Ústavný súd zasiahol do rozhodnutia o odškodnení obete znásilnenia

Brno - Ústavný súd v Brne vyhovel ústavnej sťažnosti obete znásilnenia, ktorá namietala nízke odškodnenie priznané trestnými súdmi. Tie jej namiesto požadovaných dvestotisíc českých korún priznali len desatinu a so zvyškom nároku ju odkázali na civilné konanie. Ústavný súd včera popoludní zrušil rozhodnutie trestných súdov v napadnutej časti.

Trestné súdy v roku 2024 uznali obvineného vinným zo znásilnenia vtedy pätnásťročnej sťažovateľky a uložili mu dvojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dva a pol roka. Podľa súdov ju donútil k pohlavnému styku napriek jej nesúhlasu, pričom vedel, že je pod vplyvom drog ovplyvňujúcich jej schopnosť brániť sa.

Poškodená si v rámci konania uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške dvestotisíc korún. Súd prvého stupňa však označil túto sumu za neprimerane vysokú, pričom vo svojej argumentácii poukázal na to, že sťažovateľka „svojím správaním prispela k vytvoreniu podmienok na spáchanie skutku“. Odvolací súd následne priznanú sumu dvadsaťtisíc korún potvrdil so zdôvodnením, že nebolo dostatočne preukázané, do akej miery čin ovplyvnil jej psychický stav a životnú funkčnosť.

Sťažovateľka sa obrátila na Ústavný súd s tým, že ako zvlášť zraniteľná obeť bola rozhodnutiami súdov poškodená. Namietala najmä zľahčovanie následkov trestného činu, prenášanie časti zodpovednosti na jej osobu a neprimerane nízke finančné zadosťučinenie.

Zásah do základných práv človeka si zasluhuje odškodnenie

Senát vedený sudcom spravodajcom Milanom Hulmákom dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná. Ústavný súd zrušil rozhodnutia v časti, v ktorej bola sťažovateľka odkázaná so zvyškom nároku na civilné konanie.

Súd vo svojom odôvodnení zdôraznil, že nepriznanie nároku v trestnom konaní môže viesť k takzvanej sekundárnej viktimizácii, a teda k prehlbovaniu už vzniknutej ujmy a traumy na strane poškodenej. Orgány činné v trestnom konaní by preto mali o náhrade rozhodovať priamo, aby obete nemuseli absolvovať ďalšie konania spojené s opätovným prežívaním traumatických udalostí.

„Psychická a fyzická integrita jednotlivca sú chránené v celej svojej šírke, pričom zásah do nich nepredstavuje len zhoršenie zdravotného stavu, ale aj akákoľvek spôsobenie bolesti a utrpenia, vrátane duševného,“ zaznelo z úst Hulmáka na včerajšom vyhlásení rozhodnutia. Podľa súdu pritom sexuálne násilie predstavuje závažný zásah do ľudskej dôstojnosti.

Ústavný súd zároveň kritizoval úvahy nižších súdov, podľa ktorých mala sťažovateľka prispieť k vytvoreniu podmienok na spáchanie činu. Takýto prístup podľa neho zodpovedá škodlivým stereotypom, ktoré hľadajú vinu za znásilnenie na strane obete.

Súd tiež upozornil, že samotný zásah do základných práv človeka si zasluhuje odškodnenie, aj bez existencie fatálnych následkov. V danom prípade pritom sťažovateľka poukazovala na zhoršenie kvality života, výskyt flashbackov či problémy v nadväzovaní vzťahov, ktoré doložila aj lekárskymi správami.

Prípad sa teraz vracia na Obvodný súd v Prahe 3, ktorý bude musieť nanovo posúdiť všetky nároky sťažovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy a určiť primeranú výšku zadosťučinenia. Pri rozhodovaní sa môže opierať aj o rozhodnutia v podobných prípadoch. Proti rozhodnutiu Ústavného súdu sa nemožno odvolať.