Online útoky môžu byť rovnako nebezpečné ako tie fyzické, hovorí novinárka

Bratislava - Patrícia Kordiaková pracuje ako zahraničná redaktorka spravodajskej televízie TA3 a zároveň prednáša na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. Je spoluzakladateľkou platformy Novinárky, ktorá podporuje ženy v médiách a upozorňuje na výzvy, ktorým v ich profesii čelia. Dlhodobo sa venuje téme útokov na novinárov, ktoré sa čoraz častejšie presúvajú do online prostredia. V rámci platformy Novinárky zároveň upozorňuje na narastajúcu nenávisť voči médiám a na to, prečo sú častým terčom práve ženy.

Podľa prieskumu agentúry Ipsos takmer polovica novinárov uvádza, že pravidelné útoky vplývajú na ich prácu. Ako sa podľa vás tento tlak prejavuje v praxi?

Útoky na novinárov sa, bohužiaľ, stávajú bežnou súčasťou novinárskej práce. Novinári a novinárky sa s nimi stretávajú predovšetkým v online priestore, dostávajú rôzne e-maily, ktoré niekedy chodia aj celej redakcii, prípadne si o sebe niečo prečítajú na sociálnych sieťach. S nástupom generatívnej umelej inteligencie nadobúdajú aj nové, sofistikované podoby, ako sú napríklad deepfaky. Veľmi často sú terčami týchto útokov novinári, ktorí sa venujú témam, ktoré spoločnosť považuje za polarizujúce alebo politike vo všeobecnosti. Rôzne prieskumy tiež dokazujú, že častejšími terčami sú práve ženské novinárky.

Majú tieto útoky podľa vás neskôr dopad aj na informovanosť verejnosti?

Zatiaľ si osobne nemyslím, že by to malo priamy vplyv na spoločenskú mieru informovanosti. Vieme o individuálnych prípadoch, keď sa aj slovenské novinárky načas stiahli z verejného priestoru, no v tom čase tu stále bolo (a je) veľké množstvo kvalitných novinárov, ktorí robia svoju prácu dobre v záujme informovať verejnosť.

Ten istý prieskum ukázal, že v Česku medziročne vzrástol počet útokov, pričom väčšinu z nich tvoria útoky zo strany občanov. Čím si to vysvetľujete?

Ja to pripisujem polarizácii spoločnosti a rozšírenosti sociálnych sietí, ktoré sú dnes dostupné pre každého. Ak sa novinár venuje téme alebo kauze, s ktorou divák nesúhlasí, nemá problém napísať útočný komentár alebo správu. Skúsenosti slovenských novinárov navyše dokazujú, že k týmto útokom dochádza aj z podnetu samotných politikov, ktorí na novinárov útočia z vládnych pozícií a týmto správaním normalizujú nenávistné prejavy v spoločnosti.

Napadne vám aj konkrétny príklad?

Hovoríme napríklad o situácii, keď sa novinári pýtajú otázky politikov na tlačovej besede, čo je základom našej práce, a politici, aby sa vyhli odpovediam, zvolia radšej útok na novinára alebo médium. To potom často vedie k tomu, že voliči danej strany sa na internete „obujú“ do toho istého novinára. Deje sa to nielen u nás, ale aj v zahraničí, napríklad v USA. Množstvo prípadov zmapovali aj Reportéri bez hraníc.

Spomínali ste online priestor, mnohé útoky dnes prichádzajú práve prostredníctvom sociálnych sietí. Sú podľa vás takéto digitálne formy nátlaku rovnako nebezpečné ako fyzické útoky?

