Správne nastavená rastlinná strava je vyvážená, vraví lekárka Bowyer

Praha - Konzumentov živočíšnej stravy ubúda. Zo zdravotných, etických či ekologických dôvodov ľudia prechádzajú na vegánstvo i celistvú rastlinnú stravu. Podľa správy Meticulous research z minulého roku je v Európe viac ako dva a pol miliónov vegánov zastupujúcich 3,2 percent európskej populácie. „Pacienti pripúšťajú, že problémom je život v nevegánskom prostredí, v ktorom si rastlinnú stravu nevedia uvariť,“ hovorí lekárka Hana Bowyer. Respondentka odpovedala po česky a odpovede sme preložili do slovenčiny.

 

Vysvetlenie pojmov

Celistvá rastlinná strava (CRS) alebo po anglicky „whole-food, plant based diet“ vynecháva vysoko priemyselne spracované potraviny. Obsahujú dochucovadlá či emulgátory, s ktorými naše telo nevie pracovať. Zároveň sa pokúša znížiť vplyv živočíšnych prvkov, ako sú mäso, mliečne výrobky a vajcia. Stravníci si volia CRS ako zdravší a ekologickejší spôsob stravovania sa aj z etického aspektu.

Zoonózy sú všetky infekčné ochorenia, u ktorých dochádza k prenosu infekčnej nákazy zo zvieraťa na človeka. Patria sem baktérie, vírusy, parazity a mikroskopické huby. Zvierací rezervoár vlastnému nositeľovi nespôsobuje žiadne ochorenia. K rozvoju zoonóz môže dôjsť pri prenášaním na iný živočíšny druh, teda i na ľudí. Pri prenose z človeka na človeka môže vzniknúť epidémia. Príkladom zoonózy je covid, chrípka či HIV infekcia.

Aký je rozdiel medzi celistvou rastlinnou stravou a vegánstvom?

U celistvo rastlinného stravovania nekonzumujeme vysoko priemyselne spracované potraviny. Pri výrobku nedošlo k rozbitiu štruktúry cez dodávanie emulgátorov, zvýrazňovačov chutí, rafinovaných cukrov, nasýtených tukov či iných aditív. Aj vegánske výrobky môžu byť vysoko priemyselne spracované a zdraviu neprospešné. Je zdravšie konzumovať živočíšne produkty nespracované týmto spôsobom a s čo najväčším podielom rastlín než „vegan junk.” V tom prípade ale neprihliadame na iné oblasti, ako sú antibiotiková rezistencia a etika.

Čo konkrétne si pod vysoko priemyselne spracovanými potravinami predstaviť? Napríklad tofu?

Nie, tofu je priemyselne spracovaná potravina, nie ultra-spracovaná potravina (UPF). V tofu sú prítomné sójové bôby, voda, soľ a môže byť veľmi dobrým zdrojom vápnika. Spracovanie, napríklad fermentácia, zvýši nutričnú hodnotu potravín. UPF sú produkty s vysokou dobou exspirácie a viac ako piatimi ingredienciami, ako sú škroby či dochucovadlá. Hovoríme o balenom pečive, čipsoch či sušienkach. Indikátorom ako rozoznať UPF je otázka, či by ste si vedeli potravinu pripraviť doma alebo by na to bolo potrebné skôr chemické laboratórium než kuchyňa.

Aké sú benefity celistvo rastlinnej stravy?

Najmä znižuje počet civilizačných ochorení, u ktorých je strava najviac ovplyvňujúcim faktorom ich vzniku. Ide o kardiovaskulárne ochorenia ako infarkt či mŕtvica, cukrovka druhého typu, vysoký krvný tlak, Alzheimerovu demencia a množstvo onkologických ochorení. Najrýchlejšie efekty rastlinnej stravy možno spozorovať už po niekoľkých týždňoch. Zníži sa cholesterol a zlepší sa kontrola krvného tlaku či cukrovky. Pri konzumácii väčšieho množstva vlákniny ubudnú problémy so zápchou. Pri sledovaní výsledkov však musíme zohľadniť aj iné faktory, akými sú pitie alkoholu, fajčenie, chronický stres či spánkový deficit. Rastlinná strava ovplyvňuje zdravie i nad rámec jedinca. Cez menšie nároky na pôdu, spotrebu vody či produkciu skleníkových plynov spomaľuje klimatickú krízu a znižuje príbytky zoonóz, či antibiotikovej rezistencie.

