V slovenskom parlamente je už devätnásty návrh na obmedzenie interupcií

Zahraničí

V slovenskom parlamente je už devätnásty návrh na obmedzenie interupcií
Transparent z protestu proti sprísňovaniu interrupcií. Ilustračné foto. Foto: Barbora Výrostková

Brno, Bratislava - Do situácie, kedy by musela uvažovať nad interrupciou, sa študentka Tereza nikdy nedostala (jej priezvisko je redakcii známe, avšak študentka si z rodinných dôvodov nepriala jeho zverejňovanie). „Ak by ale tehotenstvo malo byť na úkor môjho zdravia alebo by som vedela, že to dieťa by vyrastalo v zlých sociálnych podmienkach, tak by som na interrupciu šla,“ hovorí. Možnosť výberu však nie je pre ňu ani pre ostatné Slovensky istotou.

Slovensko a Česko si sú síce blízke krajiny, ale v otázke interrupcií sa diametrálne líšia. Zatiaľ čo v Čechách sa o morálnosti interrupcií žiadne výraznejšie spory nevedú a ženy majú napríklad dostupnú potratovú tabletku, v slovenskom parlamente sa za posledné dva roky objavilo osemnásť návrhov na obmedzenie či úplný zákaz interrupcií. Teraz je v druhom čítaní ďalší návrh ultrakonzervatívnej poslankyne Anny Záborskej z Kresťanskej únie, ktorá sa do parlamentu dostala na kandidátke vládneho hnutia OĽaNO. Záborská by chcela zaviesť štvordňovú lehotu, kedy by si mala žena rozmyslieť, či chce interrupciu naozaj podstúpiť.

Na Slovensku je okrem súčasnej dvojdňovej lehoty navyše aj zakázaná potratová tabletka a ženy sú nútené podstúpiť výškrab, teda chirurgický zákrok, ktorý je voči ženskému telu invazívnejší. „Tá tabletka je super vec, keďže nejde o taký zásah do organizmu ženy. Podľa mňa to má aj pozitívny psychologický efekt, keď to na telo nemá taký dopad,“ myslí si Tereza. Ak by návrh prešiel, o zavedení potratovej tabletky by nemohol rozhodnúť minister zdravotníctva, ale parlament.

To sa nepáči nielen Tereze, ale aj dvesto dvadsiatim lekárom a šesťdesiatim mimovládnym organizáciám, ktoré spísali otvorený list, kde poslancov vyzývajú, aby za zákon nehlasovali. „Návrh zákona bol napísaný bez účasti odborníkov, bez účasti žien, ktorých sa návrh týka najviac. Pani Záborská sa situuje do pozície odborníčky, pretože v roku 1972 skončila lekársku fakultu, a taktiež do pozície znalkyne ženskej duše a potrieb, pretože posledných dvadsať rokov sedí v predsedníctvach rôznych prolife organizácií,“ vyjadrila sa pre denník SME Tatiana Speváková, jedna z iniciátoriek výzvy.

Tereza sa napriek miernejšej legislatíve v Čechách necíti bezpečnejšie. „Ani na Slovensku nikto nečakal, že sa to bude teraz zakazovať. Vždy môže do politiky prísť niekto, kto sa v tom bude angažovať. Niektoré ženy majú pocit, že ženské práva sú samozrejmé a nikto nám ich nevezme, ale to sa môže stať zo dňa na deň – veď sa pozrime na Poľsko,“ hovorí.

Tereza si nemyslí, že by v slovenskom parlamente mala zastúpenie. „Viem, že ľudia volili OĽaNO lebo mali pocit, že to je menšie zlo, ale z môjho pohľadu sme si absolútne nepomohli,“ opisuje slovenskú politickú situáciu.

Proti pokusom obmedziť interrupcie sa minulý rok sformovala organizácia Nebudeme ticho, ktorú podporujú ďalšie feministické zoskupenia. V Brne ich podporilo hnutie Sdruženy, ktoré usporiadalo solidárny protest. S bratislavskou bunkou už predtým mali kontakt a od začiatku ich chodili podporovať aj na Slovensko.

„Ísť na potrat je jedno z najťažších rozhodnutí, aké môže žena spraviť, a keď sa už dostane do bodu, že ide na lekársky posudok, tak nad tým rozmýšľala dosť dlho. Navyše, predĺženie lehoty je niečo, čo môže doslova žene zabrániť ísť na interrupciu. Kedy zistíš, že si tehotná? Možno v prvom mesiaci ani nie, až v druhom. Dievčatá, ktoré nemajú podporu svojho okolia a sú na žiadosť o potrat samé majú veľmi malú šancu, že sa im to aj reálne podarí,“ s nahnevaným podtónom v hlase sumarizuje svoju reč z brnenského protestu Tereza.

Niektoré slovenské regióny majú nedostatočnú infraštruktúru a sieť odborných doktorov. Navyše, každá tretia slovenská nemocnica odmieta interrupciu vykonávať a schováva sa za výhradu vo svedomí. Isté sociálne skupiny majú teda výnimočne ťažkú dostupnosť tohto druhu zdravotnej starostlivosti.

Anna Záborská vo svojej novele tiež navrhuje jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa vo výške deväťsto euro (asi 23 tisíc korún), ktorý by mal byť rozdelený na dve časti. Chce tak zamedziť potratom kvôli zlej ekonomickej situácii. V novele sa píše tiež o tom, že ak žena hoc aj spontánne potratí, prvú časť príspevku bude musieť vrátiť. „To s tým príspevkom nie je žiadna pomoc, je to vysmievanie sa ženám,“ myslí si Tereza. Anežka Michnová z hnutia Sdruženy s ňou súhlasí. „Je to ďalšie obmedzovanie, ktoré sa len tvári, že má ženám pomôcť,“ tvrdí.

Návrh Anny Záborskej sa síce dostal do druhého čítania, ale to sa už viackrát odložilo. „Snažím sa na tú celú situáciu nemyslieť, žijem si tu v svojej bubline v Česku, ale to neznamená, že ma netrápi, čo sa deje na Slovensku. Tam tiež žijú ženy, ktoré potrebujú pomoc a podporu, ale ju nedostávajú, akurát im konzervatívni fundamentalisti sťažujú život ešte viac,“ uzatvára Tereza. Prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti, Martin Redecha navyše pre denník SME povedal, že ani jeden z devätnástich návrhov, ktoré boli od roku 2018 v parlamente, predkladatelia nekonzultovali s odborníkmi.