Hanbu nesmú niesť obete. Krst knihy od Gisèle Pelicot otvára diskusiu o sexuálnom násilí

Brno - Príbeh Gisèle Pelicot, ktorú dlhé roky zneužíval jej manžel spolu s ďalšími mužmi, otvoril v Európe širokú diskusiu o sexuálnom a domácom násilí. Jej skúsenosť dnes približuje kniha Óda na život, ktorá vyšla už aj v českom preklade. Publikáciu nedávno pokrstili Jasmína Houdek z projektu Moderní sebeobrana a Kristína Pešáková z centra pomoci obetiam násilia. Obe pritom poukázali na vysoký počet nenahlásených prípadov sexuálneho násilia a zdôraznili, že otvorená diskusia o tejto téme je kľúčová pre zmenu spoločenského vnímania obetí.

V roku 2024 vzbudil veľkú pozornosť verejnosti príbeh Gisèle Pelicot, ktorú takmer deväť rokov zneužíval jej vlastný manžel. Ten jej pravidelne podával silné lieky na spanie a sexuálne ju znásilňoval spolu s desiatkami ďalších mužov. Pelicot sa o týchto činoch dozvedela až spätne, keď videla videozáznamy, ktoré jej manžel počas útokov pravidelne zaznamenával. Napriek tomu, čo prežila, sa Gisèle rozhodla verejne vystúpiť a postaviť sa nielen svojmu manželovi, ale aj násiliu ako takému. Svoj príbeh spracovala v knihe pod názvom Óda na život, v ktorej povzbudzuje obete, aby sa nebáli otvorene hovoriť o svojej skúsenosti. Publikácia vyšla aj v českom preklade. Nedávno ju pokrstili lektorka projektu Moderní sebeobrana Jasmína Houdek a riaditeľka centra pomoci obetiam násilia Kristína Pešáková.

Hanbu nesmú niesť obete

Podľa Jasmíny Houdek sa s rôznymi formami násilia stretne počas života veľká časť žien: „Ja som žena a väčšina z nás, čo sme tu, sme ženy. Ja si trúfam povedať, že každá z nás má nejakú ťažkú skúsenosť. Preto si myslím, že najsilnejšie posolstvo tejto knihy je to, že už nemáme cítiť hanbu my, ale tí, ktorí násilie páchajú“. Zároveň vyzvala ženy, aby sa nebáli hovoriť o vlastných skúsenostiach a nasledovali odvahu Gisèle Pelicot. Lektorka sebaobrany tiež dodáva, že už dávno neplatí predstava, že násilník musí spĺňať určité stereotypné črty a môže ním byť ktokoľvek v našom okolí. Zároveň upozorňuje, že mnohí páchatelia za svoje konanie odmietajú prevziať zodpovednosť: „Z tých päťdesiatich ľudí, ktorí sa dostali pred súd v prípade Gisèle Pelicot, väčšina tvrdila, že sa necítia ako páchatelia. Aj keď sa videli na videu, na ktorom páchali trestný čin, popierali ho.“

Stovky nahlásených prípadov, no tisíce skrytých

Riaditeľka centra Spondea, ktoré pomáha obetiam násilia, Kristína Pešáková upozornila, že len malá časť obetí sexuálneho násilia sa rozhodne prípad nahlásiť na polícii. „Počet znásilnení, ktoré sú nahlásené v Česku, je okolo 600 ročne, ale myslím si, že ich je v skutočnosti oveľa viac“. Zdôrazňuje, že ich centrum spolupracuje aj s políciou a pravidelne školí jej pracovníkov: „Mám však pocit, že inštitúcie začínajú byť čoraz citlivejšie a snažia sa tému násilia uchopiť z inej strany.“ Podľa Pešákovej je zároveň dôležité pracovať s celými rodinami, v ktorých sa násilie objavuje: „Je potrebné ošetriť aj deti, ktoré v takomto prostredí vyrastajú. Pri týchto deťoch totiž existuje zvýšené riziko, že násilie budú vo svojom živote považovať za štandard“.

Impulz k otvorenej diskusii

Kristína Pešáková spolu s Jasmínou Houdek tak symbolicky prevzali úlohu krstných mám českého vydania knihy od Gisèle Pelicot. Pri tejto príležitosti vyjadrili nádej, že príbeh ako aj samotná publikácia podporia otvorenú diskusiu o sexuálnom násilí a pomôžu zmeniť pohľad spoločnosti na obete, ktoré sa podľa nich naďalej stretávajú s nepochopením a odcudzovaním.