Potrebujeme ľudí, ktorí budú učiť češtinu ako druhý jazyk, tvrdí učiteľka

Brno - V Brne, kvôli prílivu detí z Ukrajiny, vznikla koncom marca prvá škola pre ukrajinské deti. Žiaci sa tu učia hlavne český jazyk a adaptujú sa na nové prostredie. „Pre mňa je kúzlo v tom, keď sa vďaka študentom musím nad češtinou zamyslieť inak, ako som zvyknutá,“ hovorí učiteľka češtiny a informačná pracovníčka pre Centrum pro Cizince Tereza Švandová.

Za akým účelom vznikla v Brne ukrajinská škola?

Táto škola patrí pod základnú školu Námestie republiky, ktorá sa už predtým zaoberala vzdelávaním žiakov s odlišným materským jazykom. Mala k dispozícii práve budovu na Cacovickej takže sa z nej rozhodla spraviť školu pre ukrajinské deti. Nie je to považované priamo za ukrajinskú školu, to legislatívne nie je možné, ale je to škola pre Ukrajincov, kde sa pripravujú na adaptáciu do českých škôl. Je to o slovičkárení.

Koľko tam momentálne je detí a koľko pedagógov?

V škole sú štyri triedy, v ktorých je dokopy asi osemdesiat žiakov. Deviataci sú zvlášť a druhá trieda z druhého stupňa je považovaná za adaptačnú. Prvý stupeň tvoria dve malotriedky, prvá je od prvej do tretej a druhá od štvrtej do piatej triedy. Pôvodne bolo v pláne, že ich bude viac, ale keďže nie sú pedagógovia, tak sa to nedalo personálne zariadiť. Plne vyštudovaní učitelia sú tam dvaja a inak sa jedná o študentov, väčšinou na bakalárskom štúdiu, z Pedagogickej fakulty Masarykovej univerzity. Máme tam aj jednu ukrajinskú učiteľku kvôli komunikácií s deťmi.

Aká je vaša úloha v škole pre Ukrajincov?

Pracujem tam ako dobrovoľníčka a zároveň ako učiteľka s tým, že v poslednej dobe tam už češtinu neučím, ale skôr riešim koordináciu a organizáciu celého tímu. Tiež im radím , ako pristupovať metodicky k výučbe žiakov s odlišným materinským jazykom. Momentálne fungujem kvôli obmedzenému času skôr ako pomoc pre vyučujúcich na telefóne.

Aké predmety sa deti učia?

Okrem hlavného českého jazyka tam majú predmety ako matematika, výtvarná výchova alebo aj hudobná výchova, no akurát pri tej to je také nárazové, pretože nie vždy sa v škole nachádza dobrovoľník, ktorý ovláda nejaký hudobný nástroj. Keď ale napríklad nie je možnosť takejto výchovy, berieme deti niekam na výlet, tento týždeň pôjdeme do planetária. Teraz pracujeme na tvorbe fixných rozvrhov, v ktorých budú tematické okruhy, ako trieda, zoznamovanie či dopravné prostriedky, aby si deti rozvíjali hlavne slovnú zásobu a učili sa základy gramatiky.

Niektorí sa túžia vrátiť domov, iní sa učia češtinu s nadšením

Prebieha teda celá výučba v českom jazyku?

Hodiny češtiny sa vyučujú výhradne v češtine a ide to relatívne dobre. Predsa len, Česko aj Ukrajina sú slovanské národy, takže existuje pomerne veľa možností, ako s vyučovaním naložiť, ale je to pomalšie. Výučba je formovaná tak, že ich chcem naučiť nejaké základné české frázy, napríklad predstaviť sa a správne vyskloňovať odkiaľ sú. Jednoducho frázy, na ktoré sa ich každý pýta. Na hodinách ide hlavne o to, aby žiaci rozprávali viac než ja.

Nemajú ukrajinskí žiaci strach či stres z nového jazyka?

Áno, majú z toho stres v podstate všetci, a to bez ohľadu na vek. Práve u tých najmladších je to najväčší problém. Po prvé, je veľmi málo pedagógov, ktorí chcú učiť na prvom stupni, a po druhé, v triedach nemáme dosť priestoru na to, venovať sa deťom individuálne. Oni nevedia písať ešte ani ukrajinsky, nie to ešte česky. Za to vo vyšších ročníkoch je tá jazyková gramotnosť na inej úrovni, a vždy sa dá nájsť podobnosť jazykov, na ktorých žiak s už zabehnutými čitateľskými návykmi môže stavať.

Ako sa teda žiakom darí s učením češtiny?

Sú tam veľké rozdiely medzi ročníkmi aj medzi jednotlivými žiakmi. Na niektorých je vidieť, že rátajú s tým, že sa vrátia, sú tu nešťastní a nechcú tu byť. To sú tí, ktorí utekali pred vojnou. Niekedy sa tie deti aj snažia, ale nie je to úplne ono, čo je pochopiteľné. Nie každý má jazykové nadanie. Napríklad ale v deviatackej triede je vidieť, že deti chcú pokračovať na strednú školu, a je tam veľa nadaných a šikovných žiakov, ktorí sa učia aj napred. O to väčšia bola pre nich teraz rana, keď ich na stredné školy nevzali, kvôli nedostatočnej znalosti jazyka.

Všetci sa hlásili na gymnáziá, lebo nepochopili náš systém

Mali ukrajinskí uchádzači rovnaké podmienky pri prijatí na strednú školu, ako tí českí?

