Fotoreportáž: Zoznámenie s kávou všetkými piatimi zmyslami

Brno - Interaktívna výstava kávy vo VIDA! science centre je posledným stanovišťom pred jej koncom. Zrodila sa v nemeckom Mníchove a návštevníkom odhaľuje celý proces, ktorý stojí za jedinou šálkou kávy.

Výstava COFFEE je najväčšia a najdrahšia výstava v histórií VIDA! science centra, ktorá pricestovala do Brna až z Mníchova. Výstava kávy sa teší veľkej obľube a od novembra minulého roka ju navštívilo viac ako 37 tisíc ľudí. Návštevníci tu nájdu takmer dvesto samostatných exponátov a šestnásť interaktívnych stanovíšť.

Hneď po prvých krokoch má človek pocit, že namiesto na výstave kávy sa ocitol v džungli plnej rastlín. O chvíľu zistí, že steny plné rastlín a plodov sú realistické napodobeniny druhov kávy v zárodku. Zelené listy s plodmi vyčnievajú do priestoru a zvedavo vykúkajú osvetlené farbenými LED svetlami. Interaktívne mapy informujú, že tieto kávové rodičky možno nájsť takmer v sto krajinách sveta.

Vlastný interaktívny kávovník a tajomstvo arómy

Spoza skla si možno obzrieť rôzne kávové zrná, listy a kvety. Kto by bol povedal, že za slovom káva sa skrýva tak rôznorodá flóra. Informačné tabule hlásia, aké veľké sú kávovníky primadony, keď príde na starostlivosť. A aby neostalo len pri slovách, interaktívny tablet ponúka možnosť vysadiť a postarať sa o svoju vlastnú Coffea arabica v zrýchlenom procese. Je vzrušujúce sledovať rastlinu rásť, polievať a dodávať jej potrebné živiny, aby na záver svojho majiteľa obdarila presným množstvom vyprodukovaných kávových zŕn. „Výstava je jedinečná, keďže predstavuje celý proces od pestovania a spracovania až po praženie a prípravu kávy. Určite má čo ponúknuť kávovým laikom ale aj profesionálom,“ myslí si ambasádor výstavy a barista roku 2020 Vojtěch Růžička.

Nasledujúca časť expozície dáva priestor čuchovým a chuťovým bunkám. Vďaka retronazálneho vnímania vône možno oddeliť arómu od chuti kávy. Stačí zavrieť oči, nadýchnuť sa z jednej z pripravených kovových túb a do nosa udrú vône od karamelu cez lesné plody až po lieskový oriešok. Záleží na type a dĺžke času lúhovania kávy.

Zlatá kávová katedrála aj smutná realita

Návštevníci môžu nazrieť aj do okna histórie a to pri odkrývaní procesu prípravy samotnej kávy ako nápoja. Fascinujúce nástroje z kávových počiatkov vyzerajú hrdzavo a používane, pripomínajú až exponáty z múzea. Vedľa nich sú v kontraste efektívne pražiarne či sofistikované kávovary od výmyslu sveta. Najoriginálnejší je určite kávovar v gotickom štýle zo zlata, ktorý by zatienil nejednu katedrálu. Prehliadnuť sa nedá jeden do detailov rozobratý kávovar La Marzocco, s desiatkami lesknúcich sa častí, ktorý svojou zložitosťou pripomína motor do auta. „Medzi návštevníkmi patrí časť s vystavenými kávovarmi medzi najobľúbenejšie. Máme tu najmenší kávovar na svete ale aj úplne prvý model mokka kanvičky,“ hrdo prezrádza manažérka VIDA! science centra Hana Laudátová.

Kávové nadšenie následne uzemní tvrdá realita, ktorá sa skrýva za výrobou kávy. V retro kútiku sa pri ponorení do kožených sedadiel človek započúva do skutočných príbehov ľudí pracujúcich na kávových plantážach tisíce kilometrov od nás. Je to smutné počúvanie a strašidelne sa podobá na historické informácie o zberných otrokoch, o ktorých sa píše o pár metrov vedľa. Náladu zlepšuje hra, pri ktorej si možno poskladať vlastnú ekologickú kávovú spoločnosť.

Prvá káva z keramiky, najlepšia z porcelánu

V závere sa od samotnej kávy výstava posúva k jej konzumácií a približuje množstvo možností, ktoré milovník kávy má. Za sklenenými vitrínami sa možno pokochať rôznymi šálkami a pohárikmi z porcelánu, kovu či keramiky. K obdivu je hlavne variabilita a rôznorodosť dizajnov v závislosti od oblasti, z ktorej pochádzajú. Každá žiari jedinečnosťou a vlastným príbehom.

Dokonalou bodkou za exhibíciou je kávový stánok, ktorý dotvára atmosféru a obohacuje priestor vôňou čerstvo praženej kávy, o ktorej vie každý návštevník teraz o trochu viac. „Brno je tretie a zároveň posledné miesto, kde je pôvodom naša výstava z Mníchova k videniu. Pokiaľ viem, Česi milujú kávu rovnako, ako Nemci a preto nepochybujem, že sme zvolili finálnu destináciu správne,“ uzatvára hovorkyňa Deutches Museum Sabine Pelgjerová.