Psychológ: Seminárke nemôžete povedať nie, ale spánkový režim robí veľa

Brno - Sezónna depresia je ochorenie s častým výskytom najmä u žien a študentov, prejavuje sa hlavne na jeseň. Často však býva zamieňaná s bežnou depresiou – alebo naopak, s obyčajnými pocitmi smútku, ktoré sa objavujú u zdravého človeka. Psychológ Marek Nečas vysvetľuje, o akú chorobu vlastne ide a ponúka aj spôsoby prevencie a pomoci.

Keď sa na jeseň začne skracovať deň, má to vplyv na našu psychiku. Súvisí to hlavne s úbytkom svetla. Zvieratá idú späť a aj ľudia cítia úbytok energie. Preto sa sezónna depresia vyskytuje najčastejšie na jeseň.

Štatistiky ukazujú, že náchylnejšie sú na ňu ženy. „Moja súkromná hypotéza je, že ženy sa neboja o tom hovoriť, vyhľadať pomoc, zatiaľ čo muži to riešia nahradzujúco, často kĺzavajú k pitiu a sú horšie zachytiteľní v populácii. Samozrejme, môže sa to objaviť aj u študentov v súvislosti so skúškovým obdobím,“ hovorí psychológ Marek Nečas. Často ide o študentov prvých ročníkov, na ktorých sú zrazu naložené vyššie nároky a vyrovnávajú sa so zmenou prostredia.

Sezónna depresia vzniká u ľudí, ktorí k tomu majú určité predispozície. Ide o mix genetických, biologických a psychosociálnych faktorov. „Nie je to infekčné, ale spojené s tým, že ľudia o sebe nejako premýšľajú, majú nastavené nejaké adaptačné mechanizmy a to všetko ovplyvňuje kedy sa sezónna depresia začne prejavovať,“ vysvetľuje Nečas.

Čo sa týka prevencie, možnosti tu sú. „Ak o sebe viem, že mám tendenciu k týmto sezónnym výkyvom, je potrebné si dávať pozor na spánkový režim, pretože ten robí strašne veľa. To býva veľkým úskalím najmä u študentov, lebo študentský život častokrát neumožní dodržovať spánkový režim tak, ako treba,“ tvrdí psychológ. Okrem toho je dobrou prevenciou aj pohyb na čerstvom vzduchu a zdravá pravidelná strava. Takisto je dôležité naučiť sa hovoriť nie. „Nie sme roboti, nemôžeme si na seba nechať naložiť obrovské kvantá práce,“ dodáva Nečas.

Najčastejšie si to okolie všimne práve na únave. S tým sú spojené psychické problémy ako neschopnosť radovať sa z maličkostí, pocity menejcennosti, nízka sebadôvera, emočná nestálosť, precitlivenosť. V náročnejších podobách sa ľudia začnú uzatvárať, strániť. Teda ak naši spolužiaci odrazu odmietajú chodiť von, môže to podľa Nečasa byť signálom, že sa niečo deje.

Laik môže pomôcť v tom, že s pacientom trávi čas. S tým sú ale spojené pocity, že je záťažou a depresiu prenáša na toho druhého a to si dáva za vinu. „Je dôležité povedať: Som tu s tebou, viem, že na tom nie si dobre, ale chcem tu byť s tebou, lebo mi na tebe záleží,“ radí psychológ.

Niekedy depresia začne sezónnym prepadom nálady a prehĺbi sa do plného depresívneho stavu, čo už je vážnejšia forma. Vtedy je naozaj potrebné vyhľadať odbornú pomoc a snažiť sa príznaky zmierňovať liekmi. Často ale sezónny prepad opadne po tom, čo si človek oddýchne. Potom sa odrazí od pomyselného dna a začne fungovať v normálnom živote.

U študentov, ktorí sú výkonovo orientovaní a majú toho na sebe naloženého veľmi veľa, sezónny prepad nastane, keď to už nezvládajú. Majú pocit, že sú neschopní, upadnú do depresívnej nálady. V okamihu, keď sa odrazia od dna a začnú zase naberať silu, tak veľmi často a veľmi rýchlo nabehnú zase do povinností. Odpočinú si, naberú silu, ale tú energiu potom hneď investujú a zase nastáva obdobie depresie. Sezónne prepady sa teda u nich dejú cyklicky.

Problémom u sezónnej depresie je diagnóza. Pri bežnej depresii to je jednoduchšie, človek prejde diagnostickým pohovorom a klinickými testami. Sezónna je ťažko zachytiteľná, pretože depresívne prepady sú krátkodobé.

Tak, ako skúškové obdobie môže krátkodobo ovplyvniť psychické zdravie, aj lockdown mal negatívny vplyv. „Počas covidu bol obrovský nárast depresií a úzkostí v spoločnosti. Novinári ľudí strašili číslami a nepredvídateľné vládne opatrenia boli príliš prísne. U ľudí, ktorí sú depresívne ladení to otváralo depresívne stavy. Ale nepovedal by som, že šlo o sezónnu depresiu, skôr o tú bežnú,“ vysvetľuje Nečas.

V rámci protipandemických opatrení nám boli obmedzené zdroje sebapodpory – kontaktu s druhými. Aby sme sa cítili dobre, potrebujeme mať možnosť ísť niekam s kamarátmi, ísť do práce, lebo sme tvormi spoločenskými. Online priestor nemôže nahradiť tento kontakt a to vyvolávalo deprivačné stavy. "Ak by ste na dva mesiace zavreli kohokoľvek, kdekoľvek, tiež by ste vyvolali úzkostné a depresívne stavy. Ak sa to uvoľní a vráti sa to späť k pôvodnému kontaktu, aj časť populácie sa vráti do normálneho stavu. Otvorilo to ale nejaké pomyselné brány do vnútorného sveta, ľudia začali viac rozmýšľať o tom, ako sa cítia, a tieto brány sa už nezatvoria,“ uzatvára psychológ Nečas.