Ekológovia z hnutia DUHA o návrhu lesného zákona: Je to krok späť

Praha - Téma životného prostredia vo februári mobilizovala poľnohospodárov, zaoberá sa ňou i Európska komisia. Vyše tristo organizácií apeluje na udržanie ekologických opatrení. V Českej republike sa ekologickou problematikou momentálne zaoberá Ministerstvo poľnohospodárstva. Ekológovia žiadajú ministerstvo upraviť návrh lesného zákona, s výzvou doručili desiatky tisíc podpisov.

S cieľom znížiť dopady klimatickej krízy predložilo Ministerstvo životného prostredia opatrenia v sektoroch energetiky, priemyslu či hospodárenia v krajine. V medzirezortnom pripomienkovom konaní predložilo aktualizáciu Politiky ochrany klímy. Návrh sa zaoberá podporou prirodzenej obnovy lesov, ochranou lesnej pôdy, odložením ťažby v starších či cennejších priestoroch i zvýšením rozlohy lesov v samovoľnom vývoji. Ministerstvo požaduje prepracovanie časti súvisiacej s lesmi. Hnutie DUHA 20. marca adresovalo Ministerstvu poľnohospodárstva výzvu Zachráňme lesy spolu s vyše osemdesiat tisíc podpismi.

 

Vysvetlenie pojmov

Hnutie DUHA je ekologická organizácia presadzujúca zdravé prostredie pre život i pestrú ekonomiku.

Holoseč či rúbanisko je špecifický druh výrubu lesa, pri ktorom sa odstránia všetky stromy v oblasti.

Pasečné hospodárstvo zaisťuje ťažbu dreva už vyše dvesto rokov. Vysadením lesa, pestovaním, jednorazovým zoťatím a opätovným vysadením vznikajú porasty v rovnakom veku. Podľa hnutia DUHA sa tým poškodzuje pôda, spôsobuje strata druhovej pestrosti a narúša vodný režim.

 

Jedným z pilierov výzvy je téma holosečov. Podľa členov hnutia zákon stanovuje príkre doby na zalesnenie holosečov a zaistenie vzrastajúceho porastu do stavu, kedy už nie je ohrozený mrazom alebo suchom. „Návrh predlžuje povinnosť na päť rokov u zalesnení porastov a desať rokov u ich zaistení. Na dostatočné rozvinutie prirodzenej obnovy lesa sú spomenuté lehoty príliš krátke. Navrhujeme, aby sa limity z lesného zákona úplne vypustili, prípadne aspoň výrazne rozvoľnili,“ oznámil koordinátor výzvy Zachraňme lesy Jan Skalík.

Holoseče majú v priemere približne 0,37 hektára. Keďže je to priemer, započítavajú sa doň i i veľké hektárové výruby. Hnutie DUHA dlhodobo apeluje na redukciu pasečného hospodárstva, čím by výrazne zmenili lesné hospodárenie. Poukazuje na výsledky výskumov zobrazujúcich, že šetrnejšie zaobchádzanie s lesom, v ktorom sa nesekajú veľké časti zároveň, vedie k prínosu biodiverzity. „Lesníci, ktorí už hospodária prírode blízkymi spôsobmi, to v pohode zvládajú a nie je to pre nich výrazne ekonomicky náročnejšie. Tento prístup si vyžaduje stráviť v lese viac času a viac sa v ňom vyznať. Posilnila by sa tým i zamestnanosť v lesníctve. Vidíme prínos pre miestnu ekonomiku a ľudí, ktorí sa pre orientáciu štátu na veľké a drahé zahraničné stroje z lesov často stiahli,“ doplnil Skalík. Na používanie ťažobných strojov je podľa Skalíka potrebných menej ľudí a viac sa investuje do techniky vyrábanej v cudzine.

 

Vysvetlenie pojmov

Mŕtve drevo sa rozkladá od dvadsiatich do osemdesiatich rokov. Ponechanie odumierajúcich, odumretých alebo rozložených stromov má v ekológii význam pre huby, hmyz aj iné organizmy.

Biomasa najčastejšie označuje poľnohospodárske suroviny získané pre energetické využitie. Vo všeobecnosti je to hmota tvorená telami všetkých živých organizmov.

Melioračné a spevňujúce dreviny sú stromy a kry, ktoré odolávajú vetru, snehu či dažďu lepšie ako iné dreviny. Buk lesný či napríklad dub zimný tým zvyšujú odolnosť celého lesa proti zosuvom a eróziam pôdy.