Online útoky netreba podceňovať. Takéto prejavy, ako aj kyberšikana, môžu byť rovnako nebezpečné, najmä kvôli dlhodobému negatívnemu vplyvu na psychické zdravie. V mnohých zdokumentovaných prípadoch online násilie prerástlo aj do fyzického sveta. Organizácia UNESCO napríklad uviedla, že až 73 percent novinárok zažilo online násilie a približne 20 percent z nich uviedlo, že v ich prípade prerástlo aj do reálneho sveta. Často to ide ruka v ruke. Áno, veľa ľudí vám na ulici nepovie to, čo vám napíše na sociálnych sieťach, no aj tak to vie byť veľmi nepríjemné. Najmä ak to niektorí novinári zažívajú na dennej báze.

V Česku aj na Slovensku vidíme, že niektorí novinári zvažujú odchod z profesie alebo sa na čas stiahnu. Hrozí podľa vás, že narastajúca agresivita vytlačí z médií skúsených ľudí?

Kolegyne z českého spolku Ženy v médiích robili veľmi kvalitný prieskum, z ktorého vyplynulo, že nenávistné útoky môžu viesť k autocenzúre, vyhýbaniu sa interakciám s publikom či dokonca aj k odchodom z práce. Viem si predstaviť, že ak by sa takéto útoky stupňovali, mohlo by to viesť aj k odchodom kvalitných ľudí z profesie. Mnohé prípady nám ale naznačujú, že novinárky, ktoré sa načas stiahli, sa potom vrátili k svojej profesii.

Vy sa tejto téme venujete aj cez platformu Novinárky, ktorá podporuje ženy v médiách. Prieskumy pritom ukazujú, že ženy novinárky čelia útokom častejšie. Pozorujete to aj vo svojom okolí?

Bohužiaľ áno. Moje kolegyne, najmä tie, ktoré robia politické rozhovory, často čelia online útokom. Diváci posielajú útočné a nenávistné maily, ktoré chodia celej redakcii. Je to veľmi nepríjemné. Zažívajú to však aj novinárky v iných médiách, aj v printových denníkoch. Na profile Novinárky sme o tom pripravovali príspevok, kde sme oslovili viaceré novinárky, niektoré sa z rôznych dôvodov nechceli vyjadriť. Vyjadrenie nám však poskytli napríklad Marta Jančkárová, Lenka Ježová, Nikola Detáriová či Mária Benedikovičová. Po zverejnení príspevku mi potom množstvo ľudí mimo novinárskej brandže hovorilo, že boli prekvapení, že nám niečo takéto ľudia píšu.

V čom sú podľa vás útoky na ženy špecifické v porovnaní s útokmi na ich mužských kolegov?

Je pravdou, že sa útočí na novinárov aj novinárky, no pri ženách majú tieto útoky inú formu. Na mužov sa často útočí za ich domnelú politickú orientáciu či profesnú reputáciu, pri ženách útoky smerujú na ich inteligenciu, vzhľad či samotný fakt, že sú ženy. Ako zdokumentovali aj Ženy v médiích, tieto útoky majú často sexistický nádych a súčasťou býva aj vyhrážanie sa sexuálnym násilím. Špecificky zraniteľnou skupinou sú mladé novinárky, pri ktorých sa často opakuje naratív, že sú príliš mladé a nemajú dostatok skúseností. Útoky bývajú ešte silnejšie, ak ide o ženy z menšín.

S akými formami útokov sa v praxi stretávate vy a ako sa s nimi vyrovnávate?

Ja sa venujem zahraničnému dianiu a zahraničná politika zrejme budí menej vášní ako tá domáca. Zohráva rolu aj to, že nerobím politické rozhovory, ale hovorím s odborníkmi. Občas si nájdem nejakú správu na sociálnych sieťach alebo e-mail, prípadne komentáre pod „reels“ na Instagrame či Facebooku. Zhodou okolností sa mi v čase, keď som písala článok o online násilí, nahromadilo množstvo nenávistných komentárov. Mapovala som vtedy maďarské voľby a kroky Viktora Orbána, čo sa ukázalo ako veľmi polarizujúca téma. Vo všeobecnosti to nečítam a neriešim, keďže som zástancom toho, že si netreba zamieňať hejt za konštruktívnu kritiku. Navyše často ide o falošné účty.