Na prvý pohľad to môže vyzerať ako veľký chaos, hovorí hráčka roller derby Lucie Jasanská

Brno - Na prvý pohľad chaotická hra, no v skutočnosti je plná stratégie a pravidiel. Roller derby je v Česku zatiaľ málo rozšírený šport, avšak jeho popularita pomaly rastie. Brniansky klub Roller Derby Brno Freakshow funguje už deväť rokov. Lucie Jasanská, ktorá je jeho členkou štyri roky, rozpráva o princípoch a pravidlách hry, súťažiach, svojich začiatkoch aj o tom, ako derby vyzerá vo svete.

Ako presne tento šport funguje?

Je to veľmi komplexný šport v tom, že je tímový a kontaktný. Je tam veľmi veľa pravidiel. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako veľký chaos, že ľudia do seba na dráhe narážajú, a keď nepoznáte pravidlá, tak je to ťažko čitateľné.

My hráme flat track derby, čo je európska verzia amerického derby, ktoré sa hrá na naklonenej dráhe, čo u nás v Európe nie je. Hráme to normálne v telocvični na rovnom povrchu. Hrá sa na oválnej dráhe, vždy dva tímy proti sebe. Na dráhe je súčasne päť hráčok z každého tímu, takže desať ľudí dokopy. Cieľom je zbierať body, a to robí jedna hráčka z každého tímu. Tá má špeciálnu rolu, ktorej sa hovorí jammerka (džemerka). Pozná sa podľa toho, že má na prilbe hviezdu. Ona zbiera body tým, že predbieha protihráčky. Za každú protihráčku, ktorú predbehne, získa jeden bod. Ďalšie hráčky na dráhe sú blockerky. Tie sa snažia blokovať jammerku z opozičného tímu tak, aby nemohla prejsť a skórovať na nich, a zároveň môžu pomáhať tej svojej jammerke tým, že jej otvárajú cestu, aby mohla prejsť a získať body.

Hráte na čas, alebo musíte prejsť určitú dráhu?

Oficiálny zápas trvá hodinu. Hrá sa na dve polovice po tridsiatich minútach. Zápas je rozdelený na takzvané jamy (džemy). Každý jam môže trvať maximálne dve minúty. Vždy je teda nejaký ohraničený čas, počas ktorého môže jammerka skórovať. Po tých dvoch minútach, aj keď to väčšinou končí skôr, sa hráčky striedajú. Na lavičke môže byť až pätnásť hráčok.

Akú výbavu k tomu potrebujete?

Hrá sa na takzvaných quad korčuliach, čo sú také tie retro korčule, hovorí sa im aj trackové korčule. Majú štyri kolieska, dve a dve vedl’a seba, čiže to nie sú klasické inliny. Sú prispôsobené priamo pre derby. Existujú aj tanečné typy, kde je topánka vysoká, no my máme topánku len po členok, aby sme v nej mali väčšiu mobilitu. K tomu potrebujeme chrániče. Musíme mať chrániče na kolená, lakte a zápästia, helmu a ešte chránič na zuby.

Sú v roller derby časté zranenia?

Môže to byť dosť agresívne, je to veľmi kontaktné. Veľa pri tom padáme. Hraniu derby predchádza príprava. Ak sa niekto pridá do tímu, trvá určitú dobu, kým mu dovolíme s nami hrať derby, pretože by bolo hrozne nebezpečné toho človeka rovno pustiť na dráhu. Najskôr sa musí naučiť korčuľovať a potom sa postupne učí pravidlá. Učí sa, aký je legálny kontakt – to je kopec pravidiel – a to sa musí dodržiavať. Napríklad je nelegálne používať lakte, kopať alebo naraziť niekomu zozadu do chrbtice. To sa musia všetci naučiť, aby sme vôbec mohli hrať derby.

Zároveň sa učíme padať, čo minimalizuje následky z pádu. Pretože ak spadneš na chrániče a spadneš správne, obmedzíš náraz a je veľká pravdepodobnosť, že sa nezraníš. Samozrejme, zranenia sa stávajú. Najčastejšie sú to zlomené členky a podobne. Nestáva sa ale tak často, že by sme z každého zápasu odchádzali s tým, že polovica tímu má zlomené nohy.

