Online rozhovor: Pozorovateľka OSN odpovedala na otázky o klimatickej konferencii

Homepage

Online rozhovor: Pozorovateľka OSN odpovedala na otázky o klimatickej konferencii
Preukaz z Glasgow Foto: Radka Slebodníková

Študentka medicíny Radka Slebodníková nedávno priletela zo Škótska, kde reprezentovala Slovensko na šestnástom Klimatickom summite mladých. Navyše sa ako pozorovateľka pod záštitou UNICEF zúčastnila aj Konferencie OSN o klimatických zmenách. Mohla tak byť súčasťou niektorých rokovaní ohľadom smerovaní svetovej politiky ochrany klímy. Slebodníková okrem toho vedie Bratislavský spolok medikov, založila Hnutie za klímu a píše lifestylový blog Bonjourista. V stredu, 17. novembra o 19.00 odpovedala na otázky čitateľov.

V poradí už 26. Klimatická konferencia OSN sa konala od 31. októbra do 12. novembra v škótskom Glasgowe. Svetoví lídri, medzi nimi aj českí a slovenskí, sa na nej zaviazali k postupnému odklonu od používania uhlia na výrobu elektrickej energie. Pôvodný návrh záväzku, ktorý bol prepracovaný kvôli nátlaku Číny a Indie, obsahoval úplné zavrhnutie uhlia.

Od industriálnej revolúcie sa planéta Zem oteplila asi o jeden stupeň Celzia. Podľa organizácie Climate Action Tracker môžeme so súčasnými politikami očakávať oteplenie medzi dvoma až tromi stupňami do konca tohto storočia. Vedci z Medzinárodného panelu pre klímu (IPCC) však varujú, že aj dva stupne sú priveľmi rizikové. Už teraz niektoré oblasti sveta pociťujú priame dopady klimatickej zmeny, akými sú návaly horúčav, suchá či záplavy. Tieto vplyvy môže zhoršiť každý zlomok stupňa oteplenia navyše.

 

Ako ste spokojná s výsledkami rokovania?

Výsledky reálne uvidíme podľa toho, ako sa k záväzkom, ktoré vlády prijali postavia. 

Čeho bys chtěla dosáhnout ve spojitosti s klimatickými změnami?

Nie ja sama, ale kolektívne by som rada videla akciu od globálnych lídrov a politikov, ktorá by spĺňala požiadavky vedcov. 

Jaké oblasti medicíny se chcete věnovat?

Rada by som sa v budúcnosti venovala chirurgii. Rozmýšľala som však aj o neurológii. Je to však ešte vzdialená budúcnosť. 

Ako zvládate skĺbiť toľko dôležitých činností?

Snažím sa venovať tomu, čo je pre mňa dôležité a čo považujem za zmysluplné. Súvisí to aj s mojím štúdiom medicíny. Základom každého dobrého budúceho lekára a lekárky je určite aj boj za správnu vec a šírenie osvety. 

Kdybys měla pořadatelům konference vytknout tu největší věc, která ti vadila, která by to byla?

Najviac mi vadilo nezvládnutie náporu toľkých ľudí, čo sa prejavovalo dlhými radmi, a plnými šatňami. Od iných som počula, že konferencia nebola inkluzívna a mnohí sa na vedľajšie akcie nevedeli dostať. Tieto problémy mali byť vyriešené už dávno. Takáto konferencia musí byť inkluzívna a musí zahŕňať do debaty aj ľudí z ohrozených komunít. Inak som rada, že COP prezídium v niektorých veciach tlačilo viac než v minulosti, ako Alok Sharma sľúbil na Konferencii mladých. 

Co je nejdůležitější, aby každý člověk začal/přestal dělat a pomohl tak planetě?

Určite vyhľadať kolektív vo svojom okolí zapojiť sa do klimatického aktivizmu. Individuálne zmeny správania bohužiaľ už  nestačia. 

Co vše se řešilo v rámci letošní konference OSN?

Riešili sa najmä financie, deforestácia, uhlie a metán. Klimatická kríza je tak komplexná téma, že toto je naozaj len zlomok kľúčových oblastí. 

Kdy ses začala zajímat o klimatické změny?

O klimatickú krízu som sa začala zaujímať okolo roku 2017, keď som písala Stredoškolskú odbornú činnosť o rýchlej móde a neskôr ako členka Fridays for future Košice. 

 

 

Co si myslíte, že je v současné chvíli nejdůležitější pro zpomalení klimatické krize?

Najdôležitejšia je rýchla a ambiciózna akcia svetových lídrov, stavanie robustných a odolných infraštruktúr (energie, zdravotníctvo) a podpora komunít, ktoré sú najviac dotknuté. Samozrejme, je toho omnoho viac.

Jaký máte názor na to, že za velkou částí emisí stojí produkce masa a chov skotu? Myslíte si, že by pomohlo, kdyby více lidí začalo vyřazovat maso z jídelníčku?

Samozrejme ak má na to niekto zdravotné predpoklady a prostriedky, určite by som to podporila. Ale riešenie klimatickej krízy aj tak tkvie v zmene systému. (Netvrdím však, že rastlinná strava do tejto zmeny nemôže spadať, ide skôr o mieru.)

Věnujete se opravdu hodně věcem. Jak zvládáte stíhat všechny své aktivity?

Veľa z mojich aktivít boli oddychové projekty, ktorým som sa začala venovať do hĺbky a začali preberať miesto priorít. Ale reálne úplne všetky nestíham, vždy sú niektoré pozastavené. Inak, verím, že mám schopný time management. 

Máte pocit, že se na Klimatickém summitu OSN dohodly nějaké závazky, které skutečně dokáží krizi zpomalit? A myslíte si, že se ty závazky podaří naplnit?

Je to pomerne komplexná otázka a vedela by som dať príklady k obom možnostiam. Za najsilnejšie stránky považujem dohodu o metáne, ktorá je vedená koalíciou EÚ-USA a sú na nej podpísaní jedny z najväčších znečisťovateľov práve týmto plynom. Najmä metán sa v dosť výraznej miere podieľal na debatách na vedľajších eventoch, kde k plynu boli prednášky, diskusie a panely. Je to plyn, ktorý má o 30% väčší účinok na klimatickú krízu ako oxid uhličitý. Takisto je veľmi príjemné zistenie, že report panelu IPCC sa dostal do ústredia Glasgowskej dohody a urguje to krajiny k tvorbe smerníc, ktoré klimatickú krízu budú musieť riešiť. Ak by krajiny začali plniť sľuby, ktoré dali, bolo by podľa mňa možné klimatickú krízu signifikantne spomaliť. V posledných rokoch však vidíme, že tendencie sa týmto smerom hýbu skôr pomaly. Môj názor teda je taký, že niečo sa robí, ale nerobí sa toho dosť. Glasgowská dohoda používa minimálne ambicióznejší wording ako Parížska, to je posun správnym smerom. Samozrejme, ohrozeným komunitám je zmena dvoch slov ukradnutá, ak im hurikán vezme strechu nad hlavou. 

 

Další články o rozhovor