Oporu má vojak vo spolubojovníkovi, hovorí odborník na bezpečnosť

Brno - Vojna na Ukrajine prináša ľuďom mnoho nových informácií z oblasti vojenskej techniky, bojových stratégií ale aj vnútorného sveta vojakov priamo vo vojne. Boje sa nevyhrávajú len za pomoci ťažkej techniky ale aj silnej psychickej odolnosti. „Väčšina konfliktov končí psychickou vyčerpanosťou a  neochotou bojovať,“ hovorí odborník na bezpečnosť z Masarykovej univerzity Jakub Drmola.

Viete bližšie vysvetliť, čo znamená psychická odolnosť vojakov?

Odolnosť v tej psychologickej rovine obecne značí schopnosť vojakov zvládať stresy prostredia. A to v dostatočnej sile na to, aby boli schopní vykonávať svoje úlohy, ktoré im sú pridelené. Niekedy sa k tomu priraďuje aj to, že zvládnu návrat naspäť do civilného života po bojových operáciách.

Je to niečo, čo sa dá získať časom, alebo to človek musí mať aspoň z časti prirodzene v sebe?

Je to určite kombinácia, ale rozhodne sa to dá budovať v čase. Dôležitý je samozrejme aj faktor, že niekto sa rodí so silnejšou schopnosťou zvládať stresové situácie. Povedal by som, že väčšiu silu má ale postupný tréning odolnosti a udomácnenie sa v stresujúcom prostredí, kde to vojak prežíva.

Ako funguje priamo počas vojny?

Najdôležitejším zdrojom odolnosti priamo na bojisku býva navzdory tréningom vzťah so spolubojovníkmi. Postupom času dochádza k tomu, že to, za čo oni bojujú, sú tí kamaráti v zákope vedľa nich. To je pre nich najsilnejšia opora pri zvládaní stresu. Zároveň je typické, že sú vojakom k dispozícií psychológovia či kapláni.

Starostlivosť o zranených vojakov je rozhodujúca

Ako na psychickú odolnosť vplýva vývoj bojov?

S tým práve súvisí bojová morálka, teda pokiaľ majú vojaci dojem, že sú na tej vyhrávajúcej strane a všetko sa im darí, tak oveľa lepšie zvládajú situácie spojené s vojnou. Dosť výrazným zdrojom odolnosti a ochoty bojovať je fungovanie starostlivosti o zranených. Keď vojaci vidia, že v prípade zraneniach ich zachránia, rýchlo operujú a postarajú sa o nich, majú oveľa vyššiu chuť bojovať.

Sú spôsoby, ktorými sa snažia bojujúce strany vzájomne si odolnosť narušiť?

Je to bežná súčasť popri samotných bojoch s vojenskou technikou. Štandardným príkladom je zhadzovanie letákov, vyzývajúcich nepriateľov, aby sa vzdali. V modernejšej forme môžu chodiť priamo vojakom esemesky, že ich situácia je bezvýchodná, ich boj nemá cenu a že by mali prebehnúť na druhú stranu.

Je položenie morálky a odolnosti rozhodujúcim faktorom vo vojne?

Pri všetkých konfliktoch, ktoré končia víťazstvom jednej strany, ide okrem likvidácie fyzických zdrojov nepriateľa, hlavne o tie psychické a to je práve bojovná morálka. Obrátenie nepriateľa na útek je ten najlepší výsledok, aký si môže armáda priať. Väčšina konfliktov končí práve tým, že jedna strana už nie je ochotná bojovať, zloží zbrane a kapituluje.

Mnoho zahraničných dobrovoľníkov tlak nezvládlo

Aké metódy na zlomenie psychiky proti sebe používajú vojenské strany v konflikte na Ukrajine?

Akýkoľvek informačný kanál môže byť a aj je na to využívaný. Takže či už hovoríme o letákoch, esemeskách, ale aj klasických sociálnych a tradičných médiách, všetko je súčasťou. A práve to je jeden z dôvodov, prečo niektoré armády a aj časť tej ruskej má obmedzený prístup k internetu a mobilom. Zároveň to však slúži aj k tomu, aby oni sami nešírili utajené informácie a polohy vojenských jednotiek.

Ako to v oblasti mentálnej rezistencie vojsk vyzerá teraz u bojujúcich Ukrajincov?

