že bude fungovať.
Jak člověk najde vůli k tomu, vstát v některé dny vůbec z postele?
Podla mňa je možno naopak dôležitejšie nájsť v niektoré dni vôlu zostať v tej posteli. Žijeme v spoločnosti, ktorá je orientovaná na výkon a niekedy je to náročné. Občas je potrebné rešpektovať to, že si potrebujeme odýchnuť. Otázkou je, či je to stav jednorázový, alebo sa z toho stal dlhodobý problém. V druhom prípade to môže mať nejaký hlbší dôvod, či problém, ktorý za tým stojí a je potrebné vedieť, akú to má príčinu. Môže ma trápiť moja práca, nespokojnosť vo vzťahu, alebo to môžu byť aj fyziologické dôvody ako hormonálna nerovnováha, či depresia. To už sú vážne problémy, s ktorými je potrebné niečo robiť.
Tip ako vstať z postele je nájsť niečo, na čo sa v ten deň môžem tešiť. Ak to neexistuje, musím si to vytvoriť. Napríklad dohodnúť si stretnutie s niekým blízkym…
Co by paní psycholožka doporučila lidem, kteří se nejsou schopní dokopat k učení?
Základné tipy ako sa vyvarovať prokrastinácií sú napríklad: time management - rozplánovať si prácu na kratšie, zvládnuteľné úseky, či kapitoly… Dodržovať pauzy a odmeňovať sa. Pochúťkou, piatimi minútami na Instagrame, epizódou seriálu, alebo večernou schôdzkou s kamarátmi. Tiež sa odporúča začať tým najťažším, aby sme mali ten najväčší problém za sebou. Ak je však hlavným problémom začať sa učiť, odporúča sa ísť od toho najľahšieho. V tom prípade je totiž menším problémom pokračovať v už načatej práci. Tiež je dobré rešpektovať ten štýl učenia, ktorý mi vyhovuje. Či už potrebujeme dlhšiu prípravu, alebo dokážeme začať pracovať až pod tlakom deadlinu, je to v poriadku.
Co nejlepšího pro sebe člověk může v daný moment udělat, když dostane úzkost?
Úzkosť je stav, ktorý ovplyvňuje naše telo rovnako ako naše myslenie. Takže ak chceme pre seba niečo urobiť, môžeme využívať tieto dva kanály. Jednoduchšie je sa upokojiť cez telo. Ak nám búši srdce, potíme sa, máme zrýchlené dýchanie, dá sa s tým celkom ľahko pracovať. Najdostupnejšie sú dychové cvičenia. Môžu sa robiť kedykoľvek a kdekoľvek. Naše telo je v tej chvíli prekysličené, takže potrebujeme hladinu kyslíka znížiť. Takže najbežnejším cvičením je skracovať nádych a predlžovať výdych.
Ísť cez myšlienky je trochu ťažšie, ale aj s tým sa dá pracovať. Ideálne je odkloniť tie obavy… Čokoľvek nám ide hlavou, chceme od toho presmerovať pozornosť. Ideálne je predstaviť si nejaké pekné miesto.
Tretia možnosť je vyhľadať oporu v druhej osobe, niekoho, kto ma upokojí. Pokiaľ si lietam v tej úzkosti, je dobré na to nebyť sám.
