V Gaze je dočasné prímerie, o zložitej situácii hovorili v Brne experti

Pásmo Gazy - Bezprecedentný útok Hamasu na Izrael zo 7. októbra a následné boje zabili tisícky ľudí. Mierové riešenie dlhodobého konfliktu je v nedohľadne. Útok zatriasol ako aj medzinárodnými vzťahmi, tak aj domácou politikou Izraelu. O situácii debatovali bývalý veľvyslanec v Izraeli Jiří Schneider a Marek Čejka, vyučujúci z Katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií na Fakulte sociálních studií Masarykovy univerzity.

Strany konfliktu sa dohodli na dočasnom štvordňovom prímerí, ktoré trvá od piatka 24. novembra od 6:00 nášho času. Prímerie má slúžiť na príchod humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, ktoré je v kritickom stave. Nefunguje elektrina, netečie voda a je tam nedostatok jedla. Dohoda zahŕňa aj výmenu rukojemníkov držaných Hamasom za palestínskych väzňov. Hamas drží 240 rukojemníkov, odhaduje sa prepustenie aspoň 50 z nich. Za každých desať rukojemníkov navyše sa Izrael zaviazal predĺžiť prímerie o jeden deň.

Premiér Benjamin Netanyahu čelí doma kritike, že armáda zasiahla neskoro a nedostatočne. „Nepripravenosť určite ovplyvnila kalkulácie teroristov z Hamasu, ktorí ten útok plánovali. Rátali s tým, že Izraelčania pokladajú útok z ich strany za nepravdepodobný, aj keď nepochybne mali informácie zo spravodajských služieb o prípravách, ktoré tam prebiehali,“ uviedol na debate bývalý veľvyslanec v Izraeli Jiří Schneider.

V Izraeli sa konali desiatky protestov s tlakom na vládu za vydanie rukojemníkov zo strany Hamasu. S vyjednávaniami o prerušení bojov a vymenenia časti rukojemníkov za väznených Palestíncov sa však protesty dočasne upokojili. „Politicky je to časovaná bomba. So všetkým iným by si Netanyahu vedel poradiť, ale toto je vec, ktorá zasiahla tak hlboko, že premení izraelskú politickú scénu,“ dodal Schneider. Naťahovať konflikt je v premiérovom záujme, pretože po jeho skončení bude musieť čeliť domácej politickej situácii, ktorá je naklonená v jeho neprospech.

Politická situácia v Gaze je tiež zložitá. Hamas tam vládne od výhry vo voľbách v roku 2006. Pásmo Gazy má veľmi mladú populáciu, približne polovica z dvoch miliónov obyvateľov nemá ani osemnásť rokov. Väčšina z nich teda vo voľbách za Hamas ani nemohla hlasovať. „Gaza sa určite nedá porovnávať s Hamasom,“ povedal Čejka. Hamas sa delí na dve krídla – to, ktoré spravuje Pásmo Gazy a extrémistické krídlo, ktoré napadlo Izrael. Vrcholní predstavitelia Hamasu sú v súčasnosti mimo tohto územia, väčšina v Katare. „V dátach z minulého roku sa ukazovala klesajúca podpora Hamasu,“ dodal Marek Čejka z Masarykovy univerzity.

Po útoku Hamasu 7. októbra zomrelo viac ako 1200 Izraelcov a 240 ľudí extrémisti z Hamasu uniesli. Podľa údajov Palestínskeho ministerstva zdravotníctva zomrelo na území pásma Gazy v dôsledku bojov viac ako 14 854 ľudí. Riešenie konfliktu je v nedohľadne, dočasné prímerie skončí po štyroch dňoch.