Svetelné znečistenie narúšá celé ekosystémy, varuje vedec

Brno - Ako by sa žilo pod čírou nočnou oblohou? Boli by ľudia šťastnejší a snáď aj zdravší? Petr Baxant pôsobí na Vysokom učení technickom (VUT) v Brne a momentálne vedie projekt ALANIS, ktorého poslaním je znížiť mieru svetelného znečistenia nielen v Česku. V rozhovore predstavuje ALANIS, ako aj dlhodobé vplyvy svetelného znečistenia na ľudský aj mimoľudský život.

Ako by ste jednoducho vysvetlili, čo je svetelné znečistenie?

Svetelné znečistenie je fragment svetelnej techniky. Je to nechcený produkt, ktorý vzniká tým, že svetlo vôbec používame. Je to emisia, ktorá nemá čo robiť v životnom prostredí. Svetelné znečistenie existuje nad rámec toho, čo by v prírode bolo, keby v nej nebol človek. Týka sa žiarenia obecne, konkrétne v oblasti viditeľných vlnových dĺžok. Môžeme doň ale zahrnúť aj žiarenie, ktoré tak intenzívne očami nevnímame. Veľmi intenzívne ho ale potom vníma človek biologicky a vlastne celá príroda.

Čo sú jeho dopady na ľudské zdravie?

Je toho veľa. Začíname nejakými cirkadiánnymi rytmami, čo sú rytmy, ktoré sú synchronizované s denným rytmom, s dňom a nocou. Svetelné znečistenie prispieva k desynchronizácii alebo zhoršeniu synchronizácie s týmito rytmami. A taktiež dochádza k potlačeniu signalizácie lunárnych cyklov, ktoré sú spôsobené Mesiacom. Takže ide o narušenie rytmu, ktoré potom vedie k dlhodobému narušeniu na biologickej úrovni. Ale toto sa zatiaľ vlastne vôbec nerieši. Zatiaľ som nespozoroval, že by sa tým niekde v sekciách svetelnej techniky zaoberal nejaký tím.

Cirkadiánny rytmus

Cirkadiánny rytmus je prirodzený biologický rytmus, riadiaci telesné funkcie. Možno si ho predstaviť ako vnútorné hodiny, ktorými disponuje každý živý organizmus.

Cirkadiánny rytmus trvá približne dvadsaťštyri hodín. 

Určuje a ovplyvňuje spánok a bdenie, produkciu hormónov, telesnú teplotu, trávenie, reprodukčný cyklus, psychické zdravie, krvný tlak aj funkciu srdca. 

Najdôležitejším signálom pre cirkadiánny rytmus je svetlo (a tma), čím sa telo synchronizuje s dňom a nocou.

Spomínate, že sa problematikou svetelného znečistenia a jej dopadmi na človeka veľa ľudí nezaoberá. Čím si myslíte, že to je?

Dôvodov bude viac. Málo ľudí o tom vôbec niečo vie a tie účinky nepocítite hneď. Nie je to bolestivé, ani niečo, čo vás okamžite raní, až na výnimky. Bolieť to ale bude neskôr, pretože tento problém má dlhodobý a kumulatívny efekt a rozbíja celé ekosystémy. Svetelné znečistenie pôsobí vždy, keď človek niečo rozsvieti. Svetlo letí do nekonečna, až na druhú stranu vesmíru. So vzdialenosťou sa samozrejme zmenšuje a slabne, ale aj relatívne malý zdroj svetla v podstate ovplyvňuje úplne všetko, pokiaľ teda nie je niečím zatienený. V Európe prakticky nie je jediné miesto nezasiahnuté svetelným znečistením. Vo svete v podstate tiež nie. Pokiaľ tam žijú ľudia a používajú umelé svetlo, tak je to tam viac či menej zasiahnuté.

Momentálne vediete projekt ALANIS. O čo ide?

ALANIS je skratka pre Artificial Light at Night Information System. Takže je to informačný systém pre zaznamenávanie umelého svetla v nočnom prostredí. Je to vlastne akási databáza, ktorá zbiera dáta z našich meracích prístrojov.

Vašich meracích prístrojov?

Áno. Máme vlastný merací prístroj, ktorý voláme ALANISATOR. Je to zariadenie, ktoré je v danom bode schopné zmerať svetlo vo viditeľnej aj cirkadiánnej oblasti, uložiť namerané hodnoty do nejakého formátu a vložiť ich tak do ALANIS databázy a sprístupniť tak údaje ďalším užívateľom.

Ako také zariadenie vyzerá v praxi?

Vyzerá ako fotoaparát, umiestnený na statíve, ktorý sa točí. Do systému sa zadá sekvencia a fotoaparát sa napríklad štyri hodiny točí a robí fotky v rôznych smeroch, pochytá desiatky fotiek a potom povie koniec. Potom sa vymení filter a meria sa ďalšia sekvencia. Sekvencie sa nakoniec poskladajú dokopy, v počítači sa k tomu urobí záznam a vypočítajú sa konkrétne hodnoty, ktoré sa dosadia do ALANISu.

