Komentár: Na západe nič nové. Zato na východe iné opatrenia každý deň

Homepage

Komentár: Na západe nič nové. Zato na východe iné opatrenia každý deň
Provokatér na antivaxxerskom proteste. Na transparente stojí OČKUJTE SA, ZACHRÁŇTE ŽIVOTY. Foto: Barbora Výrostková

Leto som strávila vo Francúzsku, pracovala som tam. Už vtedy mali zavedené pass sanitaire, teda potvrdenia o bezinfekčnosti, ktorými sa musel preukázať každý, kto chcel ísť za kultúrou či gastrom. Nielen to – kontrolovali ich aj v diaľkových vlakoch či autobusoch.

Antivaxxeri pritom existujú aj tam. Ba čo viac, sú oveľa lepšie organizovaní ako tí naši. Celé leto štrajkovali každú sobotu a na pár hodín blokovali električky. Protesty boli v takmer všetkých okresných mestách. Francúzska vláda sa ale nedala zastrašiť skupinkami hlasných hlupákov a stála za odborníkmi, ktorí s pass sanitaire prišli. Na jeseň im prípady samozrejme začali rásť – no nie tak obludne strmo ako tu.

V súčasnosti má Francúzsko a Česko približne rovnaký počet prípadov koronavírusu – až na to, že Francúzsko má asi sedemkrát viac obyvateľov. Dovolím si povedať, že je to práve kvôli vytrvalosti a nemennosti opatrení, ktoré si tamojšia vláda od leta drží. Zatiaľ čo tu opatrenia menia dvakrát do týždňa, počas leta sa tvárili, že pandémia skončila, a v podnikoch začali pýtať potvrdenia o očkovaní až na jeseň. Navyše paranoju dezinformáciami zblbnutej menšiny stavajú pred odôvodnený strach a túžbu po normálnom živote väčšiny. A to len preto, lebo tým prvým nie je život milý a sú ochotní sa zgrupiť v uliciach a hulákať na námestiach.

Moje rodné Slovensko si, ako vždy, bralo príklad od svojich bratov na druhom brehu rieky Moravy a prijalo podobné opatrenia, no s malým bonusom – boli zavedené doslova zo dňa na deň. Lockdown aj pre zaočkovaných nepotešil nikoho, no naša vláda úplne typicky čakala až na najhoršie, takže sa už nič iné nedalo robiť.

Bežnému študentovi tak neostáva inakšie, než sa modliť, nech ho covid obchádza, a nech bude môcť ako-tak porobiť všetky skúšky. U mňa to ale aktuálne vyzerá tak, že budem musieť moje modlitby preformulovať. Koronavírus ma, zdá sa, neobišiel. Tieto riadky píšem kašlúc, s pocitom, že mám v pľúcach vodu. Ťažko sa mi dýcha a prišla som o čuch – na výsledok PCR testu stále čakám, no myslím, že som už jasná.

Tak teda moju prosbu k vyššej moci mením na toto: Prosím, nech z tejto zacovidovanej diery budem môcť čo najskôr vypadnúť. O tri týždne odlietam na Erasmus, do spomínaného Francúzska. Prirodzene, teším sa. Noví priatelia, zdokonalenie jazyka, rozšírenie vedomosti... a absencia strachu o holý život. Dúfam, že ten semester tam prežijem v pevnejšom zdraví ako na Slovensku, a že keď sa vrátim, už bude po pandémii. Po dvoch rokoch by sa aj patrilo – no s našim tempom očkovania to nevidím nádejne.