Ako vyzerá roller derby súťaž?

Záleží, ako si to tím naplánuje. Väčšinou je nejaký hosťujúci tím, ktorý organizuje zápas alebo turnaj. Často to býva tak, že nás niekto pozve: „Príďte k nám, zahráme si zápas.” My tam prídeme a poobede sa hrá jeden zápas. Samozrejme, do telocvične prídeme skôr. Potrebujeme sa rozcvičiť. Zápas trvá hodinu. Potom sa ponaťahujeme a ideme sa niekam najesť.

Ale je to rôzne. Môžu byť aj takzvané double headers, to znamená, že sú dva zápasy. Tím, ktorý organizuje, si pozve tri tímy. Proti jednému hrá on sám a potom zvyšné dva tímy hrajú proti sebe. Alebo môže byť aj triple header, čo znamená, že tím pozve dva tímy a každý hrá s každým, takže sú tri zápasy za sebou.

Konajú sa aj rôzne turnaje. Myslím, že tento víkend vo Viedni bude Strudel Cup, kam pôjde päť tímov a tie budú hrať počas celého víkendu. Alebo napríklad vo Varšave býva vždy v marci turnaj takzvaných sedmičiek, čo je skrátený formát. To znamená, že sa hrá len dvadsať minút a hrá sedem hráčok namiesto pätnástich, aby to rýchlejšie ubiehalo. Tam hrá napríklad dvanásť tímov a postupne sa pavúkom vyraďujú a dostávajú do finále.

Keď je na zápase pätnásť hráčok, zahrajú si všetky?

Jamov býva pokojne dvadsať až päťdesiat za hodinu. Tým pádom sa fakt veľa striedame. Stáva sa, že sa niekto zraní, alebo nemôže, alebo dostane penaltu, ak spraví niečo proti pravidlám. Ak dostane sedem penált, je vylúčená z hry a už nemôže ďalej hrať. Takže sa nám občas stane, že niekto dostane siedmu penaltu a už nemôže nastúpiť na dráhu. Takto nám postupne odpadávajú ľudia a dosť často sa stáva, že posledných desať minút hrajú dokola stále tí istí ľudia, pretože nikto iný už nemôže. Ostatní už len ležia pri lavičke, sú vyčerpaní a už sa im nechce hrať. Určite si teda zahrajú všetci.

Tiež je to o tom, že sme rozdelené na pozície, na blockerky a jammerky. Jammeriek je menej, pretože je to vždy jedna ku štyrom na dráhe. Ideálne je mať štyri, aby sa mohli striedať, pretože tá pozícia je náročnejšia. Blockerky sú väčšinou skôr statické. Pohybujú sa po dráhe, ale skôr sa snažia držať situáciu na mieste, brzdiť a spomaľovať hru. Zatiaľ čo jammerka musí stále obísť celé koliečko, aby mohla skórovať body. Jammerka teda jazdí stále dookola a je to veľmi náročné, pretože sa musí predierať cez tých ľudí tak, že ich pred sebou tlačí. Jammerky bývajú často veľmi vyčerpané a preto sa potrebujú striedať.

Hrajú hráčky vždy na tom istom poste, alebo ich menia?

Väčšinou, aspoň teda u nás v tíme, to funguje tak, že keď začneš hrať derby, vyskúšaš si všetko a povieš si: „Áno, baví ma toto, budem hrať na tejto pozícii.” Ale samozrejme môžeš po pol roku prísť s tým, že si chceš skúsiť jammovať, tak začneš jammovať. Stáva sa to aj po dlhšej dobe, napríklad sa niekto v niečom zlepší, alebo si chce skúsiť niečo iné, takže sa skrátka presunie.

Na zápas ideme s tým, že máme zoznam ľudí a plán, kto kedy bude hrať a s kým. Na lavičke sa to už veľmi nemení, pokiaľ sa nestane, že sa niekto zraní a zrazu to treba obmeniť. To už riešime za pochodu.

