Otvárame témy, o ktorých sa nerozpráva, hovoria autori podcastu Neslyšení

Brno - Študenti žurnalistiky nahrávali audiodokument do školy. Tvorba ich začala baviť a rozhodli sa založiť si vlastný podcast. Barbora Sčensná a Ondřej Krejčí dávajú v podcaste Neslyšení možnosť prehovoriť obyčajným ľuďom. ,,Nesnažíme sa o niečom presviedčať, skôr sa snažíme ukázať rôzne názory na tému,“ hovorí Barbora Sčensná.

Čo je podcast Neslyšení?

O.K. : Neslyšení je dokumentárna séria, čo je ale trochu zavádzajúce, keďže na seba diely nenadväzujú. Každá epizóda predstavuje nejaký ľudský príbeh. Ľudia, ktorých spovedáme, nie sú známi, nie sú to veľké hviezdy. Asi sa nestane, že niekto, kto si dokument vypočuje, bude poznať respondentov. Sú to obyčajní ľudia, ktorí podľa nás dokážu prehovoriť o nejakej dôležitej téme, ktorá v skutočnosti zaujíma oveľa viac ľudí, ale veľmi sa o nej nehovorí.

B.S. : Rozhodli sme sa, že budeme točiť o tom, čo nás zaujíma. Nechceli sme sa zamerať na jednu konkrétnu tému. Myšlienkou série je hovoriť o príbehoch ľudí a zaujímavých témach. Každý by si mal nájsť epizódu, ktorá ho zaujme.

Aké témy zaujímajú vás?

B.S. : Ja sa zameriavam skôr na sociálne témy. Problémy ľudí, ľudské príbehy. Tiež by som sa rada pustila do tém, ktoré sú možno kontroverzné a treba ich začať riešiť. Chcela by som tvoriť niečo, čo môže spoločnosti pomôcť.

O.K. : Už prvé dve epizódy naznačili smer, akým sa chceme uberať. Prvý diel bol o vegetariánoch, čo je podľa mňa téma, ktorá hýbe spoločnosťou.

B.S. : Chceli sme zbúrať stigmu a ukázať, že vegetariáni sú úplne bežní ľudia. V zahraničí sú už braní za normu. U nás to tak podľa mňa ešte nie je. Dokumentom sme sa snažili ukázať, že na tom vlastne nie je nič zvláštne.

Ako nachádzate ľudí, ktorých je v dokumentoch počuť?

B.S. : Každého inak. Dokument o vegetariánoch sme začali robiť ako projekt do školy. V tom čase bola korona, všetko bolo zatvorené. Pravdupovediac sme na to išli úplne prakticky. Očakávali sme, že vegetariána nájdeme ľahko. Hľadali sme na internete a v Stisku sme narazili na jeden článok s pani Ladou. Mala veľmi zaujímavý príbeh, dobre sa nám čítal, a tak sme ju kontaktovali. Lenže pani Lada sa nám dlho neozývala. Mali sme asi týždeň a pol do odovzdania projektu a nemali sme respondenta, tak sme poprosili Ondrovu kamarátku. Nakoniec sa nám ozvala aj pani Lada.

O.K. : Potvrdilo sa nám pritom, že svet je naozaj malý. Neskôr sme zistili, že pani Lada, ktorú sme našli na internete ako úplne neznámeho človeka, bola rodina mojej bývalej spolužiačky.

B.S. : Druhý dokument bol o šamanovi. K nemu sme sa dostali cez moju známu. Hovorila mi o ňom a mňa zaujal, tak tam sme na to išli opačne. Vedeli sme o človeku a podľa toho sme vybrali tému.

V jednom z dokumentov ste vystupovali aj vy, v druhom nie. Podľa čoho sa rozhodujete, či budete v dokumente vystupovať?

O.K. : Ja si myslím, že sa to rieši samé. Keď to poviem hlúpo, tak to záleží aj od toho, ako sa nám chce. Keď sme pracovali na dokumente o vegetariánoch, vyplynulo z neho samo, že nás tam nie je treba. Keby ten dokument vedel rozprávať, tak by nám povedal, že nás tam teraz nechce.

B.S. : Rozmýšľali sme, ako spraviť predely, ktorými by sme tému predstavili a vymysleli sme anketu. Tí ľudia uviedli tému za nás. Pri dokumente o šamanovi to bolo iné, keďže tam bol len jeden respondent. No v ten deň, čo sme strihali, som mala taký zahmlený hlas… Ondro mi povedal: ,,Presne tak smutne to budeme čítať.“ Hodilo sa to tam. Uvidíme, čo vymyslíme nabudúce.

Ako navzájom spolupracujete vy dvaja?

