Chýbalo mi električky vidieť a počuť, hovorí mladá vodička MHD Natálie Králová

Brno - Natálie Králová si plní svoj detský sen, sedieť za volantom električky, už vo veku 21 rokov. Od tohto roku je novým prírastkom pre šoférov Dopravného podniku Brno (DPMB). V dnešnej dobe je záujem o túto profesiu obrovský a Natálii sa to napriek jej mladému veku podarilo. Ako začínajúcu vodičku električky ju cestujúci môžu zahliadnuť prevažne za volantom linky tri a osem

Čo ťa priviedlo k túžbe šoférovať električky?

Keď som bola malá, naša nás často brávala na rôzne akcie ako napríklad nás na Dni otvorených dní vozovní. Existuje akcia Dopravná nostalgia, počas ktorej cez námestie Svobody jazdia historické električky a autobusy a ak si kúpiš lístok dovezie ťa to až do vozovne. Tam sa môže návštevník pozrieť do interiéru električiek a mne sa to veľmi zapáčilo. Zároveň nie som študijný typ a pri výbere strednej školy rodičia chceli, aby som išla na nejakú učňovku a ja som zase hľadala také odborné školy, kde by som mala aspoň maturitu. Rozmýšľala som, čo budem robiť a nakoniec som si povedala, že sa na to vykašlem a budem jazdiť električkou. Na električku ti stačí iba základná škola.

Kam teda smerovali tvoje kroky po základnej škole?

Nakoniec som sa rozhodla, že chcem byť kaderníčkou, takže som sa vydala touto cestou. Keď som však nastúpila na strednú školu, začala pandémia a ja som si uvedomila, že mi chýba jazdiť električkou. Chýbalo mi ich vidieť a počuť. Vtedy som na svoje sociálne siete začala pridávať obsah so šalinami. Prostredníctvom toho som objavila komunitu nadšencov MHD, ktorí sa odborne nazývajú šotouši a sú to jednoducho ľudia, ktorí si radia fotia dopravné prostriedky. Ja som sa s týmito ľuďmi začala baviť a moja náklonnosť k šalinám sa stále prehlbovala. Mala som obavy, že to nebudem robiť, pretože to je zodpovedná práca, ale nakoniec som sa rozhodla, že to skúsim.

Aká bola reakcia tvojho okolia na to, že sa chceš stať vodičkou električky?

Moja rodina do tohto záujmu tak trochu vpadla so mnou. Existuje napríklad zopár youtuberov, ktorí natáčajú svoje smeny a to si niekedy s mojím otcom pustíme do pozadia. Už aj on tomu začína rozumieť, vie ako to funguje, vie, čo je aký typ električky. Taktiež máme doma medzi sebou už špecifickú reč, pretože každý ten odbor má svoju slovnú zásobu. Čo sa týka mamy, tá ma strach vzhľadom na to, že sa v Brne nedávno stali tri smrtiace nehody a v Prahe zase začali zverejňovať svoje videá smrtiacich nehôd. Najviac ma ale prekvapuje, ako je z toho okolie vždy v úplnom šoku a majú z toho radosť. Skrz nadšenie pre električky som sa stretla aj so svojím priateľom. Ten je však fyzik, a na šaliny sa pozerá skôr z toho technického aspektu.

Aké sú podmienky na získanie vodičského preukazu na električku a ako celý takýto proces vyzerá?

Základnou podmienkou je vodičský preukaz typu B, teda na auto. Ja som si robila vodičák s tým, že ho chcem len kvôli tej električke. Začala som brigádovať, aby som si zaplatila autoškolu a požičiavala som si babičkine a otcove auto. Šoférom električky môžeš byť minimálne od dvadsaťjeden rokov, takže keď som mala dvadsať, poslala som email na DPMB so životopisom, na ktorom nič nebolo. V tej dobe som mala kamaráta, ktorý bol tiež vodičom električky a ten ma dopravnému podniku odporučil, pretože o túto profesiu je veľký záujem. Keď ma vybrali, musela som najprv podstúpiť psychotesty a rôzne lekárske obhliadky. Zaujímavosťou je, že vodiči môu mať dioptrie maximálne trojky.

Koľko trvalo, kým si si oficiálne sadla za volant električky?