 

Predmetom výzvy hnutia DUHA je i mŕtve drevo. „Náš návrh chce de facto ponechať, čo sa do súčasného zákona dostalo v roku 2019. Ministerstvo má podľa neho stanoviť limity pre odvoz biomasy z lesov vyhláškou,“ vyslovil koordinátor výzvy Skalík. Ustanovenie vzniklo ako poslanecký pozmeňovací návrh v rámci novelizácie lesného zákona v roku 2019. Túto povinnosť však ministerstvo odmieta s tvrdením, že im legislatíva túto úlohu neukladá. „Zmocnenie k prijatiu právneho predpisu predstavuje možnosť, nie povinnosť prijať ho. Odstránenie zmocnenia neexistujúceho právneho predpisu nemožno vnímať ako vyhnutie sa úkonu zo strany ministerstva, pretože to žiadnou úlohou zo zákona nie je,“ povedal hovorca Ministerstva poľnohospodárstva Vojtěch Bílý. Stav mŕtveho dreva, odvážaného z lesov na pálenie v teplárňach alebo elektrárňach podľa ekológov preťažuje lesy a je dlhodobo neudržateľný. „Ak to ministerstvo formuluje takto, my sa s ním nezhodneme. Je po termíne, v ktorom malo naplniť svoju povinnosť stanovenú zákonom. Argumentuje, že to nemôže urobiť, pričom podľa zákona to urobiť malo do roku 2021,“ poznamenal Skalík.

Právny predpis zaoberajúci sa podielom mŕtveho dreva podľa ministerstva nie je súčasťou legislatívy žiadnej z lesnícky vyspelých krajín Európy. „Aj bez takého predpisu patrí Česká republika v medzinárodnom zrovnaní Národných inventarizácií lesov k európskym štátom, v ktorých sa ponecháva najviac lesnej biomasy na zhnitie na jeden hektár lesa,“ podotkol Bílý. Podľa EurObserv´ER barometra merajúceho progres obnoviteľných energií z roku 2022 sa Česká republika nachádza na deviatom mieste z dvadsiatich siedmich krajín.

Povinnosť vytvárať zmiešané lesy cez vysádzanie listnatých stromov aj jedlí majú vlastníci lesov od roku 1995. Na jej navrhované zrušenie reagujú signatári výzvy Zachráňme lesy. „Vypustenie povinnosti výsadby melioračných a spevňujúcich drevín je pravdepodobne najväčším krokom späť za posledných tridsať rokov. Miesto toho ministerstvo pomocou dotácií podporí sadenie monokultúr, a teda čisto listnatých stromov, čo je problematické. Tento krok ide proti trendom v ochrane prírody,“ skonštatoval Skalík. Ministerstvo cieli miesto obmedzení na motiváciu lesníkov. „Ďalšie posilňovanie konkrétnych opatrení v lesoch v prospech zachovania a zlepšovania lesného prostredia vnímame ako úlohu pre motiváciu a metodickú podporu vlastníkov lesov, nie pre reštrikciu a zákonnú povinnosť,“ poznamenal hovorca Bílý.

Hnutie DUHA poukazuje na rozdiely medzi vlastníkmi. „Na dotácie nedosiahne každý. O podporu nevedia žiadať obzvlášť malí vlastníci. Aj medzi väčšími sú však veľké rozdiely v spôsobe uchádzania sa o motivačné nástroje. Je zásadné, aby regulácia ostala zachovaná,“ povedal Skalík. Podľa prírodovedca Ústavu globálnej zmeny z Akadémie vied Jakuba Hrušky je vedeckými štúdiami dokázané, že intenzívne poľnohospodárstvo je zodpovedné za európske i svetové straty v biodiverzite. „Chápem, že poľnohospodári sú v náročnej finančnej a byrokratickej situácii. Ale uľaviť im redukciou už pomerne slabých ekologizačných opatrení je typické vyliatie vaničky aj s dieťaťom. V skutočnosti nepomôže a prírode veľmi uškodí,“ vyslovil Hruška.

Šesťdesiat pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkového konania odovzdali Ministerstvu poľnohospodárstva členovia hnutia DUHA dnes pred 10:00. „V rámci vonkajšieho pripomienkového konania k novele zákona o lesoch sa zaoberáme všetkými uplatnenými pripomienkami všetkých pripomienkových miest a vyrovnáme sa s nimi,“ reagoval hovorca ministerstva Bílý. Členovia hnutia následne očakávajú diskusiu v oblasti lesníctva. „Boli by sme radi, ak by Ministerstvo poľnohospodárstva prijalo našich šesťdesiat pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Predovšetkým pripomienky týkajúce sa melioračných drevín, mŕtveho dreva, veľkosti holosečov, doby obnovy alebo spôsobov ukotvenia ekosystémových zložiek v zákone,“ dodal koordinátor Skalík.

 

 

Adaptáciu v poľnohospodárstve na klimatické zmeny zdôraznila Európska agentúra pre životné prostredie. V správe European Climate Risk Assessment z 11. marca vedci poukazujú na dôsledky absencie rozhodných a rýchlych činov. Za kľúčové považujú udržateľné poľnohospodárske modely, akým je regeneratívne poľnohospodárstvo, ktoré zvyšuje adaptačnú kapacitu a zvládanie klimatických extrémov.

 

Vysvetlenie pojmov

Regeneratívne poľnohospodárstvo podporuje biodiverzitu a snaží sa minimálne zasahovať do pôdy. Je opakom procesov, pri ktorých dochádza k degradácii pôdy a životného prostredia.