B.S. : Všetko robíme naraz spolu. Výroba našich dokumentov trvá tak tri dni. Vôbec nespíme a celé dni pijeme kávu. Sedíme vedľa seba, pozeráme do monitora a striháme. Na kostre sa dohadujeme spolu. Ondro potom vačšinou zoradí jednotlivé nahrávky. Ja si v tom čase dávam hodinový šlofík. Potom ja riešim zvuky. Ondro je skôr na technické časti, ja na tú umeleckú stránku. Navzájom sa dopĺňame. Stále si hovoríme, že by sme to jeden bez druhého nezvládli.

O.K. : To je určite pravda.

Prečo ste sa rozhodli založiť si spolu podcast?

O.K. : Naraz sa stalo viacero udalostí, ktoré k tomu viedli. Obaja sme chceli ísť do Rádia R, kde sme chceli niečo tvoriť. Zároveň sme mali zapísaný kurz, kde bolo cieľom vytvoriť audiodokument. Tam sme si uvedomili, že by sme to mohli spojiť a pokračovať v tom.

B.S. : Keď sme robili prvý dokument do školy, veľmi sme experimentovali. Ja podcasty ani nepočúvam, takže som ani nevedela, ako to má vyzerať. Mám veľmi nízku pozornosť a máločo ma zaujme, preto sme sa snažili urobiť dokument tak, že aj keď človek chvíľu nepočúva, niečo ho vždy po chvíli zobudí a vráti mu pozornosť. Myslím, že to máme s Ondrom spoločné. Potrebujeme nejaký podnet, ktorý nás trošku zobudí. Vôbec sme nevedli, či to bude dobré. Na záverečnej hodine nás ale veľmi vychválili. Tak sme si povedali, že nás to celkom baví robiť, niekomu sa to možno aj páči, tak by sme to mohli skúsiť robiť aj ďalej. Teraz som síce ja na Slovensku a Ondro v Brne, takže to stojí, ale určite plánujeme pokračovať.

Viete o čom bude najbližšia epizóda?

B.S. : Už máme jeden diel natočený, ale ešte ho musíme zostrihať. V priebehu decembra by sme ho určite chceli vydať. Verím, že potom to už pôjde rýchlejšie.

O.K. : Obom nám v hlave teraz beží asi milión vízii o tom, ako by to nakoniec mohlo so zozbieraným materiálom vyzerať.

Prezradíte o čom bude?

O.K. : Ďaľší materiál je dôkaz toho, že by sme to chceli robiť pestré. Na začiatku boli vegetariáni, potom šaman. Teraz by malo prísť niečo úplne iné.

B.S. : Asi to nie je žiadne tajomstvo. Budeme robiť dokument o včelách a chceme to prepojiť s cyklom života. Nakoniec to ale môže výjsť úplne inak. To je sila nášho štvordňového strihu bez spánku.

Čo vás na tvorbe najviac baví?

O.K. : Mňa baví celý ten proces. Od začiatku až do konca. Tých štyri-päť dní a nocí bez spánku. Neviem, ako robia dokumenty ostatní, ale už som vypozoroval, že to asi nie je úplne obvyklý spôsob. Je to náročné, ale veľmi ma to baví. Nakoniec má človek hotové dielo a sám je prekvapený z toho, čo vlastne vytvoril.

B.S. : Ja milujem poslednú fázu, keď výmyšľame, ako spraviť dokument zvukovo zaujímavý. Najviac ma na celej tvorbe ale asi baví, keď si to ľudia pustia a niečo im to dá alebo ich to vedomostne obohatí. Už aj to, keď niekomu spríjemníme pekný večer alebo deň, je dosť veľké zadosťučinenie.

Prečo by si mal niekto pustiť podcat Neslyšení?

O.K. : Pretože môže. Tým, že je to audio, nie je potrebné sedieť na stoličke a štyridsať minút pozerať do monitoru. Dá sa to pustiť hocikedy. Napríklad aj pri cestovaní. Tiež dokážeme ponúknuť zaujímavé témy. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že sú to témy, o ktorých sa vie, možno sa o nich doteraz toľko nerozprávalo.

Čo ste si z tvorby dokumentov odniesli vy?

B.S. : Že sa netreba báť. Keď má človek nejaký nápad, tak to treba skúsiť a možno z toho výjde niečo dobré.

O.K. : Asi by som povedal niečo veľmi podobné. Keď človeka niečo baví a verí tomu, tak by to mal vyskúšať, pretože to pravdepodobne bude fungovať. Aj keby to nefungovalo, tak to stále začal robiť preto, lebo ho to baví. Keby naše dokumenty nikto nepočúval a nás by to bavilo, tak by to stále malo zmysel.

B.S. : Keby každý našiel odvahu robiť to, čo ho baví, o koľko by bol svet krajší?