Od začiatku vojny platí, že ukrajinská strana sa zdá byť v oblasti tej informačnej a tým pádom aj psychologickej vojny úspešnejšia. Čiastočnej je to spôsobené aj tým, že väčšina informácií, ktoré máme sú z ukrajinskej strany. Čo sa týka odolnosti jednotlivých vojakov tiež to vyzerá, že Ukrajinci sú na tom lepšie. Je to dané aj tým, že ukrajinská armáda je skúsenejšia kvôli tomu, že bojujú posledných osem rokov vkuse na Donbase. Ich vojaci sú zároveň starší a osvedčenejší v porovnaní s mladými Rusmi. Prinajmenšom teda v tej prvej fáze vojny mali Ukrajinci po tej psychologickej a morálnej stránke silne navrch.

Vo vojne bojuje aj mnoho civilistov, ako sa oni so psychickým nátlakom vyrovnávajú bez profesionálneho tréningu?

Priamo u ukrajinských civilistoch je tá hranica medzi civilistami a vojakmi veľmi nejasná, pretože mnohí civilisti narukovali a sú súčasťou domobrán dlhšiu dobu. Skôr to bolo vidieť pri dobrovoľníkoch zo zahraničia, ktorí boli pozvaní bojovať za Ukrajinu. Dbalo sa na to, aby prichádzali odolnejší ľudia s vojenskými skúsenostiam. Napriek tomu prišlo mnoho ľudí, ktorí neustáli situáciu, aká tam bola, a sklamaní odišli. Nezvládli hlavne dlhé čakanie na zbrane alebo výcvikové tábory, na ktoré útočili Rusi.

Rusi budú motivovaní pomstou

Ako boli doteraz na tom ruskí vojaci so svojou mentálnou odolnosťou a morálkou?

Rusi v tej prvej fáze vojny mali dosť nízku bojovú morálku, ochotne sa vzdávali alebo utiekli celé ruské jednotky. Veľká časť armády sú branci, čo sú veľakrát osemnásť ročný mladí chlapci, ktorí sú málo odolní. Dôležité boli tiež faktory, ako problémy so zásobovaním a vojenskou technikou. Hladný vojak bez zbrane nie je dobrý vojak.

Ako bude pre Rusov vyzerať druhá fáza vojny na východe Ukrajiny po tej psychickej stránke?

Zvýšenie morálky bude súvisieť s tým, ako sa im bude dariť. Veľmi bude záležať na tom, či sa im podarí napraviť problémy, ktoré mali v prvej časti vojny. Výcvik a odhodlanie už po takto dlhšie dobe veľa nezmení. Časť z nich bude bojovať za svojich kolegov a budú motivovaní práve ich záchranou, prípadne pomstou.

Akú úlohu hrá rodina pre vnútornú pohodu vojakov na Ukrajine?

Pre ukrajinskú stranu je rodina silnou motiváciou, keďže pre väčšinu z nich to je to, za čo oni bojujú. Na tej ruskej strane je kontakt s rodinou dosť obmedzený a keď tam aj nejaký je, pohybuje sa na veľmi širokom spektre medzi smútkom, nesúhlasom, alebo naopak vzájomným povzbudením a radosťou z boja.

Dlhá vojna prinesie brutalitu

Je teda kontakt s rodinou počas vojenskej misie pre vojaka prospešný?

Túto otázku riešila v minulosti americká armáda v súvislosti s bezpilotnými prostriedkami, ktoré sú ovládané na diaľku zo základní mimo zóny konfliktu. Bola tu teda časť vojakov, ktorí bojovali takto na diaľku, s tým, že po práci šli naspäť k rodine. Očakávalo sa, že to bude pre nich prospešné, ale ukázalo sa, že to má pre väčšinu presne opačný efekt. Viac vojakom vyhovuje keď majú oddelený vojenský život od toho civilného, takže tie vojenské pocity a stresy zdieľajú so svojimi kolegami, ktorí si prechádzajú tými istými situáciami.

Oproti ruským masakrom na ukrajinskom obyvateľstve, vedie Ukrajina férovú a civilizovanú vojnu?

Zo začiatku ukrajinská strana mala príkazy rozlišovať medzi rôznymi ruskými jednotkami. Išlo o to, že zatiaľ čo niektorí ruskí vojaci boli zajatí a mohli sa vzdať, u delostrelcov sa už ohľad nebral, keďže boli vnímaní ako tí, ktorí na diaľku masakrujú obyvateľov. Takisto s čečenskými bojovníkmi nemuseli nakladať extrémne humánne, čo je ale dané ich vlastnou reputáciou. Hlavne zo začiatku vojny bolo ale veľa videí, kde sa k ruským zajatcom chovajú veľmi slušne. Postupom času ale snaha o ohľaduplnosť a ľudskosť klesá aj u ukrajinských vojakov. Čím dlhšie bude vojna trvať, tým bude brutálnejšia na oboch stranách.