Lepšie neskoro ako nikdy: #MeToo v Česku a na Slovensku

Brno - Feministická organizácia Sdruženy a nadácia Rosy Luxemburgovej v brnenskej Káznici organizovali Jesennú feministickú konferenciu, súčasťou ktorej bola aj panelová diskusia Lepšie neskoro ako nikdy o hnutí #MeToo v československom kontexte.

To do tohto prostredia prvýkrát prišlo v roku 2017. Kurátorka Hana Janečková, ktorá predtým pôsobila v Spojenom kráľovstve opisovala päťročné meškanie – po návrate domov sa zúčastnila zhromaždenia na právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde skupina mužov debatovala, čo #MeToo bude znamenať pre ich profesiu. Hnutie vtedy bolo vnímané ako trend, na ktorý sa o mesiac zabudne – to sa však nestalo a v modifikovanej podobe existuje aj dnes, ako sa ukázalo v nedávnej kauze Dominika Feriho.

Andrea Topolová, ktorá vedie svojpomocnú skupinu Adriana pre preživších sexuálneho násilia, dáva Janečkovej za pravdu. „Vtedy bolo #MeToo prirovnávané honu na čarodejnice a muži sa navzájom ľutovali, pričom obete neriešil nikto,“ hovorí. Feminizmus sa podľa nej ale odvtedy stáva stále viac a viac mainstream, po Ferim novinári s témou pracujú inak a má zázemie aj v popkultúre. Vo verejnom priestore prebieha dovzdelávanie a detabuizácia tém.

Najpopulárnejším Facebook nie je bezpečným miestom

„Dôvodom oneskorenia tejto vlny feminizmu v našom priestore je iná povaha online priestoru,“ myslí si Veronika Valkovičová, editorka zbierky esejí Bez súhlasu.txt a slovenského kultúrneho časopisu Kapitál. Pre anglosaský online priestor je typická anonymná mobilizácia cez hashtagy, navyše ich mienkotvorné média prejavujú oveľa väčší záujem o kauzy sexuálneho obťažovania ako československé. „Najpopulárnejšia slovenská sociálna sieť je Facebook a tá nie je bezpečným miestom, nakoľko nie je anonymizovaná, " vysvetľuje Valkovičová.

Za oficiálny začiatok hnutia #MeToo na Slovensku považuje leto 2020 a kauzu Maroša Kramára. Slovenský herec počas natáčania zábavnej šou Inkognito obchytkával zadok maskérky a televízia Joj to použila ako vtipný prvok do dokrútky. To spustilo vlnu verejnej kritiky. Najvýraznejším bol denník SME, ktorý celé jedno číslo venoval výpovediam známych žien a ich skúsenostiam so sexuálnym obťažovaním. Jednou z nich bola aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá opisovala nevhodné správanie mužských kolegov, ktoré zažívala počas svojej právnickej praxe.

„Aj práve kvôli tomu sme v bode, kedy sa už nedá ísť späť,“ tvrdí Valkovičová. Feminizmus je v hodnotovej báze nielen žien, ale aj niektorých mužov – najmä medzi mladou generáciou, ktorá sa nebojí svoje skúsenosti v online priestore zdieľať. „Spoločnosť ako taká má ‚ feminist consciousness ‘ – ak sú mladé ženy obťažované, vedia, že sa deje niečo, čo sa nemá diať, a neboja sa ozvať v snahe zmeniť to,“ dodáva.

Feminizmus to nemá celkom ružové

I napriek pozitívnemu trendu to nemá feministické hnutie v českom a slovenskom prostredí ružové. „Hrozí speňaženie feminizmu, uchopenie neoliberalizmom či nebezpečenstvo únosu a reinterpretácie,“ obáva sa Janečková. Ako príklad uvádza svoju známu, ktorú jej priateľ v mene feminizmu vyzýval k plateniu všetkého na polovicu – i keď on zarábal trikrát toľko ako ona.

Ďalším úskalím je sústredenie feministických hnutí len okolo súhlasu a preživších – sú identitárske. I keď sa tak ľahšie pracuje s médiami a formujú sa požiadavky, personalizácia problémov nepoukazuje na štrukturálny útlak. Valkovičová to ilustruje na kauze Maroša Kramára – časť ľudí tvrdila, že to bolo len medzi ním a maskérkou a netreba to teda verejne riešiť. „Krámár je prasák, Weinstein tiež, treba ich postaviť do kúta a vyriešené,“ ironizuje.

Sexuálnym obťažovaním si prešla aj študentka sociológie na Masarykovej univerzite Natália Heribanová. Po tom, čo ich v Bratislave s kamarátkou napadli, rozhodli sa incident nahlásiť. Na polícii však zápisnicu spisovali na vrátnici, kde okolo nich chodili ďalší ľudia, a príslušníci zboru sa ich dokonca pýtali aj na to, čo mali oblečené, keď k útoku došlo.

Heribanová za problém súčasného feminizmu označila aj to, že z #MeToo vypadáva generácia našich mám z pracujúcich tried. „Nemajú feministické kamarátky a nestážujú v organizáciách, ktoré riešia sexuálne násilie, sú na to samé.“

Obťažovanie je súčasťou života na vysokých školách

Jedným z neriešených problémov je aj sexuálne obťažovanie na školách. Tomu sa venuje Karolína Vaňková, študentka Janáčkovej akadémie múzických umení a zakladateľka iniciatívy Nemusíš to vydržať. Obťažovanie sa podľa nej točí v cykloch – pedagógovia počas svojho štúdia nič iné nezažili, a tak to opakujú na svojich študentoch. Invazívne správanie prichádza aj zo strany spolužiakov, ktorí to vnímajú ako súčasť socializácie. Preto podľa nej treba veci znovu a znovu vysvetľovať od základov, lebo stále sú tu ľudia, ktorí feministickým konceptom nerozumejú.

Na Filmovej akadémii múzických umení, kde už štyri roky pôsobí Janečková, sa to mení tiež. Vznikla tam inštitúcia ombudsmana, v kedysi čisto mužskom kolektíve sú dnes štyri ženy k šiestim mužom a aj dekankou je žena. I keď sú stále fakulty, kde sa vedenie tvári, že sexuálne obťažovanie sa u nich nedeje, lebo o tom nepočuli, situácia sa podľa nej zlepšuje. Dúfa však, že univerzita bude organizovať napríklad školenia pre pedagógov. „Ak sa učiteľ zapletie so študentkou, mal by sa hanbiť a odísť z katedry, nie je to Tinder,“ hovorí.