Z vedy na žurnalistiku – prečo je niekedy lepšie zmeniť študijný odbor

Brno - Beáta Kupská študovala dva a pol roka biomedicínsku techniku a informatiku na Vysokom učení technickom a Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity. Po piatom semestri sa rozhodla štúdium ukončiť. V súčasnosti študuje odbor mediálnych štúdií a žurnalistiky na Fakulte sociálnych štúdií na Masarykovej univerzite.

,,Myšlienka zmeny štúdia existovala vo mne už dlhšiu dobu, pomaly sa to vo mne zbieralo. V piatom semestri som s učením naozaj bojovala, posledné mesiace pred ukončením štúdia boli trápením,” spomenula Kupská.

Príbeh Beáty nie je ojedinelý. Téma menenia alebo prerušenia štúdia je medzi študentami čoraz častejšia. Podľa Kariérneho centra Masarykovej univerzity (KC MUNI) sú študenti zvažujúci prerušenie štúdia významnou časťou celkových záujemcov o poradenstvo. V roku 2024 využilo súkromné poradenstvo Centra šesťstoštyri študentov, z toho dvadsaťpäť s myšlienkou prerušenia štúdia. Sedemnásti v štúdiu pokračovali, buď dokončili pôvodný odbor alebo prešli na iný v rámci Masarykovej univerzity.

Na posledné mesiace predošlého štúdia spomína študentka negatívne. ,,Počas praxe som zistila, že samotná práca v tom obore nebude asi pre mňa. Vnímala som, že na ženy sa v tej oblasti pozerá inak ako na mužov. Tí sa dostanú skôr na sálu, zatiaľ čo od žien sa očakáva, že budú skôr v kancelárii a administratíve. To ma veľmi frustrovalo. Nesnažila som sa len preto, aby som bola po štúdiu mimo priameho diania. To bol asi jeden z hlavných dôvodov, prečo som skončila,” vysvetlila Kupská.

Ísť študovať žurnalistiku napadlo Beáte pri premýšľaní nad minulosťou. ,,Vždy som rada písala, rozprávala príbehy. Rada by som spojila žurnalistiku a predošlý obor, napríklad cez vedeckú žurnalistiku. Zaujíma ma aj výskum médií, k tomu sa prikláňam asi najviac,” uviedla študentka, v súčasnosti v druhom ročníku žurnalistiky.

Niektorí študenti nepočúvajú seba, ale okolie.

,,Zmena oboru, alebo zamestnania, je celkovo náročná situácia. Na študentov, vysokoškolákov, môže mať silný vplyv okolie. Dotknutá osoba môže mať obavy z neprijatia rozhodnutia okolím, alebo pocit, že je pozadu oproti rovesníkom,” vysvetlila Veronika Dryzhai, psychologická poradkyňa z organizácie IPčko.

,,Ľudia okolo mňa to zabrali dosť dobre. Vlastne to asi aj tušili, hlavne podľa môjho postoju k učeniu v posledných momentoch,” spomenula Beáta. Celkovo zmenu štúdia nevnímala ako nezvyčajnú vec. ,,Na bioinformatike v prvom ročníku vyhodili veľa ľudí. Mala som teda možnosť vidieť, ako spolužiaci skúšajú iné odbory a univerzity. Najvýraznejšiu zmenu som videla u jedného chalana. Z bioinformatiky prešiel na informatiku a z nej spravil úplnú otočku na učiteľstvo so zameraním na češtinu a angličtinu,” uviedla Kupská.

Rozhodnutie zmeniť zameranie môže byť v dlhodobom hľadisku produktívnejšie, ako vytrvanie na nevhodnom odbore. ,,Pokiaľ bude študent zotrvávať na odbore, na ktorom sa trápi, riskuje vyhorenie. To môže paralyzovať všetky oblasti života a zanechávať následky aj niekoľko rokov. V takomto kontexte môže byť takzvané obetovanie času pre štúdium iného odboru bezpečnejšou a rozumnejšou cestou,” objasnila odborníčka Dryzhai.

Beáta svoje rozhodnutie začať študovať odznovu neľutuje. ,,Myslím si, že pokiaľ študent vníma celé svoje štúdium negatívne, je niekde problém. Nevravím, že majú spraviť rovnaké rozhodnutie ako ja, ale určite nie je správne vnímať zmenu odboru ako zlyhanie alebo strašiaka,” doplnila.