Prijímacie skúšky mali ukrajinské deti prispôsobené. Mali odpustenú češtinu, ale museli zvládnuť matematiku, ktorú mohli mať preloženú do angličtiny alebo ukrajinčiny podľa výberu. Ja vidím ale problém v tom, že u nás sa deti celý deviaty ročník na tie prijímačky pripravujú, zatiaľ čo na Ukrajine sa vychádza až v jedenástej triede, a ide sa rovno na univerzitu. Tým pádom tieto utečenecké deti nerátali so žiadnymi skúškami. Preto na ne neboli pripravení, či už kvôli migrácii, alebo aj preto, že nevedeli, akú školu si vybrať. A keď si aj vybrali, tak bol problém, že sa často hlásili na gymnáziá, pretože mali pocit, že to sú školy, kam majú ísť. Nepochopili úplne fungovanie nášho systému, teda že gymnáziá sú pre nadanejších, a preto tam je aj väčšia konkurencia, a oni sa tam nemusia dostať.

Ako tento problém plánujete riešiť?

Je potrebné im vysvetliť, ako to u nás funguje. Už sme sa o to snažili, ale pokiaľ celý život vyrastáte v nejako zabehnutom systéme, je ťažké za mesiac pochopiť niečo iné. Ja som už v cudzineckom centre vytvárala tabuľky, ako to v Česku chodí, ďalej sme na to zamerali aj semináre, kde sa budeme snažiť skôr o určité kariérne poradenstvo pre žiakov. Neviem, či sa po tom práve všetci budú vidieť na gymnáziách, keď im bude vysvetlené, že to je drina. Na druhú stranu ich nechceme všetkých posielať ani na učilištia, pretože tam sa problém rozvinie paradoxne ešte skôr, lebo od prvého ročníka chodia študenti na prax vo svojom obore, kde je treba komunikovať. Takže sa budeme snažiť hľadať skôr uplatnenie, ktoré bude deti baviť, ako priamočiaro len jednu skupinu škôl.

Takže sa pri tomto rozhodovaní sústredíte skôr na deti, než na ich rodičov?

My chceme, aby sa do toho zapojovali aj deti práve preto, lebo na tie gymnázia, kam sa tak veľa Ukrajincov teraz hlásilo, to bolo z popudu rodičov, ktorí chceli, aby tam tie deti šli. Samozrejme, rodiča z toho nevynechávame, je to zákonný zástupca, a hlavne to dieťa pozná lepšie ako my. Každý rodič si však myslí, že jeho dieťa je najmúdrejšie na svete, a má na viac. Ale to, na čo má, nie vždy korešponduje s tým, čo chce robiť. Pokiaľ deti dáme na školu, kam ich chce dať rodič, nemusí to vždy dopadnúť dobre, a práve preto sa budeme snažiť komunikovať to aj s deťmi aj s rodičmi.

Ako vysvetliť rozdiel medzi do záchoda a na záchod

Ako ukrajinské deti zatiaľ reagujú na novú školu, spolužiakov a učiteľov?

Je to veľmi individuálne. Samozrejme, čím sú tam dlhšie, tým viac si zvykajú, a s tým prichádzajú aj isté nezhody. Pre nás je niekedy zložité to vyriešiť, pretože kvôli jazykovej bariére nevieme vždy, čo sa stalo, a musíme si prizvať tretiu osobu na prekladanie, a vtedy už s tým dieťaťom nenaviažeme také puto. Takže dôvera trvá síce dlhšie, ale myslím, že nám to už pekne funguje. Hlavne starší si uvedomujú, z akého dôvodu tu sú, a majú väčší strach z toho, čo sa deje doma. Zároveň si ale začínajú pomaly zvykať na to, že tu zostanú, a snažia si pomaly hľadať zameranie. Tí mladší nechápu, čo sa deje, prečo sú v neznámom prostredí a majú z toho strach. Pre nich je táto škola ešte v podstate hra, a nám robí problém im vysvetliť, že je to skutočné.

Sú rodičia ukrajinských detí spokojní so zabezpečeným vzdelávaním pre ich deti?

Je to rozporuplné. Na začiatku boli radi, že deti sú vôbec niekam priate, ale všetci sa nás pýtali už vtedy, či budú ich deti v kontakte s českými žiakmi. Chcú, aby sa zapojovali do českého prostredia, a to je aj náš cieľ. Neplánujeme otvoriť segregovanú školu, čo tak na oko možno vyzerá, ale v tej dobe to bola jediná možnosť, ako poskytnúť deťom nejaké útočisko.

Viete si predstaviť, že by do tejto školy chodili aj české deti?

Pokiaľ to bude fungovať tak, ako teraz, tak si to predstaviť neviem. Ale všetko sa bude určite meniť od septembra. Teraz proste žijeme v krízovej dobe, ktorá si žiada zúfalé riešenia. A áno, občas to tak aj vyzerá, to nebudem klamať. My sa snažíme robiť, čo môžeme, ale jednoducho nemáme pedagógov. Tí často odmietnu prísť učiť k nám do školy už len preto, že žiaci sú cudzinci. Je to však oprávnený strach, pretože nevedia, ako ich češtinu učiť, keďže ich v tom nikto nevyškolil. My sa preto snažíme vzdelávať aj učiteľov, a ukázať im, že je to zábavné, napríklad deťom vysvetľovať rozdiel ísť do záchodu a na záchod. Bude to ešte chcieť veľkú osvetu v tom, ako vyučovať deti s odlišným materským jazykom, a ako pristupovať k výučbe s vysokým percentom cudzineckých žiakov.