Stres môže byť pre dosahovanie cieľov prínosný, hovorí psychologička

Rozhovory

Stres môže byť pre dosahovanie cieľov prínosný, hovorí psychologička
Natália Meliš-Čuga je psychologička, terapeutka a peer konzultantka v oblasti porúch príjmu potravy. Foto: AdiCare

Pocit napätia, nervozity a nepokoja. Toto sú jedny z mnohých príznakov stresu, ktoré u študentov narastajú počas skúškového obdobia. Stres ale nemusí byť vždy negatívny, môže nás motivovať k zlepšeniu sa a dosiahnutiu našich cieľov. Avšak, keď sa stane prehnaným alebo pretrvávajúcim, môže to viesť k zhoršeniu fyzického aj duševného zdravia. „Keď človek nemá vybudované techniky na zvládanie stresu, dostane sa do problémov," hovorí psychologička Natália Meliš-Čuga.

Natália Meliš-Čuga

Natália Meliš-Čuga vyštudovala psychológiu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Na začiatku jej kariéry sa zamestnala ako pracovný psychológ a momentálne v Prahe pôsobí ako peer konzultantka, psychologička, terapeutka a lektorka jógy. Ľuďom pomáha pracovať na vzťahu k ním samým, po fyzickej i psychickej stránke. Momentálne je na výcviku kognitívno-behaviorálnej terapie. 

Aké znaky psychického stresu pozorujete u študentov?

Stres sa prejavuje v oblasti mysle, emocií i tela. Je to komplexná reakcia nášho organizmu, ktorá slúži na to, aby nás aktivovala. Keď je stresu veľa a my sa aktivujeme až príliš, podpíše sa to na našom tele a zdraví. Bije nám viac srdce, môžeme mať zrýchlený dych, bolesti hlavy, problémy s trávením. Po emočnej stránke to je strach, úzkosť, človek môže byť do seba viac uzavretý. Čo sa týka myšlienok, sú to obavy, či danú skúšku zvládnem, či som dosť dobrý. Častokrát sa v hlave prehrávajú katastrofické scenáre.

Narastajú úzkostné stavy študentov pred skúškovým a pred termínmi odovzdania úloh?

U maturantov pociťujem stres najviac. Nevedia, či maturitu zvládnu, majú nedostatok spánku nedostatočne sa o seba starajú. U študentov vysokých škôl je úzkosť spojená so skúškami a štátnicami. Takáto stresová udalosť v živote človeka môže vyvolať úzkosť a panické reakcie.

Ako často sa vo svojej praxi stretávate s ľuďmi, ktorých trápia úzkosti zo školy?

Úzkostí, ktoré sa prejavujú v školskom prostredí, je naozaj veľa. Nárast prišiel najmä od doby pandémie covidu. Od roku 2022 sa úzkosti a stresy zo školy rožšírili u všetkých vekových skupín študentov. Najväčšie zmeny zaznamenávam u tých, ktorým nastala zmena v štúdiu. Jedná sa napríklad o prechod na osemročné gymnázium či na strednú školu.

Môžeme si psychickú odolnosť pred stresom vybudovať?

Áno, no netreba zabúdať, že stres by mal byť náš priateľ. Skúška či test nás má prinútiť k výkonu. Zdravá miera stresu je prínosná. Problém nastane, keď študenti začnú pod krátkodobým stresom dlhodobo fungovať. Krátkodobý stres prežívame niekoľko dní či týždňov, pretože jednotlivé stresory sa nabaľujú. Veľa požiadaviek v škole, súkromný život, vzťahy, sociálne siete, porovnávanie sa, mimoškolské aktivity. Ak človek nevie zvládať stres a nemá vybudované techniky na jeho zvládanie, dostane sa do problémov. Rezilienciu môžeme budovať postupnými stratégiami.

Aké to sú stratégie?

Zabezpečiť si svoje bazálne potreby. Človek nemôže dobre spracovávať stresory a zaťaženie, pokiaľ telo vníma stres a nebezpečenstvo. Pre telo je nebezpečné, keď je nevyspané, bez energie, smädné a neoddýchnuté. Treba si nastaviť pravidelný režim. Chodiť spať a vstávať vždy v ten istý čas a spať aspoň sedem hodín. Netreba zabudnúť na pravidelné jedlo a vodu. Veľmi dôležitý faktor, na ktorý ľudia zabúdajú, sú kvalitné vzťahy. Celkovo by sme sa mali snažiť žiť v prítomnosti.

Ako prekonať stresovú situáciu a upokojiť sa?

Existuje niekoľko techník na upokojenie. Ukľudniť telo dokážeme dýchacími a relaxačnými technikami alebo Jacobsovou technikou, kedy zatíname a uvoľňujeme svaly. Upokojiť náš môže aj hudba či dobré jedlo. Máme tiež dlhodobejšie preventívne stratégie pred vzniknutím stresu. Odporúčam rozdeliť si čas na učenie a odpočinok. Docielime tým kontrolu a budeme vedieť koľko času venujeme rôznym činnostiam.

Aké zdroje alebo podporné služby by ste mohli odporučiť študentom, ktorí sa cítia nadmieru stresovaní?

Keď je toho stresu veľa alebo sa študent pred ním nevie efektívne brániť, môže sa obrátiť na podporné linky pomoci. Existujú linky pre deti do osemnásť rokov a pre dospelých, ktoré sú k dispozícii 24 hodín denne. Tieto linky sú bezplatné a majú možnosť aj online chatu. Existuje i mobilná aplikácia Nepanikař. Tá ponúka množstvo návodov, ako si pri strese a úzkosti pomôcť. Ďalšou možnosťou je kontaktovať psychológa. Mnohé školy majú svoje vlastné poradenské centrá či školských psychológov. To môže byť prvý kontakt, ktorý vyhodnotí závažnosť problému a môže odkázať na ďalšie služby pomoci. Dôležité je nezostávať s problémom sám ale je potrebné sa niekomu zdôveriť.

Môžu učitelia alebo školský personál pomôcť študentom zvládať psychický tlak pred skúškovým obdobím?

V škole je dôležité túto tému otvárať, hovoriť o svojich pocitoch a urobiť túto tému viac prirodzenou. Tipy na nástenných tabuliach, posielať cez emaily, aktivity, dni relaxácie, meditácie. Treba žiakom ukázať, ako si efektívne oddýchnuť. Priaznivé môžu byť tipy na zvládanie stresu vyvesené na nástenných tabuliach, spoločné meditácie či dni relaxácie.

Veľa ľudí počas hektických školských dní práve zabúda na relaxáciu a odreagovanie. Ako dôležité je dbať na regeneráciu?

Dnes žijeme vo svete, kde neustále vidíme životy druhých a máme veľkú tendenciu sa porovnávať. Už len uvedomenie si koľko času na sociálnych sieťach trávime, vie pomôcť. Spoločnosť je veľmi výkonovo nastavená - človek má pocit, že po učení by mal ísť na brigádu, potom sa ísť vzdelávať, pri prechádzke si pustiť vzdelávací podcast. To môže byť pre nás nebezpečné, pretože tým pádom ten odpočinok nemáme. Veľmi dobré sú aj mindfulness techniky, ktoré hovoria o uvedomovaní sa a o vnímaní prítomnosti.

Další články o psychologie