O prevencii by sme mali učiť už deti v materskej škôlke, hovorí onkologička

Brno - Október sa v Brne každoročne nesie v duchu kampane „Brno naružovo“ zameranej na prevenciu a včasnú liečbu rakoviny prsníka. Práve tá je najčastejším onkologickým ochorením českých žien. O prístupe mladých ľudí k rakovine, samovyšetreniach, prevencii aj potrebe osvety sa vyjadrila onkologička a vedúca Centra prevencie Masarykovho onkologického ústavu Jana Halámková.

V čom vidíte prínos každoročného konania Brno naružovo a iných podobných osvetových kampaní?

Jednoznačne majú veľký význam. Edukácia verejnosti je nesmierne dôležitá a mala by byť cielená špeciálne na rozličné typy nádorových ochorení. Karcinóm prsníka je veľkou témou, ale existujú aj iné časté nádory, napríklad hrubého čreva, či prostaty. To všetko sú pomerne rozšírené onkologické ochorenia. Mnohí ľudia si neuvedomujú, že sa týkajú aj ich a mali by chodiť na preventívne vyšetrenia a celkovo sa nejakou prevenciou vôbec zaoberať. Ak vám stále niekto povie, že nevie o existencií screeningových vyšetrení, tak je edukácie stále málo a kampane sú potrebné.

Do akej miery sa rakovina prsníka týka mladých žien?

Najviac pacientiek je vo veku od 50 do 70 rokov, ale neznamená to, že u mladších žien by bol nádor prsníka vzácnou diagnózou. V Spojených štátoch amerických nedávno vyšla nová štúdia, podľa ktorej celkovo rastie počet onkologických pacientov mladších ako 50 rokov, čiže nižšia veková kategória.

Aký majú mladí ľudia z Vašej skúsenosti prístup k prevencii rakoviny?

Zvyčajne prevenciu nádorových ochorení veľmi neriešia, keďže majú pocit, že sa ich to ešte netýka.

Má nádor prsníka u mladšej ženy odlišný priebeh ako u staršej?

Vždy záleží na konkrétnom nádore. Všeobecne sa dá povedať, že u mladého človeka prebieha rakovina s väčšou agresivitou, než u starších. Nie je to tak vždycky, ale vo väčšine prípadov. Predpokladaným dôvodom je, že bunky staršieho človeka sú už pomalšie, kým u mladšieho sú ešte „plné energie,“ rýchlejšie sa delia a ochorenie tak postupuje intenzívnejšie.

Ako môžu ľudia rakovine predchádzať?

Základnou prevenciou je najmä zdravý životný štýl. Potom je dôležité navštevovať pravidelne preventívne vyšetrenia, keďže vedia zachytiť včasné štádia ochorenia. Začiatkom je u každého človeka vždy povedať si „áno týka sa to aj mňa.“ Pacienti to totiž často vôbec neriešia a prídu na vyšetrenie až keď ochorie na rakovinu niekto z rodiny, z kancelárie alebo okruhu priateľov.

V akom veku by teda mali ľudia začať s prevenciou a pravidelnými návštevami preventívnych vyšetrení?

O prevencií by sme mali učiť už deti v materskej škôlke. Dospelí by mali s nimi hovoriť a  poukazovať na dôležitosť pravidelných návštev u lekára, viesť ich k tomu, že si radšej treba dať jablko ako hranolky, radšej sa prebehnúť ako sedieť pri počítači. Týmito jednoduchými krokmi sa prevencia a starostlivosť o zdravie stane prirodzenou súčasťou života. Akonáhle sa potom dostanú do staršieho veku, už budú vedieť, že treba chodiť na gynekologické prehliadky, či prehmatávať si prsia. Potom prirodzene začnú chodiť na mamografie a iné prevetívne vyšetrenia. Je potrebné aby vzdelávací systém do generácií vštiepil informáciu, že lekárske prehliadky sú bežnou súčasťou života.

Kedy by si mali ženy začať robiť samovyšetrenie prsníkov?

V podstate od tej doby čo majú prsia. U väčšiny ľudí sa v takom nízkom veku rakovina prsníka neprejaví, ale je prospešné sa oboznámiť so svojím telom, vedieť ako rastie, aké útvary sú v prsníku normálne a aké naopak nie. Je dôležité vytvoriť si tento návyk, lebo sa potom stáva, že sa žena vystresuje z hrčky, ktorá je úplne v poriadku a je normálnym vývojom prsnej žľazy. V prípade, že máte rakovinu v rodine, a teda rizikový gén, ktorý môže viesť k vzniku zhubných nádorov, tak je to už okolo osemnásteho roku nutné. Žena by sa mala začať v týchto prípadoch o desať rokov skôr ako sa objavili nádory u najmladších žien v jej rodine. Ak napríklad matka ochorela v tridsiatich piatich rokoch, tak už v dvadsiatich piatich by dcéra mala aj pravidelne chodiť na kontroly. Záleží na rizikovosti pacientky aj na životnom štýle. Fajčiarka bude mať značne vyššie riziko vzniku nádoru ako športovkyňa s dobrou životosprávou. Samozrejme sú výnimky a samovyšetrenia by nemal zanedbávať nikto.

Kam sa môže obrátiť žena, ktorá nevie ako si vyšetrenie správne robiť?

Existuje veľké množstvo kampaní od rôznych organizácií, či zdravotných poisťovní. Konkrétne môžu napríklad nájsť voľne dostupné materiály na stiahnutie aj priamo na stránkach Informačného centra Masarykovho onkologického ústavu. Určite sa môže obrátiť aj na svojho obvodného lekára, či gynekológa.

Ak si žena nájde hrčku, musí to byť nevyhnutne nádor?

Určite nemusí, ale úlohou ženy nie je diagnostikovať si, čo hrčka je. Jej úlohou je prísť včas po tom ako si útvar nahmatá a nespoliehať sa, že sám zmizne. Môže počkať týždeň kým sa objedná k lekárovi, ale odborné vyšetrenie je vždycky potrebné. Najväčšou chybou je povedať si: „ To nič nebude, ja predsa v rodine rakovinu nemám.“