Ak by ľudstvo úplne prešlo na CRS, vedeli by sme sa zaobísť bez antibiotík?

Rastlinná strava zníži nárast antibiotickej rezistencie. Antibiotiká sú nutné pri množstve lekárskych výkonov. Vrátane prevencie voči bakteriálnym infekciám, ktorých zdrojom je sám človek. V tomto ohľade rastlinná strava nehrá žiadnu rolu. Pri vzniku zoonotických ochorení je zásadný úzky kontakt človeka s krvou, slinami a výkalmi zvierat. Aj človek stravujúci sa rastlinne je kvôli zamoreniu životného prostredia a prirodzených vôd vystavený kontaktu s rezistentnými baktériami. Rastlinná strava skôr zníži výskyt pandemických rizík a mutácií nových vírusov, ako je napríklad chrípka.

Je potrebné si na rastlinnú stravu či vegánstvo postupne zvykať?

S rodinou sme začali zo dňa na deň, a problémy sme nemali. Všeobecné odporúčanie je, aby človek zmenu urobil pomaly. V čreve máme bakteriálne kmene, ktoré v závislosti na to, čím ich kŕmime, prevažujú. Ak nebudeme konzumovať viac vlákniny skrz strukoviny, ale hlavne živočíšne produkty, budú prevažovať práve baktérie tráviace živočíšny proteín. S postupným konzumovaním rastlín kŕmime i baktérie tráviace rastlinné zložky potravy. Ak ich je najprv málo, treba trochu času, kým sa namnožia. Pri rýchlejšom prechode by výsledkom nebol život ohrozujúci stav. Mohlo by dôjsť k zvýšeniu plynatosti, z čoho môže plynúť i zväčšenie brucha. Rozhodne to nie je nebezpečné, skôr odradzujúce. Ak niekto povie, že má na strukoviny intoleranciu, pretože ho z nich bolí brucho, je to nezmysel. Len v čreve nemá namnožené správne baktérie.

Koľko môže trvať adaptácia?

Každý sme úplne iný. Ak to robíte správne, do dvoch alebo troch týždňov by ste si mali zvyknúť. Ak ste strukoviny jedli jedenkrát za mesiac, dala by som si najprv jednu malú porciu každý druhý deň a neskôr denne. Pomaly a navyšovať. Niečo vo forme humusu či paštéty, záleží na vlastnom výbere. Žiaden návod nie je, ale každý si ho môže vymyslieť, ak chce. Podľa mňa je lepšie sa vo výžive nezväzovať, dať si skôr voľnosť. Nepočítať kalórie či kroky.

Získame z celistvej rastlinnej stravy všetky potrebné živiny?

Ak je rastlinná strava nastavená správne, je vyvážená. Keď je pestrá, získate všetky nutrienty. Časť ľudí označuje CRS za nevyváženú, pretože si musí nahrádzať vitamín B12. Suplementácia je nutná u všetkých ľudí stravujúcich sa rastlinne. Väčšina zvierat chovaných pre produkciu mäsa však tiež dostáva vitamín umelo, ľudia ho teda konzumujú cez zviera. Nedostatok vitamínu B12 sa u zdravých ľudí, čo prešli na rastlinnú stravu, môže prejaviť až o päť rokov. Taktiež je vhodné suplementovať vitamín D, rovnako počas celého roka, nielen u vegánov. Ak si chcete byť istý, hladinu oboch vitamínov si môžete dať vyšetriť raz za dva roky u praktického lekára.

Mali by sme úplne vysadiť sladkosti či slané, čo bežne kúpime v obchode? Je alternatíva, ako ich nahradiť?

Dôležité je pri týchto potravinách i množstvo. Všetky UPF sú vyrábané spôsobom, aby vzbudzovali vznik závislostí. Čím viac ich konzumujete, tým viac po nich túžite. Vyradiť ich z jedálnička a nájsť si alternatívu je však veľmi jednoduché. Tým, že si jedlo pripravíte doma, už to nie je vysoko spracovaná potravina. Z ovocia, ktoré je tiež veľmi sladké, sa dá vyrobiť veľa dobrých vecí a naozaj nespoznáte rozdiel.