Ako prvé, som musela absolvovať jazdu v aute, ktorá trvala asi hodinu. Nejde veľmi o to ako šoféruješ, ale skôr aké máš reflexy a vnímaš okolie. Potom od septembra do decembra trvala teoretická časť a od januára sme začali intenzívne jazdiť. Táto časť trvala asi mesiac a striedali sme sa na rôznych linkách s ostatnými uchádzačmi v skupine. Na konci februára sme mali skúšky, ktoré obsahovali technické otázky a potom tzv. podnikové, ktoré sa týkali toho, ako poznáš Brno. Museli sme vymenovať v rámci všetkých jedenástich liniek ich okruh, názvy zastávok a aký majú dopravný uzol, napr. jednotka má Hlavní nádraží.

Aké sú hlavné rozdiely v šoférovaní auta a električky?

Najväčší rozdiel je v tom, že jazdíš po koľajniciach a na elektriku. Električka sa riadi ľavou rukou, pretože na ľavej strane je páka, ktorá sa dáva dopredu keď jazdíš a smerom dozadu sa dáva keď brzdíš. Taktiež je tam viac druhov bŕzd a nestrážiš si len koľajnice ale aj drôty. Električka má povolené iné rýchlosti ako auto, pretože v niektorých oblastiach musíš ísť pomalšie kvôli drôtom alebo výhybkám v koľajniciach. A samozrejme popri tomto všetkom musíš dávať pozor aj na pravidlá cestnej premávky. Ďalšou zaujímavosťou je ešte cúvanie, pretože necúvaš s volantom ako klasicky v aute, ale musíš ísť normálne do zadnej časti vagónu, kde je taká krabička, ktorou cúvanie ovládaš. Taktiež to môžeš robiť len sa prítomnosti ďalšieho človeka, ktorý ti hovorí, koľko môžeš cúvať.

Máš nejaké problematické miesta, po ktorých nerada jazdíš?

Nemám rada Moravské naměstí práve kvôli spomínaným výhybkám. Fungujú tak, že električka je naprogramovaná na danú trať a tým pádom aj na výhybku, ale ty ako vodič to neustále musíš kontrolovať. Musíš ovládať jazyk výhybiek, ale našťastie máš na to aj pomocníka, čo je krabička, ktorá ukazuje priamku a keď to svieti znamená, že to je zablokované a ty po tých koľajniciach môžeš prejsť.

Jazdíš pravidelne po jednej linke, alebo si môžeš vyberať?

Linky sa striedajú. Ja momentálne najčastejšie jazdím do vozovní Medlánky a Pisárky. Do Medlánok sa vojdú väčšie súpravy, takže to sú väčšinou linky osem a tri. Tieto linky jazdia po koľajniciach, ktoré sa nazývajú útrate. Sú to koľajnice na ktorých sa električka neotáča, ale jazdí kyvadlovým spôsobom. Tieto električky majú z toho dôvodu obojstranné kabíny a tým pádom sú väčšie. Jedna z mojich obľúbených liniek je práve jednotka, pretože má dlhý okruh a rýchlo ti tá jazda ubieha. Dostať sa z konečných zastávok z Řeckovic až do Bystrcu trvá asi hodinu. Spolu s pauzami urobíš počas smeny tento okruh tak štyrikrát a potom môžeš ísť domov.

Je riadenie električky technicky náročné?

Ak všetko funguje tak ako má, nie. Najhoršie môže byť asi brzdenie, ktoré je úplne iné ako v aute. Keď som raz išla v Modřiciach, kde môžeš ísť relatívne rýchlo, zrazu na zastávku vybehol pán z podchodu, ktorý chcel nastúpiť a ja som to jednoducho nestihla ubrzdiť, lebo to vôbec nie je také ľahké.

Prečo vodiči väčšinou nepúšťajú cestujúcich dnu, aj keď ešte stoja na zastávke?

My musíme dodržiavať jazdný poriadok, pretože za tebou ide niekoľko ďalších šalín. Keď ty ako vodič meškáš, mešká kvôli tomu celá linka. Na mnohých linkách máme na konečnej zastávke pauzu niekedy len tri minúty predtým, než musíš znovu ísť. Preto sa ponáhľame, aby sme všetko stihli načas. Ak máš naopak viac času, tak stojíš na zastávke dlhšie a to je aj dôvod, prečo niektorí vodiči púšťajú cestujúcich dnu, aj keď by už mali zo zastávky odísť.