Spomínali ste dva väčšie turnaje vo Viedni a vo Varšave. Bývajú aj tu v Česku takéto podujatia?

Asi bývajú. Ale takéto veľké turnaje sme tu doposiaľ nemali. V Brne sme zatiaľ organizovali len dva zápasy a to bol vždy len jeden zápas. Pozvali sme tím, zahrali sme si a to bolo celé. V Prahe bývajú zápasy častejšie. Teraz na jeseň tam podľa mňa bude aspoň jeden mesačne, skôr aj viac. Tam občas bývajú aj tie double headers a triple headers.

Ako často súťažíte?

To je rôzne. Nás veľmi spomalil covid. Takže nejakú dobu potom, ako som sa ja pripojila do tímu, sa nehralo skoro vôbec. Nemohli sme ani poriadne trénovať, ani sa nevedelo, za akých podmienok sa môžu organizovať zápasy, čiže to bolo veľmi spomalené. Potom sme nejakú dobu celkom hrali a jazdili sme na zápasy. Ako tím hráme možno trikrát do roka. Nie je to veľmi často. Nemali sme dosť hráčok, tak sme si na jar povedali, že počkáme na nábor. Skúsime sa sústrediť na to, aby sme nabrali nových členov, a až potom budeme plánovať zápasy. Tento rok sme hrali v marci vo Varšave, kde nám skrátený formát vyhovoval, keďže nás bolo málo. A teraz v auguste sme mali jeden zápas a do konca roka sa už asi hrať nebude.

A ako dopadol augustový zápas?

Tam sme hrali dva zápasy, hrali sme proti Augsburgu a Štuttgartu v Nemecku a hrozne nás rozsekali.

Prednedávnom ste mali dva náborové tréningy. Mali medzi ľuďmi úspech?

Myslím si, že tento rok sa nám to podarilo zatiaľ najlepšie. Mali sme veľkú kampaň na sociálnych sieťach, kde sme natáčali rôzne videá, takže si myslím, že sa o nás veľa ľudí dozvedelo. Organizovali sme tiež jednu akciu v kine Art. Bolo to premietanie filmu „Vyfič!“, ktorý je o roller derby. Režírovala ho Drew Barrymore a tam sme mali aj predstavenie tímu a vôbec toho športu ako takého. Myslím si, že aj vďaka tomu veľa ľudí prišlo na ten nábor. Mali sme tuším viac ako pätnásť ľudí a už šesť z nich potvrdilo, že s nami chce ďalej trénovať, takže super.

Ako vyzerá taký tréning?

Máme tréningy dvakrát do týždňa, v utorok a vo štvrtok večer. Je to rozdelené tak, že utorky sú zamerané na začiatočníkov, takže sa učíme úplne od základov korčuľovať, padať, otáčať sa, brzdiť a všetky tieto základné veci, ktoré človek potrebuje, aby sa vôbec dostal k tomu, že začne trénovať kontakt a derby ako také. Štvrtky sú potom zamerané na trénovanie hry.

Tréningy prebiehajú tak, že sa rozcvičíme, povieme si, kto sa ako má, kto má koľko energie, aby sme si uvedomili, kto do toho koľko chce dať a podobne. Väčšinou začíname tým, že si skúšame individuálne skilly na korčuliach. Tréning vedie tréner, čo je vždy jedna z nás. V tíme nemáme žiadnych externých trénerov, takže sme si museli stanoviť takzvanú training committee, čiže niektoré skúsenejšie hráčky, ktoré pripravujú a vedú tréningy. Tie sú nastavené podľa toho, čo tréner vymyslí alebo čo práve potrebujeme trénovať. Špeciálne zastavenia alebo rozbiehanie, rôzne otočky a podobne. Potom sa presunieme ku kontaktu. Buď hráme jedna na jednu, alebo trénujeme už vo väčšej skupine, napríklad tri blockerky proti jammerke, a skúšame rôzne stratégie. Na konci, ak nás je dosť, tak už jednoducho hráme derby.

Koľko máte momentálne členov?

