Ako vyzerajú vedecké poznatky v praxi? Ako projekty Proof of Concept

Kameňom úrazu mnoho vedeckých bádaní je ich využiteľnosť v reálnom živote. Rovnako nemusia byť ich počiatočné fázy dostatočne zaujímavé pre komerčných partnerov, ktorí by do vývoja investovali peniaze. Riešenie prináša podpora Proof of Concept projektov, ktorá umožní prácu vedcov zatraktívniť a posunúť do ďalších štádií.

Brno - Deväť odborníkov predstavilo v utorok svoje vedecké projekty na konferencii Proof of Concept (PoC) v brnenskom hoteli Passage. Poukázali tak na podporu Masarykovej univerzity (MU), ktorá umožňuje zviditeľniť a zdokonaliť ich už dosiahnuté výsledky. Finančná podpora pomáha vedcom priblížiť nádejné technológie smerom bližšie k praktickému využitiu.

S najväčším počtom výskumných prác je v projekt zapojená Prírodovedecká fakulta MU. Vedúca oddelenia mikrobiológie MU Monika Vítězová predstavila technológiu na zníženie obsahu sírovodíka v surovom bioplyne. „V dnešnej dobe je v Európe v prevádzke okolo sedemnásť tisíc plynových staníc, v Českej republike približne päťstopäťdesiat. Všetky majú veľké problémy s kvalitou bioplynu, ktorý ma príliš vysoký obsah sírovodíka,“ povedala Vítězová. Okrem toho, že je plyn toxický, spôsobuje aj technické problémy, ako hrdzavenie motorov či znehodnotenie prevádzkových kvapalín. Náplne, ktoré by mali problému pomôcť, musia byť finančne prístupné najmä pre majiteľov staníc.

Rovnako vedci zdôraznili aj dôležitosť spoločenského a humanitného výskumu, bez ktorého sa ľudia v budúcnosti nepohnú. Je to ďalšia oblasť, v ktorej aplikovaný výskum chýba. „Naša spoločnosť má problém v tom, že sa nám nedarí podporiť nadané a talentované deti. Ak sú nejakým spôsobom odlišné, tak ich vyradzujeme a rovnako sa nám nedarí ich ani identifikovať,“ okomentovala svoj projekt psychologička Šárka Portešová z oboru pedagogickej psychológie MU. Česká školská inšpekcia upozorňuje na to, že každý rok nájdu približne iba osemsto intelektovo nadaných detí. Ak do toho pripočíta aj žiakov na stredných školách, systém vynechá až štyridsaťtisíc nadaných detí a dospievajúcich.

Problému by mal vyriešiť online psychodiagnostický herný nástroj Invenio, ktorý dokáže zachytiť nielen intelektovo nadaných žiakov, ale i popísať profil silných a slabých stránok každého dieťaťa. Testy pre prvú až šiestu triedu základnej školy sú integrované do počítačovej hry príbehom a posudzujú logické myslenie, kvantitatívne usudzovanie či efektivitu učenia. Výsledky o schopnostiach dieťaťa získajú rodičia i učitelia ihneď po ukončení testov.

Niekoľko výskumov sa od svojho prvotného zámeru odklonilo aj ako odpoveď na rozšírenie pandémie koronavírusu. Jedným z nich bol aj projekt Filipa Pardyho z Centrálneho laboratória genomiky CEITEC MU, ktorý predstavil využitie metódy RT-LAMP na diagnostiku covidu. „Zlatým štandardom pre dokázanie infekcie vírusom covid je použitie PCR testov. Chceli sme postup využitia testu trochu zjednodušiť, aby ho mohol využiť aj ľahšie zaškolený personál, nielen molekulárne laboratória,“ povedal Pardy.

Radu aplikácií pre svoju vnútornú potrebu univerzity vyvinulo i Stredisko Teiresiás, ktoré pomáha študentom so špecifickými nárokmi. Vďaka projektom PoC je možné aplikácie prepracovať tak, aby mohli byť ponúknuté aj verejnosti. Jednou z nich je Braille Universal Format, ktorý predstavuje sadu nástrojov pre konverziu, sadzbu a tlač dokumentov v Braillovom písme. „Podali sme ďalšiu žiadosť o financovanie a tento rok by sme chceli prezentovať ďalší podobný nástroj, ktorý sa volá Polygraf Online. Je to systém pre vzdialený prenos prepisu reči a simultánne tlmočenie znakového jazyka,“ okomentoval svoje plány tajomník Strediska Teiresiás Boris Janča.

Na konferencií svoje projekty predstavili aj iní vedci, či už z oblasti biochémie alebo forenznej antropológie. "Bolo to veľmi inšpiratívne a hlavne motivujúce," okomentoval svoju účasť študent umelej inteligencie a spracovania dát Adam Hospodka. Do PoC projektov sa zapojilo sedem fakúlt a nefakultných hospodárskych stredísk. Masarykova univerzita podporila sedemdesiatosem projektov s celkovou čiastkou štyridsaťšesť miliónov korún. Priemerná čiastka na jeden projekt sa pochybovala v rozmedzí sedemsto až osemsto tisíc korún.