V porovnaní s Áziou a Amerikou je cena energií v Česku vysoká
Domácí
Brno - V stredu 27. marca sa v priestoroch Knihovny Jiřího Mahena v Brne konala prednáška na tému Energia pre našu civilizáciu. Viedol ju energetik Jiří Gavor, ktorý v tomto odvetví pracuje nepretržite od roku 1978. Prednáška širokej verejnosti vysvetlila súčasné trendy či budúcnosť v energetike.
Jiří Gavor
Študoval na Českom vysokom učení technickom. V roku 1992 založil firmu ENA, ktorá sa zameriava na konzultačnú podporu štátnej správy, energetických firiem a veľkých spotrebiteľov energie. Zároveň je výkonným riaditeľom Asociácie nezávislých dodávateľov energií (ANDE), ktorá si kladie za cieľ vytvorenie platformy pre vzájomnú spoluprácu medzi jednotlivými dodávateľmi energií . Jiří Gavor je špecialistom na vývoj energetických trhov a relácie cien a riadi energetické audity veľkých priemyselných podnikov.
Ceny energií na medzinárodnom trhu aj ceny pre koncových spotrebiteľov sa rýchlo menia. Dôkazom sú ceny pohonných hmôt, plynu a elektriny, ktoré v roku 2021 vzrástli na desaťročné maximá. Priemerná domácnosť v Česku čelila medzi júnom 2021 a 2023 inflácií cien energií vo výške až 61,5 percent.
„Aj v súčasnej situácii je napriek snahám energia v Európe v porovnaní s Áziou a Amerikou stále drahá,“ konštatuje súčasnú situáciu Jiří Gavor. Situácii by mohli pomôcť investície do obnoviteľných zdrojov energie, ktoré by pomohli rozložiť energetický mix a znížiť závislosť od drahších fosílnych palív.
Zmena klímy a zhoršovanie stavu životného prostredia predstavujú pre Európu a celý svet existenciálnu hrozbu. Preto vznikla Zelená dohoda pro Európu. Tá kladie dôraz na znižovanie emisií a prispieva k tomu, aby sa do roku 2050 stala Európska únia uhlíkovo neutrálnou.
Často skloňovanou témou v Česku je koniec spaľovania uhlia. Česká republika plánuje skončiť so spaľovaním do roku 2033, pričom spotreba uhlia na výrobu elektriny ide rapídne dole. Ťažba uhlia medziročne klesla o pätnásť percent.
Okrem uhlia klesla aj spotreba plynu, a to o desať percent. Pokles nastal nie len v roku 2023, ale i v roku 2022. Dôvodom je cena - tá dramaticky vzrástla. „Začala som šetriť, kde sa dá. Ceny mi narušili rozpočet, vždy si poriadne rozmyslím, či potrebujem zakúriť,“ hovorí Věra Milfaitová, ktorá svoju domácnosť plynom vykuruje už dlhé roky.
Budúce plány Európskej únie sa týkajú zákazu používania fosílnych palív vo vykurovaní budov, a to najneskôr od roku 2040. Trend je ale jasný: prechod na obnoviteľné zdroje. Od roku 2025 budú preto ukončené dotácie na kotly na fosílne palivá.
Knihovna Jiřího Mahena v prednáškach na súvisiace témy pokračuje. Už o mesiac si široká verejnosť môže rozšíriť vedomosti o elektromobilite s Jánem Stankěm, či o atómovej energii s Danou Drábovou.
