Výherca Českej hlavičky chce priblížiť technológie nepočujúcim

Praha - Už od malička ho bavilo kódovať a programovať. Tento rok osemnásťročný Matyáš Boháček z Prahy vyhral cenu České hlavičky v kategórií „Riešenie pre budúcnosť“. Tú získal za svoj výskumný projekt, kde sa venoval rozpoznávaniu znakového jazyka do textu pomocou umelej inteligencie. Podarilo sa mu vytvoriť systém, ktorý poskytne z videa, kde človek ukáže ľubovoľný znak zo znakového jazyka, jeho textový preklad. V minulosti pracoval na niekoľkých aplikáciách, z ktorých najznámejšia je Newskit. Avšak vo svojej budúcnosti sa chce viac venovať výskumu strojového učenia.

Projektu sa Matyáš Boháček začal venovať už v šestnástich rokoch. Najskôr sa mu venoval sám. Vo svojej izbe kódoval a experimentoval, ako by to asi mohlo fungovať. „Môj prvý model fungoval dobre, vedel jasne preložiť znak z videa do textu. Ten ale obsahoval iba päť znakov, ktoré boli úplne odlišné. Akonáhle som ich začal pridávať viac, tak môj model už prestával byť úspešný a začal sa v tom strácať,“ hovorí Matyáš. Po mnohých pokusoch sa rozhodol napísať na univerzitu v Plzni, kde vedel, že sa tejto problematike venujú. Tam mu predstavili tento obor bližšie a uviedli ho viac do oblasti vedy a výskumu. „Práve vďaka môjmu školiteľovi, Marekovi Hrúzovi, som mal k strojovému učeniu bližší vzťah a začal som sa mu venovať viac profesionálne,“ doplňuje.

Napokon, pod dozorom jeho školiteľa, sa mu podarilo vymyslieť systém, ktorý vie rozpoznať ukazovaný znak vo videu a preložiť ho do textu. „To, čo máme dobre vymyslené, je preklad videa jednotlivého znaku. Momentálne sa snažíme, aby to bolo viac kontinuálne, lebo hneď ako tam dáme video, v ktorom je ukazovaných viac znakov za sebou, tak nastáva problém. Systém to nevie dobre vyhodnotiť, lebo znaky v rôznych kontextoch máju iné významy," dodáva, no napriek tomu na projekte plánuje naďalej pracovať, aby ho raz mohli ľudia používať.

Cieľom je sprístupniť technológie nepočujúcim ľuďom. „Väčšina z nás závisí na technológiách pre naše každodenné, osobné a študijné potreby. No na svete sú milióny ľudí, ktorých prirodzený spôsob komunikácie je znakový jazyk. Majú inak štruktúrovaný jazyk a naše technológie sú v tomto pre nich veľmi neintuitívne,“ vraví mladý vedec. Jeho vízia je, že technológie budú schopné spracovať písaný aj znakový jazyk, a budú vedieť produkovať text, a následne ho prekladať do znakového jazyka.

Už od malička mal Matyáš vzťah k programovaniu a kódovaniu. V šiestich rokoch začal s vývojom internetových stránok. „Začal som u babky na počítači. Hral som sa na obchodík, že predávam babke a dedkovi jedlo, čo som im zobral z komory. Zrazu som si zmyslel, že chcem mať internetový obchod. Začal som si vyhľadávať na internete, ako takú stránku vytvoriť, a nakoniec sa mi to podarilo, aj keď tá stránka nebola veľmi pekná,“ spomína. Takto pokračoval a vytváral si rôzne iné stránky a blogy.

Programovaniu sa viac začal venovať keď mal desať rokov. Chodil na krúžok, kde sa toho veľa naučil a neskôr začal pracovať na aplikáciách. „Chcel som vytvárať aplikácie na operačný systém iOS a tie je možné robiť iba zo zariadení od spoločnosti Apple. Tá ma super tutoriály na to, ako si naprogramovať aplikáciu krok po kroku. Veľakrát som si prial na Vianoce MacBook a raz som ho konečne dostal, začal som kódovať aplikácie,“ hovorí. V pätnástich rokoch vypustil do sveta prvú aplikáciu, ktorá sa volá Newskit. Úlohou tejto aplikácie je vyhľadávať najviac dôveryhodné články z mnohých spravodajských webov. Na podobnom projekte, ktorý bojuje proti dezinformáciám, pracuje s dvoma ďalšími študentmi, s Michalom Bravanským a Filipom Trhlíkom. „Tento nástroj sa volá Verifee a funguje ako rozšírenie do prehliadača. Systém slúži na to, aby človeka upozornil na manipulatívne prvky v spravodajských textoch,“ doplňuje.

Za svoj prvý moment, ktorý mu zmenil život považuje, keď sa v šestnástich rokoch dostal na Celosvetovú vývojársku konferenciu spoločnosti Apple, ktorá sa konala v Kalifornii. „Z tisícky uchádzačov vybrali asi dvesto a medzi nimi som bol aj ja. Bolo to strašne super, do tej doby to bolo také, že som si sám niečo kódoval doma v izbe, a zrazu som mal možnosť stretnúť úžasných ľudí, z rôznych kútov sveta, s ktorými máme rovnaké záujmy,“ spomína s nadšením. Práve ľudí, ktorých spoznal na tejto konferencii a na mnohých iných, považuje za najväčší prínos. „Mať tie kamarátstva je hrozne obohacujúce. Ten pocit, že by som mohol ísť do nejakej krajiny, kde niekoho poznám s vedomím, že sa môžem naňho kedykoľvek obrátiť je k nezaplateniu,“ hovorí Matyáš na záver.