Rok vojny: Česi sa stále cítia súčasťou Západu, Slováci to vidia inak

Česko, Slovensko - V piatok to bol presne rok odkedy Putin zahájil bombardovanie a dobývanie ukrajinského územia. Jeho predstavy o bleskovom dobytí Kyjevu sa však nenaplnili a konflikt pokračuje dodnes. Následky tejto vojny sa nezastavili na ukrajinských hraniciach. V menej drastickej forme zasahujú aj životy ľudí z celej Európy, vrátane Čechov a Slovákov, napríklad v podobe energetickej a utečeneckej krízy. V týchto dvoch krajinách pritom táto situácia vyvoláva rozdielne nálady.

Ústav empirických výskumov STEM pred pár dňami zverejnil januárový prieskum českej verejnej mienky. Vyplýva z neho, že viac ako polovica (52 percent) Čechov a Češiek si predstavuje budúcnosť svojej krajiny smerujúcu na Západ a neveria ruskému naratívu o vojne. Z toho 28 percent by k súčasnej situácií najradšej pristupovalo aj aktívne, napríklad presunom vojakov NATO k hraniciam Ukrajiny a Ruska. V porovnaní s nimi len deväť percent dôveruje ruskej verzií správ o Ukrajine a ďalších päť by sa chcelo aj politicky orientovať na východ k Rusku. Zvyšná tretina Čechov sa názorovo nachádza niekde uprostred a nemajú vyhranený postoj k ruským správam. Ak teda z rovnice vynecháme nerozhodnutú „šedú masu“ a pozrieme sa iba na ľudí s pevným postojom, sympatizanti so západnými hodnotami niekoľkonásobne prevyšujú prorusky orientovaný tábor. Ďalšiu pomoc ukrajinským utečencom schvaľuje šesťdesiat percent Čechov.

Na Slovensku takúto zreteľnú zhodu v otázke smerovaní krajiny nenájdeme. Z prieskumu Globsecu zo septembra 2022 vyplýva, že necelá pätina Slovákov by si vo vojne želala výhru Ruska. To je štvornásobok vyššie spomenutých prorusky orientovaných Čechov. Ich novší, decembrový prieskum zas ukazuje, že len 43 percent slovenského národa za vojnu viní Rusko, kým podľa 46 percent ju má na svedomí NATO, USA alebo Ukrajina. Neutrálny názor vyjadrilo iba jedenásť percent opýtaných. Táto silná polarizácia sa ďalej prejavuje napríklad aj vo vnímaní utečencov, ktorých nadpolovičná väčšina Slovákov vníma negatívne a len 42 percent pozitívne. Z krajín V4 je Slovensko zároveň jediná krajina, v ktorej by väčšina ľudí migrantom utekajúcim pred vojnou odoprela aj zdravotnú starostlivosť.

Podľa sociológa Michala Vašečku táto nezvyčajná averzia k utečencom pramení hlavne z nízkej schopnosti empatie Slovákov a ich odmietaní akejkoľvek inakosti. Tvrdí, že Slovensko je malá krajina, ktorá je ponorená sama do seba a ktorej súčasťou je ľutovanie sa, takže pre súcit s inými národmi, etnikami, náboženstvami a podobne už u nich nie je priestor. „Napriek tomu, že Slovensko v relatívnych pomeroch vôbec nie je zas tak chudobný štát, stále máme pocit, že sami máme málo a v prvom rade sa musíme postarať sami o seba. Ničomu nepomáha ani účelová stigmatizácia migrantov a utečencov, na ktorej sa u nás stavali politické kampane ešte dávno pred Putinovou inváziou Ukrajiny," vysvetlil a dodal, že keď ku tomu prirátame celkovú zakonšpirovanosť, v ktorej je Slovensko špička nášho regiónu, nie je nejaká výsledná polarizácia a štiepenie sa v názoroch žiadnym prekvapením.