Aký je dlhodobý cieľ projektu ALANIS?

Momentálne sa presúva do komerčnej verzie, kedy by malo byť dostupné rozhranie pre free prístup, potom pre štandardný prístup a nakoniec tiež pre profesionálny prístup, pre biznisové modely a podobne. Primárne nám ide o to, aby ľudia mali možnosť uložiť svoje podnety a zistenia do nejakého systému, aby to v ďalšej fáze mohol niekto kompetentný presne spracovať, vyhodnotiť a posunúť ďalej inštitúcii, ktorá s tým bude pracovať. Teraz nám ide hlavne o to vytvoriť model, ktorý by bol zaujímavý pre všetky strany, nielen pre nás tvorcov. Je to beh na dlhú trať, tisíc hodín práce, možno aj doživotný údel, ale ja v tom vidím veľkú príležitosť priniesť nástroj, ktorý by ultimátne riešil problémy, ktorých riešenia ešte nemáme. Takže ALANIS má budúcnosť.

Podieľajú sa na ňom aj študenti?

Áno, máme práve jedného doktoranda, ktorý na tom pracuje a sú tu aj bakalári, ktorí v rámci svojich prác môžu systém testovať a dáta zbierať či spracovávať alebo nejak analyzovať. Študentov zapájame radi a do budúcnosti očakávame, že by sa na tom dala postaviť aj nejaká pracovná kariéra. Je to možnosť ovplyvniť niečo vo svete, pretože je to celosvetový fenomén. Náš produkt nemieri len na český trh. Je lokalizovaný do angličtiny a je otvorený celosvetovému užívaniu.

Mierite s vašim systémom aj na samosprávy miest?

Áno. Vlastne všetci, ktorý sa osvetlenia akokoľvek dotýkajú a pracujú s ním, by to mohli používať. Tí, čo ho prevozujú, tí čo ho montujú, udržujú, investujú doň, tí čo ho využívajú aj dozorné orgány ako ministerstvá, úrady a podobne. Všetci tí, čo potrebujú vedieť, v akom stave to osvetlenie je.

Prejavilo záujem o namerané dáta napríklad mesto Brno?

Mesto Brno zatiaľ nie, ale máme architektov z ČVUT (České vysoké učení technické v Prahe), ktorí systém už aktívne používajú pre svoje štúdie a projekty. A ministerstvo životného prostredia ČR je vlastne iniciátorom celého zadania, pretože chceli svetelné znečistenie monitorovať, takže očakávam, že ten monitoring budú využívať. Zapojený je aj Český hydrometeorologický ústav, ktorý spúšťa sieť meracích bodov pre svetelné znečistenie, takže s nimi budeme zdieľať našu platformu a tie systémy sa budú navzájom prepojovať. Celkovo sa snažíme do nášho systému integrovať iné systémy, aby boli vzájomne komplementárne a doplňujúce a aby sa funkcie a dáta dali prepojiť a zdieľať.

Čo môžu mestá robiť, aby podiel svetelného znečistenia znížili?

Mestá by k tomu určite mali pristupovať zodpovedne a mať správny rozbor, nejakú štúdiu a vyčíslené špecifické hodnoty, aby vôbec mali prehľad, či niečo zlepšujú alebo zhoršujú. A mali by sa vytipovať nesprávne inštalácie, vrátane súkromných objektov, ktoré k tomu znečisteniu prispievajú najviac. Súkromné objekty majú svoje hranice v katastri, ale pokiaľ ich svetlo opúšťa tak už afektuje priestor nielen súkromný, ale aj verejný. Mestá by mali začať rozmýšľať ako tieto špecifiká zohľadniť napríklad v poplatkoch.

Ako si myslíte, že by sa zlepšilo životné prostredie a kvalita ľudského života, keby výrazne znížime svetelné znečistenie?

Myslím si, že úplne zásadne. Vo chvíli, keď vyjdete z domu a zrazu budete vidieť čisté nočné nebo, hviezdy a mesiac, váš život sa zmení od základov. Zmení sa celá biológia a príroda sa začne zrazu správať prirodzene. Táto civilizácia je ako podráždené mravenisko – nie je v kľude, nie je schopná sa ani na sekundu zastaviť. Je ako zdrogovaná a jednou z jej drog je práve svetlo. Obmedzovanie a znižovanie osvetľovania môže viesť k zlepšeniu regenerácie, vitality, zdravotného stavu, psychického aj fyzického.

Pri príležitosti oslavy Dňa Zeme idete mať výstavu na Kraví hoře. Čo by ste chceli, aby si z nej návštevníci so sebou odniesli?

Chcel by som, aby si ľudia viac uvedomili, že toto je naša planéta a inú momentálne nemáme. Tá oslava by mala byť o tom, že našej Zemi poďakujeme. Chcel by som, aby sa ľudia zamysleli, čo so stavom Zeme môžeme robiť, lebo každý z nás môže spraviť aspoň niečo – napríklad sa pýtať svojho zastupiteľa, politika, suseda. Dožadovať sa zmeny.