Riešenie sexuálneho obťažovania na univerzite sa ťahá už roky

Brno -

Brno - Traja doktorandi Masarykovej univerzity (MUNI) – Lenka Hadarová, Dagmar Krišová a univerzitný senátor za Právnickú fakultu Oldřich Tristan Florian začali koncom roku 2019 spoločnými silami riešiť problém, ktorý vnímali už dlho. Na každého z nich sa totiž v minulosti obrátil niekto so skúsenosťou so sexuálnym obťažovaním.

Sexizmus v prednáškových miestnostiach i mimo nich

„Opakovane som počula príbehy dievčat z Pedagogickej fakulty o tom, ako ich na jednej katedre ponižujú,“ vysvetľuje Krišová motiváciu pustiť sa do riešenia problému. Išlo o poznámky o tom, že ženy nemajú čo robiť na univerzite a mali by byť doma pri šporáku. Krišová tvrdí, že v niektorých prípadoch aj ženy dostávali horšie hodnotenia ako muži. „Na tej katedre je aj vysoká fluktuácia študujúcich,“ hovorí.

Florian si takisto spomína na to, že na seminároch bežne dochádzalo k ponižovaniu študentov zo strany vyučujúcich. „Vyučujúci bol a priori zameraný proti študentkám a je všeobecne známy tým, že je hnusný. Raz to došlo aj tam, že začal komentovať to, kam až sa môžu študentky práva dostať preto, že majú veľké poprsie,“ opisuje Florian. Ďalšie problémy, na ktoré sa ako senátor narážal, bolo napríklad vypisovanie prednášajúceho jeho spolužiačke, že na profilovke na Facebooku vyzerá sexy. Ďalšia, ktorá sa zúčastnila v istej súťaži, dostala sexuálne návrhy od vyučujúceho, ktorý súťažné projekty hodnotil.

Krišová s Florianom nie sú jediní, čo boli svedkom takéhoto správania, po výzve v univerzitných facebookových skupinách sa redaktorke ozvali ďalší. „Na našej tradičnej každoročnej akcii, kde vítame prvákov, majú niektorí učitelia tendenciu sa opiť a následne flirtovať so študentkami. Počas jedného ročníka som bol svedkom toho, ako vyučujúci bozkával a obchytkával priamo jeho študentku, ktorú ten semester učil. Neviem, či z toho ona mala nejaké výhody alebo nie, ale toto sa opakovalo pravidelne na každom ročníku akcie,“ opisuje študent politológie na Fakulte sociálnych štúdií (FSS). Redakcia jeho identitu pozná, rovnako ako ďalších študentov, ktorí sú v texte uvedení, pre ich bezpečnosť však mená nie sú uvedené.

Ďalšou z vecí, o ktorej hovoril, bol vzťah jeho spolužiačky s ich prednášajúcim. „Tam bolo jasné, že tá spolužiačka požíva nejaké výhody, ale keď sa rozišli, tak začal ísť proti nej a začal ju špiniť,“ pridáva študent. Za svoje štúdium si všimol aj to, že jeden z vyučujúcich mal na niektoré študentky na prednáškach sexistické komentáre. „Boli to poznámky na to, ako sú spolužiačky oblečené, akú majú krátku sukňu a veľký výstrih. Myslím si, že človek v takej pozícii by si nič podobné nemal dovoliť,“ hovorí.

Iná študentka vylíčila priebeh jej skúšky. „Profesor mi hovoril „holčičko“ a povyšoval sa na to, že som žena. Skúšku mi nedal, pýtal sa ma na veci, ktoré by som „logicky“ mala vedieť, a vôbec si nevšímal môjho zaskočenia ani roztraseného hlasu z toho oslovenia. Na ďalšie pokusy som nešla, pretože mi bolo jeho vyvyšovanie sa nepríjemné, a počuť zase, ako ma tým jeho hlasom oslovuje „holčičko“, som fakt nemala záujem, skôr som sa bála,“ hovorí študentka.

Eliška z FSS rozprávala o tom, ako sa starší študenti na Právnickej fakulte pretekajú v tom, kto „pretiahne“ viac dievčat. To potvrdzuje aj jeden zo študentov tejto fakulty, ktorý opísal, že sa to deje priamo v študentských spolkoch, ktorých členovia si to bodujú.

Študentka Hana z Filozofickej fakulty opísala, ako jej jeden z vyučujúcich siahol na stehno. Anežka z Fakulty informatiky zase hovorila o tom, že prednášajúci, ktorý učí matematiku a logiku prvákov, s obľubou vyvolával spôsobom „tá slečna s veľkými kozami nám to určite povie“. Študentka dodáva, že sa podobne správa aj k chlapcom. Takisto sa ozvalo viacero študentiek Lekárskej fakulty, ktoré od prednášajúcich počuli sexistické poznámky o tom, že sa dievčatá na štúdium medicíny nehodia a že sú neperspektívne, pretože budú mať deti.