Pred náborom sme mali dvanásť ľudí. Ale to sú ľudia, ktorí sú členmi tímu, ale nie všetci aj aktívne hrajú. Máme hráčky, ktoré sú členky, ale nechodia na tréningy, pretože na to v tomto životnom období nemajú čas. Ak sa teraz k nám pridá tých šesť ľudí, tak nás bude okolo pätnásť aktívnych hráčov, čo je super, lebo presne to potrebujeme na zápasy.

Všimla som si, že na Instagrame máte predstavenia jednotlivých hráčov. Všetci mali originálne mená. Každý si môže to svoje vymyslieť?

To je také špecifikum roller derby. Začalo sa to robiť v Amerike pred desiatkami rokov. Nechcem teraz zachádzať do histórie, ale už v začiatkoch športu si každá hráčka zvolila nejaký pseudonym, pod ktorým sa predstavovala. Väčšinou je to nejaká slovná hračka alebo niečo vtipné.

Aké je to vaše?

Ja som Resting Beach Face.

Je ešte nejaký iný rozdiel medzi americkým a európskym derby, okrem naklonenej dráhy?

Teraz už aj v Amerike hrajú flat track derby. Tam sa to rozdelilo, niekde zostali pri naklonenej dráhe a niekde začali hrať na rovnom povrchu. Takže aj v Amerike sú tímy, ktoré hrajú flat track roller derby pod tou istou asociáciou, pod ktorou hráme my. Ale derby na naklonenej dráhe sa v Amerike stále hrá.

Rozdielov je viac. Jeden z hlavných je, že rozhodcovia sú tam iba uprostred dráhy, keďže tá dráha je tak zdvihnutá, že zvonku už nemôžu byť – tam už sú diváci – čiže sa na to pozerajú len z jednej strany. U nás jazdia rozhodcovia aj uprostred dráhy, aj zvonku, takže vidia viac nelegálneho kontaktu. Potom tam sú nejaké drobnosti v pravidlách, nie som si úplne istá, ako to funguje teraz. Napríklad vo filme „Vyfič!“, kde je to o derby tíme, ktorý hrá na naklonenej dráhe – ale ten film je z roku 2009 –, je to zobrazené veľmi agresívne. Neplatia tam úplne všetky pravidlá, ktoré máme ohľadom kontaktu my. Vlastne si na tej dráhe robia, čo chcú. U nás to neexistuje. Tu je to dosť limitované pravidlami a tie sú tam hlavne pre bezpečnosť hráčok.

Koľko je na zápase rozhodcov?

Záleží, koľko ich zoženieme. Tuším by ich ideálne malo byť osem. Potom ešte na každý zápas potrebujeme takzvaných non-skating officials, čo sú ľudia, ktorí nekorčuľujú a nie sú priamo okolo dráhy. Tí riešia penalty. Zo zápasu robíme aj štatistiky, takže niekto musí zapisovať, kto práve nastupuje na dráhu, kto hral aký jam, kto dostal akú penaltu, v akom jame a za čo. Je tam dosť veľa papierovania. Na to potrebujeme asi ďalších osem ľudí, ktorí toto zabezpečujú.

Čo sa stane, keď dostanete penaltu?

Ideme preč na tridsať sekúnd. Musíme vyjsť z dráhy a ísť do penalty boxu, čo je pripravená lavička. V okamihu, keď si sadneme na lavičku, začnú nám stopovať tridsať sekúnd. Potom nás pustia a môžeme sa vrátiť na dráhu. To sa ale môže stať maximálne sedemkrát za zápas. Akonáhle sedím siedmykrát, znamená to, že sa už nemôžem vrátiť na dráhu a ďalej hrať.

Môže penaltu dostať aj jammerka?

Môže sa to stať. Ak jammerka dostane penaltu, znamená to pre druhý tím veľkú výhodu, pretože nemajú koho blokovať a môžu naplno pomáhať svojej jammerke, aby mohla prejsť. Tomu sa hovorí offense. Ak teda naša jammerka ide na penaltu, máme ťažšiu prácu, pretože blokujeme druhú jammerku, ale zároveň celý tím jej môže pomáhať. A opačne.

