Glosa: Hegerova vláda skončila na Vlčanovej skládke odpadov

Najsilnejší a možno aj posledný argument, ktorý Hegerovej vláde ostal na odôvodnenie vlastnej legitimity bol, že polícia má rozviazané ruky vo vyšetrovaní. Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan sa však tento argument rozhodol dokázať dosť netradične – vlastnou kauzou. Dobrá správa je, že polícia naozaj vyšetruje. Zlá správa je, že vďaka tomu padla vláda.

Krása tejto kauzy je v jednoduchosti. Ministerstvo životného prostredia chcelo renovovať skládku odpadov. Vyhlásilo preto súťaž o takmer jeden a pol miliónovú zákazku, o ktorú sa uchádzalo osem firiem. Vyhrala tá Vlčanova, pričom Vlčan bol sám minister pôdohospodárstva. Či naozaj bola jeho firma najlepším adeptom, už dnes nikto nezistí. A čo je dôležitejšie, ani na tom nezáleží – je predsa jasné, že sadnúť si na ministerské kreslo znamená zrieknuť sa niektorých potešení vo svojej podnikateľskej kariére, napríklad štátnych zákaziek. Teda, zdá sa to byť jasné, kým v tom kresle nesedíte.

Vlčan zareagoval na celú kauzu tak, že síce odovzdá prezidentke svoje poverenie vládnuť, ale že tú dotáciu si aj tak nechá. Vo výsledku teda jeho firma dostala zaplatené 1,4 milióna eur za to, že on už nemusí ďalej viesť a znášať zodpovednosť za svoje ministerstvo bez dôvery parlamentu. Nech si každý myslí o Slovensku svoje, ale zdá sa, že jedno je isté – je radosť s nami obchodovať.

Eduard Heger si krátko po celej kauze zabookoval pár minút vysielacieho času v RTVS. V podstate získal možnosť ukončiť trápenie svojej vlády dôstojne a s nadhľadom. Mal však v pláne čosi iné. Rozhodol sa túto chvíľu využiť, aby posledný raz požiadal Slovákov o milosť a možnosť „doviesť Slovensko v pokoji a stabilne k demokratickým voľbám.“ Akoby zabudol, že vládne doslova bez dôvery kohokoľvek a len na požičaný čas od prezidentky, ktorý mu prenechala do „zásadného zlyhania.“ V RTVS pôsobil ako kapitán, ktorý sa snaží upokojiť ľudí na palube potom, ako je loď dávno pod vodou.

Prezidentke Zuzane Čaputovej sa na druhej strane naskytla jedinečná príležitosť vymaniť sa z politicky dusivého vzťahu s Hegerovým kabinetom, za ktorý musela znášať politickú zodpovednosť, pretože poverenie mali od nej. Každý predsa vie, že korupčná kauza sa u "protikorupčnej vlády" dá považovať za zásadné zlyhanie. A tak môže Hegera konečne nechať ísť.