O najzávažnejšom prípade sexuálneho obťažovania na MUNI písal nedávno iDnes.cz, keď študentka Právnickej fakulty MUNI hovorila o tom, ako ju jej spolužiak po fakultnej zoznamovacej akcii znásilnil.

Organizácia Konsent, ktorá sa mimo iné venuje prevencii sexuálneho násilia, robila medzi študentmi a absolventmi MUNI prieskum. Podľa týchto interných dát, pätina respondentov uviedla, že sa im stalo, že niekto použil silu alebo násilie v snahe ich ohmatkávať alebo bozkávať, 16 percent, že sa o to niekto snažil vo chvíli, kedy neboli schopní dať súhlas. Tým niekým bol v každom treťom prípade iný študent. Tento prieskum bol anonymný, realizovaný na celkom 644 študentoch a absolventoch v roku 2020 a je využívaný len pre interné účely organizácie.

Obeť je na MUNI nútená do priamej konfrontácie

„Cítil som, že je niečo zle, ale mal som strach verejne vystúpiť, veď tu je ten strach, že nedoštudujem, ak sa postavím proti ľuďom, ktorí ma učia a rozhodujú o tom, či spravím skúšky alebo nie,“ vysvetľuje študent politológie na FSS, prečo prehovoril až anonymne.

Florian sa počas svojho pôsobenia v Akademickom senáte (AS) stretol s podobným problémom. „Keď som zisťoval, čo by sa s tým dalo robiť, zistil som, že na univerzite nie je žiaden spôsob, ako to riešiť. Síce sa na mňa tí ľudia obracali, ale ja som ich nemal na koho odkázať,“ sťažuje sa Florian.

Podľa neoficiálnych dát Konsentu 31 percent študentov MUNI za dobu štúdia počulo o niekom, kto sa choval v sexuálnom kontexte agresívne alebo ostatných sexuálne obťažoval. Takmer deväťdesiat percent z nich sa neobrátilo na nikoho. Len 3,5 percenta respondentov má jasnú predstavu o tom, aké kroky bude MUNI vykonávať v prípade, že sexuálne obťažovanie nahlásia; 70 percent nemá ani tušenie.

Situácia sa aktuálne rieši cez podanie sťažnosti dekanovi fakulty na základe smernice č.3/2008, podľa ktorej ale musí obeť uviesť celé meno a ďalšie údaje. To podľa trojice nie je efektívny systém nahlasovania, vedenie si podľa nich preto možno myslí, že problém neexistuje.

Podnety od študentov a mesiace bez riešenia

Doktorandi sa preto so svojimi podnetmi obrátili na bývalú prorektorku pre záležitosti študentov Hanu Svatoňovú. Okrem zavedenia transparentného systému riešenia prípadov sexuálneho obťažovania navrhovali aj úpravu textu na webe MUNI. Informácie v ňom prenášali zodpovednosť na obeť, ktorá musela konfrontovať priamo útočníka bez možnosti anonymizácie.

S prorektorkou Svatoňovou sa stretávali pol roka, tá sa nakoniec chystala predniesť problém na kolégiu rektora. Trojica pre ňu dokonca pripravovala prezentáciu, aby tému mohla otvoriť na porade vedenia univerzity. „To sa ale nestalo, došlo k výmene pani prorektorky,“ opisuje Krišová. Podľa informácií, ktoré má trojica, bývalá prorektorka rezignovala sama.

Študenti teda kontaktovali novú prorektorku Simonu Koryčánkovú a dostali možnosť zmeniť problémový text. Z ich návrhu bola nakoniec publikovaná len jeho časť. „Nová prorektorka sa s nami stretla raz a ďalej sme komunikovali len s Poradenským centrom. Dlho sme sa obávali, že textom na webe to skončí,“ spomína Hadarová. Na začiatku jesenného semestra však dostali k nahliadnutiu novú koncepciu od Poradenského centra. I keď oceňujú, že sa veci pohli, stále majú k plánom prorektorky výhrady.

Po dvoch rokoch predstavili návrh riešenia

Koncepciu prorektorka Koryčánková predstavila začiatkom októbra na zasadnutí AS. Študenti budú mať podľa nej päť konzultácií u Poradenského centra zdarma, potom budú presmerovaní na organizáciu Persefona. Vznikne aj inštitút kontaktných osôb, ktoré majú byť sprievodcami procesom od oznámenia prípadu po informovanie o možnostiach a službách, ktoré obeť má. Sú nimi Lucie Baldíková a Marie Velebová z Poradenského centra a Oldřich Tristan Florian.

