Brnenský virológ získal dva milióny eur na výskum bakteriofágov

Brno - Pavel Plevka, virológ z Masarykovej univerzity, získal prestížny európsky ERC Starting grant na svoj projekt BioPhage. Dva milióny eur použije na výskum bakteriofágov. Do výskumného tímu zapojí aj súčasných doktorantských študentov. Mladším študentom radí, aby sa začali čo najskôr zapájať v laboratóriách. "Nech všetko začínajú skôr. Kľudne už v prvom ročníku," konštatuje Plevka.

O čom je projekt, na ktorý ste získali grant?

Projekt je o výskumoch bakteriofágov. To sú vírusy, ktoré napádajú baktérie. Konkrétne my budeme študovať bakteriofágy, ktoré napádajú zlatého stafylokoka.

Viete to popísať bližšie?

Stafylokok je baktéria, ktorá normálne žije v ľudskom nose, ale môže spôsobiť infekcie. Napríklad, keď má niekto popáleninu či jazvu, tak sa tam baktérie môžu množiť a brániť hojeniu. Tá baktéria je často rezistentná na antibiotiká. Alternatívny spôsob, ako baktérie zabiť, by bolo použitie bakteriofágov. My budeme študovať bakteriofága s názvom phi812, ktorý infikuje zlatého stafylokoka a budeme študovať to, ako tie baktérie tvoria biofilm - povrchovú vrstvu. Tým, že sa baktérie chránia biofilmom, sa stávajú rezistentné k antibiotikám aj k imunitnému systému.

V čom je váš výskum iný od ostatných?

Nový aspekt je práve štúdium biofilmu. Normálne sa fágová infekcia baktérií študuje v tekutej trepanej kultúre, takže nevytvárajú biofilm. Kvôli tomu nerozumieme, ako sa bakteriofágy šíria cez biofilm. Tiež budeme detailne študovať, ako sa bakteriofágy množia vnútri infikovanej bunky. To tiež nie je veľmi preskúmané.

Ste jediný tím, ktorý študuje tento problém?

Existuje rada ďalších laboratórií, ktoré skúmajú podobné javy. Ale napríklad nemusia študovať priamo zlatého stafylokoka, študujú iné baktérie.

Cieľom nie je ľudí liečiť

Čo by mohol váš objav priniesť svetu?

Projekt je zameraný na základný výskum. Poznanie nepriateľa. Chceme pochopiť, ako bakteriofág likviduje biofilm. To by mohlo viesť k tomu, že bakteriofágy budú raz použité vo fágovej terapii. Alebo možno prídeme na látky, ktoré budú rozrušovať biofilm. Naším cieľom nie je nikoho liečiť alebo vyvíjať lieky. Iba poznať biologické procesy.

V akej sume ste dostali ten grant?

Skoro dva milióny eur.

Čo z toho budete financovať?

Primárne plánujeme zamestnať tím ľudí. Projekt zahŕňa laboratórneho technika, dvoch post-doktorantov a dvoch doktorandských študentov. Kúpime chemikálie a ďalšie vybavenie na prácu v laboratóriach. Zároveň musíme zaplatiť poplatky za využitie zdieľaných laboratóri v CEITECu, kde sa nachádza dôležité vybavenie ako napríklad elektrónové mikroskopy.

Grant ste dostali na päť rokov. Je to dosť času?

Výskum nekončí nikdy. To, že na niečo prídeme, iba prináša ďalšie otázky. Avšak na vedecké ciele, ktoré som popísal v grantovej žiadosti, je to dosť.

Ako ste sa dostali k tejto téme?

Už dlho robím štruktúrnu biológiu vírusov. Bakteriofágy sú tiež vírusy, ale sú špecifické komplexnou a krásnou štruktúrou. Sú to jedny z najkomplikovanejších molekulárnych strojov, ktoré poznáme. Keď som sa vracal do Česka zo Spojených štátov, vedel som, že pôjdem na CEITEC a Masarykovu univerzitu, kde je tradícia v štúdiu bakteriofágov, ktoré infikujú zlatého stafylokoka.

