Vojna na Ukrajine môže pomôcť v boji s klimatickou krízou

Brno - Invázia Ruska na Ukrajine prinútila európske krajiny prestať z dovozom tovaru z Ruska. Obmedzenie dovozu plynu dáva ľuďom šancu urýchliť boj proti klimatickej kríze. V najbližších mesiacoch sa rozhodne o tom či tento konflikt pomohol urýchliť prechod k alternatívnym zdrojom. "Keď vojna skončí, musíme sa rozhodnúť či sa chceme vrátiť k potrubnému plynu z Ruska, alebo využijeme šancu používať obnoviteľné zdroje," povedal odborník na problematiku využívania prírodných zdrojov na ekonomické účely Christian Kimmich.

Niektorí odborníci tvrdia, že kvôli zníženiu dovozu palív z Ruska vie vojna na Ukrajine pomôcť v boji s klimatickou krízou. Prejdú európske krajiny rýchlejšie na obnoviteľné zdroje?

Invázia Ruska na Ukrajine nám dáva šancu urýchliť boj proti klimatickej kríze. Avšak, ak by bol plyn z Ruska veľmi lacný, pre krajiny môže byť ekonomickejšie riešenie pokračovať s ruským plynom.

Momentálne je transport palív do Európy oveľa drahší. Kvôli tomu sa objavil dopyt po tekutom plyne, jeho cena bude čoskoro vyššia.

Je možne, že prejdeme k obnoviteľnému - tekutému plynu?

Keď vojna skončí, musíme sa rozhodnúť či sa chceme vrátiť k potrubnému plynu z Ruska, alebo využijeme šancu používať obnoviteľné zdroje. Plyn môže byť bezpečne nahradený inými zdrojmi. Sú tu síce firmy, ktoré potrebujú k práci plyn, ale vieme ho nahradiť obnoviteľným plynom.

Jeho produkcia sa teraz môže vybudovať oveľa rýchlejšie. Vodík môže byť vytvorený pomocou obnoviteľných zdrojov. Tým sa vytvorí alternatívny plyn k fosílnemu, ktorý importujeme teraz.

Vodíková ekonomika

Stane sa tak čoskoro?

Rozhodne sa to kvôli invázii urýchli. Minulý rok sme v Európe vybudovali spoločný projekt IPCEIS, podľa ktorého sa európske krajiny podieľajú na vytvorení vodíkovej ekonomiky. Idea je nahradiť fosílny plyn práve tým obnoviteľným.

Veľké spoločnosti však možno naďalej budú preferovať dovážať lacnejší plyn z Ruska. Myslíte si, že keď vojna skončí, vrátia sa fosílne palivá na prvé miesto v preferenciách firiem?

Všetko záleží na tom, ako sa bude vyvíjať konflikt. Ak po konci vojny Rusko nebude mať možnosť predávať plyn niekde inde, tak sa budú snažiť ho predávať do Európy, dosť možno za ešte nižšiu cenu. Nezodpovedné či sebecké krajiny a firmy sa potom môžu rozhodnúť ísť lacnejšou cestou. Otázka znie či chceme platiť tú cenu. Musíme sa spoločne zamyslieť nad zavedením daní z dovozu.

Je embargo riešenie?

Je to cesta. Nemusí to byť totálne embargo. Môže to byť iba daň, dovozový tarif na to, aby sme spravili ruský plyn drahý. Vtedy by bolo stále možné ho dovážať, ale bolo by to menej výhodné pre firmy. Inak by to zničilo novú vodíkovú ekonomiku.

Spoločnosť rozhodne či ísť zelenou cestou

Jedna strana odborníkov sa na to pozerá práve cez urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov. Druhá strana hovorí, že vojna spomalí redukciu skleníkových plynov, pretože emisie napríklad zo spaľovania uhlíka sa znovu zvýšia. Ku ktorej skupine sa prikláňate vy?

Záleží to na tom koľko firiem sa rozhodne byť spoločensky zodpovedných. S koronavírusom sme vymysleli zelený program obnovy orientovaný na rast ekonomiky a zelené investície. Teraz kalkulujeme o tom, či keď stopneme dovoz z Ruska, tak to zastaví istú časť ekonomiky. Môžeme ako spoločnosť rozhodnúť o tom či ísť znovu zelenou cestou a používať obnoviteľné zdroje.