Ako vznikol nápad založiť v Brne roller derby klub?

Podľa mňa veľa európskych tímov, alebo tímov po celom svete, vzniklo v nadväznosti na film „Vyfič!“. To bolo niečo, čo derby spropagovalo po celom svete, aj tým, že v hlavnej úlohe hral Elliot Page a režírovala ho Drew Barrymore, čo boli veľmi známe mená. Film videlo veľa tínedžeriek, ktoré si povedali, že toto je cool, toto by som chcela niekedy skúsiť, a začali postupne zisťovať, či sa to dá hrať a ako sa to dá hrať. Začali vznikať jednotlivé tímy po celom svete. Veľa tímov pripúšťa, že vznikli práve na základe tohto filmu.

U nás vznikol prvý tím v Prahe. Partia dievčat si po zhliadnutí filmu povedala, že áno, poďme to skúsiť, a začali korčuľovať, trénovať spolu a skúmať, ako fungujú pravidlá, a začali ich uplatňovať. Bola tam aj pomoc ostatných tímov. Pražský tím pomáhali dávať dohromady ľudia z Berlína a z Viedne, kde už tie tímy fungovali. Pretože čím viac tímov v Európe bude, tým viac budeme môcť hrať. Takto vznikol prvý tím v Prahe. To sa dozvedelo pár ľudí v Brne, ktorí to tiež chceli skúsiť, začali za nimi jazdiť do Prahy a získali od nich know-how, a Praha potom pomohla nášmu tímu založiť tím v Brne.

V ktorom štáte v rámci Európy je roller derby najviac populárne?

Napríklad v Anglicku, Nemecku a Francúzsku majú extrémne množstvo tímov. V Nemecku sa hrá bundesliga a je tam derby tím skoro v každom väčšom meste. Francúzsko je teraz dosť na vrchole, minimálne čo sa týka majstrovstiev sveta, kde sa dostali na štvrté miesto a veľmi poskočili. Majú extrémne množstvo fanúšikov. Tie majstrovstvá sa konali v Rakúsku a bolo tam asi pätnásťtisíc ľudí, polovica z nich boli Francúzi. Zápasy Francúzska boli totálne narvané ich fanúšikmi. Bolo vidieť, že derby je tam teraz veľmi obľúbené.

Ako ste sa k tomuto športu dostali?

Mne nikdy nenapadlo, že by som robila nejaký šport. Rozhodne nie na úrovni, keď by som chodila do zahraničia na zápasy. Ak by som nenašla derby, tak si myslím, že by sa to nestalo so žiadnym iným športom. Bola to veľká náhoda. Videla som na Facebooku sponzorovaný príspevok, ktorý si dievčatá zaplatili. Konal sa nábor. Vtedy to ešte prebiehalo tak, že v lete chodili jazdiť na cyklotrasu a dávali na Facebook, že v utorok o takomto čase sa tu stretneme, pôjdeme si zajazdiť, môžete sa pridať.

Začala som o tom premýšľať. Myslím, že tesne potom, čo som videla ten príspevok, som šla do mesta a kráčala som okolo jedného vintage sekáča. Mali tam vo výklade presne tieto derby korčule, tak som išla dnu a bola to dokonca moja veľkosť. Tak som si ich kúpila a potom som s nimi išla na tú cyklotrasu, že to vyskúšam. Potom som začala chodiť na tréningy. Zo začiatku som si myslela, že sa len naučím korčuľovať a že derby asi úplne nie je pre mňa, ale potom som to skúsila a začalo ma to hrozne baviť.

Na akej pozícii hráte?

Hrám na pozícii, ktorú som úplne nespomenula, a tej sa hovorí pivot. To znamená, že blokujem, ale mám takú špeciálnu funkciu, že vo chvíli, keď je moja jammerka niekde zaseknutá alebo už z nejakého dôvodu nemôže ďalej jammovať, tak si môže zložiť tú hviezdu a dať mi ju. Ja si ju nasadím a stávam sa tým pádom jammerkou a ten zvyšok jamu odohrám za ňu.