Čiže to nebolo tak, že keď ste ešte boli na univerzite, tak ste si povedali, že toto bude váš smer.

To teda nie. Ako študent je ťažké mať kontrolu nad svojou kariérou. Človek si skôr vyberá laboratórium, kam pôjde pracovať a tomu sa musí prispôsobiť.

USA bol prelom

Mali ste ako študent predstavu čo by ste mohli robiť?

Na strednej škole som mal taký nápad, že sa rakovina bude dať liečiť pomocou vírusovej infekcie, ale potom som sa dozvedel, že už to dávno existuje. Takže som to nerobil, ale aj tak som sa zameral na virológiu.

Študovali ste v Česku, Švédsku a pracovali v Spojených štátoch. Viete povedať, kde to bolo pre vás najprínosnejšie?

Rôzne krajiny sú spojené s rozdielnymi fázami mojej kariéry. V Česku som bol študent, ktorý sa zaoberal molekulárnou biológiou. Vo Švédsku som začal robiť štruktúrnu biológiu. Švédsko je skvelo zorganizovaná krajina. Ale najväčší prelom v mojej kariére bol v Amerike v skupine Michala Rossmanna, kde som začal robiť elektrónovú mikroskopiu vírusových častíc.

Keď to v Spojených štátoch bolo pre vás prínosné, čo vás motivovalo vrátiť sa späť do Česka?

Manželka. Keď sme sa sťahovali do Ameriky, tak som jej sľúbil, že sa pokúsime vrátiť. A CEITEC plánoval kúpiť elektrónové mikroskopy. To bola príležitosť sa vrátiť, inak by to nebolo možné.

Čo ste si z Ameriky doniesli sem a teraz to aplikujete?

Môj šéf tam bol pre mňa vzor v tom, ako zorganizovať výskum a výskumnú skupinu. Podvedome konám podľa toho, čo som uňho videl. Niečo som sa naučil v Česku, niečo vo Švédsku, ale najviac skúseností čerpám z môjho pobytu v Spojených štátoch.

Viete povedať konkrétny príklad toho, čo vám váš šéf Michal Rossman dal?

Chcem, aby doktorantskí alebo postdoktorantskí študenti mali individuálne projekty, za ktoré sú zodpovední. A aby každý riešil aspoň dva projekty. Veľká časť pokusov nedopadne tak, ako človek plánuje. Takže by mali mať viac projektov, aby sa im malo šancu aj niečo podariť.

Iniciatíva študentov má začať čo najskôr

Čo odporúčate študentom, ktorí by chceli mať kariéru vo vedeckej sfére?

Študenti často prichádzajú na školu s tým, že chcú študovať nejakú konkrétnu tému. Ale dôležitejšie než téma je školiteľ. Pre úspešnú vedeckú kariéru je dôležité sa rozhodovať podľa vedeckej kvality školiteľa aj podľa toho, ako im ľudsky sadne.

Okrem školiteľa, máte konkrétnu radu pre súčasných študentov?

Nech všetko začínajú skôr. Kľudne už v prvom ročníku môžu pracovať na bakalárskej práci. Môžu prísť za školiteľom a vyskúšať si to. Ak za tri mesiace zistia, že sa im to nepáči, tak majú čas to zmeniť. Tieto rozhodnutia sú zásadné. Bakalárska a diplomová práca študentov predurčuje k tomu, akú budú mať kariéru.

Aká je najvyššia méta, ktorú vie vedec dosiahnuť?

Najväčšiu mieru slobody má vedúci výskumnej skupiny, pretože rozhoduje aké projekty bude robiť a zháňa na ne peniaze. Potom to môže realizovať. To je vrchol vedeckej kariéry. Potom sa vie posunúť iba do manažérskych pozícií. Napríklad riaditeľ ústavu organizuje vedecké skupiny, ale nezasahuje do výskumu.

Čiže vy, aj získaním toho grantu, ste teraz na najvyššej méte?

Áno. A ďalší krok je manažment. Teraz som zástupca riaditeľa pre infraštruktúry. Dúfam, že o pár rokov budem mať stále aktívnu vlastnú skupinu a pozíciu v manažmente, ktorá nebude na plný úväzok.