„Zo slov prorektora pre legislatívu pre mňa vyplývalo aj to, že kontaktná osoba by mala zbierať dôkazy, a potom by mohla odovzdávať podnet dekanovi,“ hovorí Florian. Kontaktná osoba by teda mala byť niečo ako dôverník, ktorý vysvetlí proces a možnosti pre obeť. „Veľmi sa mi ale nezdá, že by vyšetrovanie malo byť výlučne v kompetencii dekana. Pre mňa by bol vhodný orgán nejaký panel s osobami s rôznymi špecializáciami plus nejaký externisti,“ myslí si akademický senátor a poukazuje na postupy zahraničných univerzít.

Podľa Krišovej sa zatiaľ nevie, čo by obetiam tieto kontaktné osoby hovorili – stále nie je nastavený nejaký transparentný systém. „Ja si od toho sľubujem to, že keď sa študujúci začnú Oldřichovi ozývať a on im povie ˈokej, je tu takáto možnosť a ten proces bude vyzerať tak a takˌ a tí ľudia povedia, že sa im do toho nechce, že to berú späť, tak budeme mať dáta o tom, že sa tie prípady dejú, ale študenti to nechcú nahlasovať, lebo im to príde netransparentné, alebo sa boja, že dekan bude zaujatý,“ komentuje Krišová.

Konsent bude školiť akademických pracovníkov a na jar sa plánuje aj zriadenie kontaktných osôb i na jednotlivých fakultách. Prorektorka Koryčánková podľa vlastných slov považuje kontaktné osoby za lepšie riešenie ako študentského ombudsmana, pretože sa venujú len tejto jednej téme.

Podľa zápisu zasadnutia AS práve prebieha aj tvorba Disciplinárneho poriadku MUNI a Etického kódexu, v ktorých bude sexuálne obťažovanie zakotvené.

Univerzita sa bude snažiť aj o osvetu. „Masarykova univerzita myslí aj na dôležitosť propagácie tejto témy a počíta s využitím existujúcich komunikačných kanálov, ako sú Časopis M, zamestnanecký a študentský newsletter, zamestnanecký portál, sociálne siete a prípadne aj časopis Universitas,“ povedala Velebová z Poradenského centra. Krišová i Florian sú voči tomu skeptickí. „Je fajn, že o téme chcú šíriť osvetu cez univerzitné média, ale stále tam chýba nejaké transparentné riešenie,“ komentuje koncepciu Krišová. „Bude to super pre obeti, ktoré si takto budú môcť zistiť, čo môžu robiť, ale inak si nemyslím, že univerzitné média sú natoľko čítané, že by prispeli k zmene kultúry,“ dopĺňa Florian.

Na FAMU už podpornú infraštruktúru majú

Predseda senátu Josef Menšík na zasadnutí AS povedal, že sa nejedná o problematiku, ktorú by bolo možné vyriešiť v krátkom časovom horizonte. To však nie je celkom pravda, na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) funkciu študentského ombudsmana majú, proces trval pol roka. Tamojšia ombudsmanka sa zameriava hlavne na mediáciu, kyvadlovú diplomaciu (pendluje medzi dvoma stranami sporu, pozn. red.) a iné, aj neformálne spôsoby riešenia sťažností, vysvetlila hovorkyňa FAMU Klára Osičková. „Ombudsman je súčasťou základného trojuholníka podpornej štruktúry - jeho ďalšími dvoma zložkami sú fakultní psychológovia a združenie Konsent,“ opísala Osičková.

Tamojšiu situáciu teda rieši odborníčka. Súčasná ombudsmanka Klára Laurenčíková vedie Českú odbornú spoločnosť pre inkluzívne vzdelávanie, pôsobí na Ministerstve zdravotníctva ako odborná garantka agendy detského duševného zdravia, prednáša na Katedre špeciálnej pedagogiky Karlovej univerzity, je predsedníčkou Vládneho výboru pro práva dieťaťa, členkou Rady vlády pre ľudské práva a členkou Výboru pre prevenciu domáceho násilia.

„Táto citlivá téma je u nás neriešená a zrejme preto majú niektorí vyučujúci pocit, že si môžu dovoliť, čo len chcú,“ myslí si študent politológie na FSS, ktorý bol na fakulte svedkom obťažovania. Florian sa tiež obáva, čo sa bude diať, ak sa toho chytia niektorí z konzervatívnejších profesorov. Preto sa snažia presadiť aj to, aby za sexuálne obťažovanie boli považované aj sexistické poznámky, pretože tie vytvárajú podhubie pre horšie útoky.

„Nikto nám aktívne nehádže polená pod nohy, skôr je to klasická nechuť tú tému riešiť,“ komentuje Krišová. Dodáva, že je to kontroverzné skôr z toho hľadiska, ako dlho sa to ťahá. „Hlavný problém je pasivita ľudí na univerzite,“ uzatvára Florian.