Zastav sa je o časovej slučke a perfekcionizme, hovorí režisérka študentského filmu

Brno - Karolína Bahýlová je študentkou žurnalistiky na Masarykovej univerzite, no jej veľkou vášňou je film. V prvom semestri sa pripojila k filmového spolku Fakulty informatiky LEMMA. Minulý semester sa učila základy filmovej reči, dnes už natočila svoj vlastný študentský film. Jej dielo s názvom Zastav sa súťaží o účasť na tohtoročnom ročníku Filmového festivalu Fakulty informatiky.

Ako si sa o LEMME dozvedela?

Ja som sa pôvodne hlásila na VŠMU na film a hovorila som o tom mojej kamarátke. Tá na základe tohto našla predmet zaoberajúci sa filmom a navrhla, aby sme sa spolu prihlásili. Od začiatku som vedela, že chcem natočiť vlastný film, ktorý prihlásim na festival. Som za to veľmi rada, lebo sme si tam našli dobrú komunitu ľudí.

Prečo si sa teda rozhodla študovať žurnalistiku?

Bola to moja druhá možnosť. Baví ma písať a tvoriť príbehy a tiež ma baví pracovať s hlasom. Taktiež sa mi páči, že sa môžeme venovať kreatívnym veciam ako je strih videa či fotografia. Zároveň mi je však ľúto, že sa tomu filmu nemôžem venovať viac, pretože momentálne je to čisto iba koníček. Filmárinu chcem skúsiť znovu, ale až keď si dokončím bakalára.

Aký je proces vyberania filmov na festival?

Filmy vyberajú organizátori festivalu a dokopy súťaží šestnásť filmov. Každý rok sa hlásia interné filmy, teda filmy študentov univerzity a externé filmy, z iných škôl a univerzít.

Aký je námet tvojho filmu?

Môj film je metaforou na ľudí, ktorí nevedia žiť v momente, neustále si plánujú veci a nevšímajú si veci čo sa dejú okolo nich. V tomto príbehu to predstavuje študentka, ktorá je perfekcionistka, nepočúva svojich kamarátov a nevníma jej okolie. Vo filme je zobrazený jeden deň z jej života, na ktorého konci ju zrazí auto. Ona sa zobudí v domnienke, že sa jej to len snívalo a celý deň prežije znovu rovnako a potom ju vždy na konci dňa znovu dookola zrazí auto. Jej deň sa neustále opakuje a nevie sa dostať von z tejto časovej slučky. Postupne prijme svoju situáciu a učí sa ako sa z nej dostať.

Čo ťa inšpirovalo k takémuto námetu?

Nesnažím sa, aby išlo primárne o časovú slučku. Ide skôr o odkaz toho, že by sme si nemali neustále niečo plánovať a naučiť sa žiť v momente. Inšpirácia možno ide aj odo mňa, pretože si občas na sebe samej všímam, že viem byť takáto v stresových situáciách.

Od čoho závisí, aby ti tvoj námet vôbec schválili?

Na prvom predmete Základy filmovej reči sme si vymýšľali svoj námet, ktorí sme konzultovali s dvoma mentormi. Keď nám námet schválili urobili sme z neho literárny scenár a následne technický scenár. Na ďalšom predmete tento semester som sa potom už mohla rovno venovať veciam ako zháňanie lokácie a štábu.

Aký je rozdiel medzi literárnym a technickým scenárom?

Zjednodušene povedané literárny scenár je pre hercov a technický scenár pre štáb. V technickom scenári máš popísanú každú scénu, že čo sa v nej deje.. Najlepšie je k nemu pridať ešte storyboard, aby si to štáb vedel predstaviť. Je to rozzáberovaný film, ktorý si človek môže nakresliť sám, alebo použije fotky z internetu, podľa ktorých sa chce inšpirovať.

Čo bolo najťažšie vo fáze, kedy si už mala schválený scenár a ešte si nezačala natáčať?

Na hodinách na nás veľmi tlačili s časom. Už na prvej hodine sme si mali spraviť elevator ptich, teda čo nám vo filme chýba a čo zháňame,. Ja som už vedela čo ma čaká, takže som si hľadala čo najskôr štáb. Najťažšie bolo zohnať lokáciu baru a starú pani, ktorú som potrebovala do filmu. Ďalej bolo náročné vybrať dátumy natáčania, kedy mohli byť všetci prítomní.

Ako dlho ti trvalo samotné natáčanie filmu?

Dokopy to trvalo iba päť dní a na natočenie a zostrihanie celého filmu sme mali len mesiac. Veľké problémy som mala s výberom herečky. Jedna nebola z Brna, takže s ňou bolo náročné sa časovo dohodnúť. S ďalšou sme už mali dohodnutý víkend natáčania, no po prvom dni dostala angínu.

Ako si vyriešila chýbajúcu herečku?

Našťastie sa moja kamarátka, tá istá ktorá mi povedala o LEMME, ujala hlavnej role, s tým že ju zahrala perfektne. Zrovna v scéne s herečkou čo ochorela však vystupovala stará pani. Tá však po tomto víkendovom natáčaní odišla na Kanárske ostrovy takže, som musela zháňať ďalšiu pani, na čo som mala dva dni.

Koľko ľudí si mala v štábe?

Ja som robila réžiu, produkciu, námet, scenár a hrubý strih. Štáb pozostával z jedenástich ľudí a to z kameramanov, zvukárov, osvetľovačov a ľudí čo mi pomohli vytvoriť hudbu k filmu. Kameramani boli skúsení, takže sme mohli veľa experimentovať. Z toho som mala radosť, pretože mám rada dynamickú kameru. Samozrejme tam boli herci, ktorých bolo spolu s komparzom osem.

Čo ťa počas tohto celého procesu najviac bavilo?

Extrémne ma baví režírovanie. Boli sme super kolektív a všetci sme si sadli, takže počas celého natáčania bola dobrá atmosféra. Varili sme si spolu obed a celkovo sme sa skamarátili.

Čo bol naopak najväčší stres?

Asi všetky vybavovačky. Bolo náročné sa dohodnúť, že na danom mieste v daný čas budeme natáčať a veľa ľudí meškalo. Napríklad scénka so zrážaním auta bola náročná. Mala som kamošov, ktorí šoférovali a obchádzali si jednosmernú ulicu a musela som si s nimi volať a zároveň hovoriť herečke čo sa deje. Taktiež sme mali veľké množstvo techniky, ktorá je ťažká na nosenie a musela som si hľadať ľudí, ktorí by mi s nosením pomohli.

Aký je tvoj obľúbený film?

Asi Everything everywhere all at once a potom celú Hunger games sériu. Tie filmy milujem a sériu som videla asi dvadsaťkrát.

Pozeráš sa na filmy inak, keď vieš čo celá jeho tvorba obnáša?

Určite áno. Veľmi si všímam strih a napríklad komparz. Často sa mi stane, že filmy ktoré milujem z detstva, napríklad Twilight, už nemôžem pozerať čisto z dôvodu ako zle natočené sú.