Na začiatku korona krízy sa očakávalo, že spomalenie priemyslu pomôže planéte znížiť uhlíkovú stopu. Napriek tomu sa uhlíková stopa stále zväčšuje. Myslíte si, že ak sa počas tejto krízy nič zmení, bude to ďaľšia premárnená príležitosť?

Rútime sa k ešte väčším emisiám, ako sme mali doteraz. Rast ekonomiky je dosť závislý na emisiách. Ale môže sa to zmeniť. Obnoviteľná energia vie tiež pomôcť ekonomike. Zatiaľ sa to však nedá porovnávať s výnosmi. Nevzniká tam taký profit ako z fosílnej produkcie.

Prečo sme tak závislí na raste ekonomiky?

Je to jedna z najväčších výziev, ktorým teraz čelíme. Pýtame sa sami seba, čo nás robí tak závislých na neustálom raste, kde to korení a či sme sa s tým už narodili.

Máte na to odpovede?

Je to kombinácia rôznych faktorov v ekonomickom a kreditnom systéme, ktoré vytvárajú nutnosť rastu.

Fosílne palivá uľahčili rast kapitalizmu

Je teda klimatická kríza vytvorená kapitalizmom?

Prirovnal by som to k otázke či bolo skôr vajce alebo sliepka. Fosílne palivá uľahčili rast kapitalizmus počas osemnásteho a devätnásteho storočia. Ale vyvinulo sa to ruka v ruke. Vďaka fosílnym palivám vzniklo mnoho firiem a vytvoril sa tak materialistický režim závislý na zárobku.

Znečistenie zapríčinené vojnovým priemyslom, ako napríklad testovaním jadrových zbraní, je jedným z faktorov ovplyvňujúcich klimatické zmeny. Odborníci hovoria, že by sa mali zaviesť reštrikcie. Viete mi povedať ako by mali vyzerať?

Musíme vytvoriť globálnu multilaterálnu dohodu. Medzivládny panel Organizácia spojených národov pre biodiverzitu a ekosystémové služby vytvoril takúto dohodu pre biodiverzitu. Mali by sme zaviesť princípy aj pre vojenský priemysel. Bude to však náročné dosiahnuť.

Vojna má svoje etické zásady. Napríklad by sa nemali bombardovať nemocnice. Aj keď sa to momentálne nedodržuje, tak existujú. Žijeme v postmodernom svete, ktorý chce zlepšiť podmienky na žitie. Mala by mať vojna aj ekologické pravidlá?

Bolo by super, keby bola vojna environmentálne neškodná. Ale o udržateľnosti či obnoviteľných zdrojoch v tomto smere nebudeme hovoriť. Mali by existovať obmedzenia, ktoré by upravovali emisie vytvorené vojnovým priemyslom.

Pri klimatickej kríze sú ľudia svoj vlastný nepriateľ

Existujú zbrane, ktoré sa nepodieľajú na znečisťovaní prostredia?

Asi iba tie, čo boli používané v stredoveku. Kone, meče a kavaléria.

Viac ľudí zomrelo zatiaľ na dôsledky klimatických zmien ako na dôsledky vojny. Prečo ľudia prežívajú vojnu viac?

Klimatické zmeny sú momentálne najviac viditeľné v častiach sveta, o ktoré sa momentálne spoločnosť veľmi nestará. V Európe máme tropické horúčavy, ale tie zatiaľ zabili len malý počet ľudí. V roku 2003 to bolo okolo 70 000 ľudí, ktorých zomrelo na horúčavu.

Existuje koncept pomalého a rýchleho násilia. Rýchle je napríklad vojna, kde môžeme vidieť ľudí trpieť v reálnom čase. Medzi pomalé patrí klimatická kríza. Je toto jeden z dôvodov, prečo to ľudia až tak neriešia?

Áno. Zároveň napríklad pri korona kríze sme mali reálneho nepriateľa, proti ktorému sme mohli bojovať. Vo vojne tiež máme vykonštruovaného nepriateľa. Pri klimatickej kríze sú ľudia svoj vlastný nepriateľ.

Takže nemáme proti komu bojovať?

Jedno percento ľudí s najvyšším príjmom tvorí päťdesiat percent emisií. Čiže je tu určitá vrstva, ktorá produkuje najviac emisií a ešte na tom aj zarába. Čiže táto časť spoločnosti môže byť nepriateľ. Ale aj tak sme v tom všetci.