Komentár: Boh nás chráň, aby nás nevyšibali

Ženy už môžu riadiť autá, rozhodovať o svojom majetku či dokonca voliť. Hony na čarodejnice boli zakázané a vzbury proti vzdelávaní žien potlačené. Prečo sa však musia pchať ešte aj do tradícií?

Čas veľkonočných sviatkov okrem stresu, míňania financií a upratovacích zhonov prináša aj pekné zvyklosti, ako napríklad farbenie kraslíc či pálenie Morény na znak odchodu zimy. Slovenské a české tradície sa líšia od zvykov ostatných krajín. Zatiaľ čo Američania hľadajú veľkonočné vajíčka a Nóri hromadne čítajú a sledujú detektívky, Slováci držia 40 dňový veľkonočný pôst. Alebo ani nie?

Mnoho národovcov má vo zvyku biť sa do hrude za dodržiavanie často bizarných tradícií. Vianočný kapor, ktorý musí žiť pred svojou smrťou niekoľko dní v plytkej vode úzkej vane či prázdny tanier na stole pre pocestného, ktorému však nik neotvorí dvere. Áno, tradície sú na to, aby sa tradovali z pokolenia na pokolenie a zachovalo sa kultúrne dedičstvo našich predkov. Je však otázne, či chceme ponechať aj tie, ktoré mnohým ženám a deťom iba strpčujú život a znechucujú dni.

Šibi, ryby, mastné ryby

Šibačka, ktorá býva najčastejšie spájaná s oblievačkou, je typický slovenský a český zvyk, ktorí si mnohí chránia zubami a nechtami. Zatiaľ čo má šibačka v teórií pozitívny význam, ako priniesť zdravie a plodnosť, v praxi často predstavuje iba signály generačnej traumy. Za posledné roky sa ozvalo mnoho žien, ktoré sa verejne priznali, že veľkonočné sviatky očakávajú so strachom a znechutením. Prečo sú také dramatické a prchké? Veď počkaj, nebudú ani pekné keď ich nevyšibeme a nepolejeme. Feministky.

V správach sa každoročne v apríli objavujú reportáže, kde sa devy v ľudových krojoch a zapletených vlasoch uhýbajú vedrám ľadovej vody. S úsmevom skáču do potoka, výskajú, keď ich držia za ruky a bijú korbáčom po zadku. Tento obraz však nie je skúsenosťou veľa Sloveniek. Poslušne stáť a ticho držať, kým vás hocijakou silou bijú po zadku a stehnách. Nechať sa obliať niekoľkokrát do dňa, prípadne vystriekať parfumom až do bolesti hlavy. Potom sa, samozrejme, nezabudnúť odvďačiť sladkosťou, finančnou odmenou alebo pálenkou.

Podgurážení kúpači, ktorí chodia z domu do domu, kde si dajú jedno, dve poldeci a potom sa poberú ďalej, sú druhou kategóriou. Na decko mi cudzí človek nesiahne, ale keď je to opitý strýko s korbáčom nech ho bije jedna radosť. Ešte lepšie, keď je kúpačov viac, aby mohla byť žena hlbšie ponížená. Pretože sviatky si treba ctiť a čo by to bolo za slovenskú Veľkú noc bez kriku a plaču.

Kultúra sa nezrúti

Pôvodom pohansky sviatok, ktorý neskôr prevzali kresťania, posledné roky kritizujú aj psychológovia. Odzrkadľujú sa v ňom stereotypné obrazy medzi mužom a ženou. V niektorých prípadoch môže muž v sebe objaviť známky tyrana či neodhadnúť svoju silu. Nejde tak o pohŕdanie vierou či zvykmi, ale poukázanie na bizarnosť a často bolestivosť neprimeraného zaobchádzania.

Niektoré rodiny to riešia spoločnými výletmi a miesto celodenného vyčakávania na návštevy si užijú sviatok produktívnejšie. Iní vidia východisko už v zaužívanom spôsobe, a to pomste. Šibačka niekedy pokračuje aj v utorok po Veľkonočnom pondelku, kedy ženy vrátia mužom to, čo im bolo spôsobené. To však problém nevyrieši. Nakoniec, slovenská ani česká kultúra sa nezrúti, ak túto bizarnú tradíciu vynecháme alebo upravíme. Zvyky si nezachovávame zamrznuté v čase, postupom našej doby si ich upravujeme tak, aby nám vyhovovali.

A ak sa niekto v pondelok ocitne pri stole prepchatom šunkou a klobásou s vycerenými zubami a vačkom ťažším o dvadsať eur, nech sa obzrie, či radosť panuje aj na tvárach ostatných. Pretože Boh nás chráň, ak by nás nevyšibali.