Hana Bowyer (43)

Vyštudovala 1. lekársku fakultu na Univerzite Karlovej. Je členkou PAN - Physicians Association for Nutrition, neziskovej organizácie obhajujúcej výhody rastlinnej whole-food výživy. Pôsobí v záchrannej službe na juhu Čiech, pracuje i v pražskej internej ambulancii.

Odporučili by ste celistvú rastlinnú stravu aj deťom? Nespôsobil by im prípadný prechod na živočíšnu stravu problémy?

CRS deťom rozhodne odporúčam, a čo najskôr. Ako som povedala, celistvá rastlinná strava je vyvážená. Mäso je pomerne ľahko stráviteľné. V tomto prípade by pri prechode nemal vzniknúť problém, na rozdiel od mlieka. Aj konvenčne sa stravujúce deti a dospelí trpiaci nedostatkom vlákniny majú problém zvýšiť jej príjem. Takmer u každého cicavca dochádza po odstavení k zníženiu alebo úplnej eliminácii tvorby enzýmu laktázy v čreve. Enzým trávi laktózu, čiže mliečny cukor. Ak nebudete konzumovať povedzme kravské mlieko, a o desať rokov by ste chceli, mohli by ste mať väčší problém. Kravské mlieko sa však dá nahradiť inými druhmi.

Vplýva rastlinná strava na plod počas tehotenstva?

Keďže máte všetky potrebné živiny, nevidela by som negatíva, ale skôr benefity. Či už ide o redukciu problémov so zápchou, ktorou tehotné ženy trpia, hemoroidy, či nechcený vyšší nárast hmotnosti. Rastlinná strava má nižšiu kalorickú denzitu než živočíšna.

Zaoberá sa dnes výučba medicíny aj celistvou či vegánskou stravou alebo je to skôr alternatíva aj pri vzdelávaní?

Boom okolo vlákniny sa začal po roku 2006, kedy sa podarilo naskenovať celý črevný mikrobióm. V tom roku som promovala. Na akademickej pôde sa nepohybujem, ani sa nestretávam so študentmi, čiže vôbec neviem, ako teraz prebieha výuka. Počas môjho štúdia sa výživa preberala veľmi málo. Trvá desaťročia, kým sa niečo nové dostane do procesu vzdelávania. Sami musíte mať záujem vzdelávať sa. Kvalitné materiály a postupy založené na dôkazoch však nájdete pomerne ľahko.

Bude viac doktorov v budúcnosti, aj po popularizácii výskumov, praktizovať a odporúčať spomenutý spôsob stravovania?

Tu sa miešajú moja naivita a nedôvera. Niekedy mám pocit, že k vzostupu rastlinnej stravy dôjde, že zdravý rozum vyhrá. Na druhú stranu som skeptická, pretože o jej povahe sa vie, ale živočíšna strava je v spoločnosti hlboko zakorenená a spôsob myslenia je ťažké zbúrať. Väčšina lekárov dáva v téme zdravej výživy obecné rady. Je veľký rozdiel byť tvárou v tvár pacientovi a aplikovať konkrétne vedomosti, ak ich sám doktor nepraktizuje. Rady sa často odvíjajú od toho, ako sami lekári žijú.

Ovplyvňuje vaša strava či etika stravovaní rady vašim pacientom?

Akonáhle sa rozprávame o zdravotných benefitoch, je lepšie nemiešať do toho etiku. Väčšinou pacient odhalí, že sa stravujem rastlinne, aj keď mu to nepoviem. Keď sa ma ale spýta priamo, odpoviem. Nezastávam iba teóriu, rastlinne sa stravujem aj prakticky. Veria mi, pretože som autentická a nevymýšľam si. Väčšinu ľudí, s ktorými komunikujem, zaujíma rastlinná strava. Uvedomujú si, že živočíšna výživa nie je najlepšia. Pripúšťajú, že hlavným problémom je život v nevegánskom prostredí, v ktorom si nevedia uvariť a spracovať rastlinu, aby im chutila. V tom vidia hlavné prekážky k rastlinnej strave.